ulapiť dok. chytiť (význ. 1), lapiť: u. niekoho pod krk
// ulapiť sa: mocne sa u. zábradlia
ulapiť -pí -pia ulap! -pil -piac -pený -penie dok.
ulapiť sa -pí sa -pia sa ulap sa! -pil sa -piac sa -pený -penie sa dok.
chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiť • chopiť • chopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekery • lapiť • ulapiť • kniž.: pojať • jať: (u)lapil nôž, do rúk • schytiť • schopiť • pochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrel • zobrať • vziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za ruku • expr.: chmatnúť • schmatnúť • chvatnúť • schvatnúť • chňapnúť • kmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou) • expr.: zdrapiť • zdrapnúť • popadnúť • zried. spopadnúť • polapiť • rafnúť • subšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za ruku • pochytať (postupne, viac vecí)
2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržať • dostať • dochytiť • lapiť • polapiť • dolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodeja • expr. čapnúť: už ho čapli • zaistiť • zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkli • ulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúť • nár. dosalápiť (Kálal)
3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybu • zlapať • lapiť: zlapali, lapili vtáčika • zried. ulapiť • vychytať • vylapať (všetko, do jedného)
4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sa • zachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľ • kniž.: jať • pojať: jal ho odpor • zaujať: hra ho hneď zaujala • zasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domy • napadnúť: choroba ho celého napadla • vychytiť • pochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť
5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1
lapiť 1. zmocniť sa niekoho po dlhšom naháňaní • chytiť: lapili, chytili vraha • dohoniť • dostihnúť • dolapiť • polapiť • zlapať: dohonili, dostihli ho na ceste; zlapala ho polícia • subšt. čapnúť: konečne ho čapli • pristihnúť • prichytiť • dochytiť (obyč. pri nedovolenom čine): pristihli ho pri krádeži; dochytili ich na mieste činu • zatknúť • zaistiť • zajať • uväzniť • zavrieť (zároveň dať do väzenia): polícia zatkla, zaistila zlodeja; uväznili, zavreli celú bandu • subšt. zbaliť: zbalili ho na námestí
2. trocha expr. rázne chytiť do ruky, do rúk • ulapiť • uchopiť • popadnúť: lapil, popadol ho za golier • expr.: polapiť • zlapiť • schytiť • pochytiť: polapil, schytil sekeru • expr.: drapnúť • zdrapnúť • zdrapiť • chmatnúť • schmatnúť • chvatnúť • schvatnúť • chňapnúť • schňapnúť • rafnúť (prudkým pohybom): drapol, zdrapil ho pod krk; chvatol, rafol v náhlivosti palicu • kniž. chopiť • nár. lapnúť: chopil, lapol ho za plece
3. p. uloviť
ulapiť p. chytiť 1–3, lapiť 2
ulapiť, -í, -ia dok.
1. (čo; koho, čo za čo) chytiť do ruky, do rúk, uchopiť rukami, lapiť: Otec Žofiu ulapí za ruku. (Kal.) Ujo ulapil opraty. (Bod.) Jonáš ulapil ženu pod pazuchy. (Laz.); pren. Obraz mi srdce ulapil (Min.) dojal ma.
2. (koho, čo) dostať do svojej moci, chytiť; zlapať; zajať, lapiť: Ulapili Vdovčíka pri milej v komore. (Dobš.)
3. zried. (čo) chytiť, uloviť, lapiť: Šiel som na ryby, ale som nič nemohol ulapiť. (J. Mat.)
|| ulapiť sa (čoho, na čo) chytiť sa, pridržať sa niečoho, zachytiť sa o niečo, lapiť. sa: Ulapil sa na zvlače. (Vaj.) Ulapili sa oboma rukami kolíkov a hop. (Tat.)
ulapiť dk 1. chytiť, uchopiť, vziať do ruky: a kdiž ulapil prawú ruku dcéri swég, odewdál gu do prawég ruki Tobiássowég (KB 1757); kdyzbi bila paňi geho do neho (do Jozefa) se welice zamilowala, ulapila ho za plasst a z nasilu k telesnemu skutku ho tahla (MS 1758); prišli so mnu ku svojej karčme, ja chela ucec, ta mne za farbanicu ulapili a šicku vytarhali z opaska i podrali (BERTOTOVCE 1786 LP) F. gelen bezicy wedlo neho za pas na rohy swe ulapyl cysare a tak wlekel (MC 18. st) nabral ho na parohy; u. niekoho v reči usvedčiť ho: Annas nebol negwissym biskupom, any sudcom, preto ho (Krista) zwazaneho poslal ku Kajfassowy, aby ho on w rečy ulapil (VS 1754) 2. získať lovom, uloviť: zagac, kdy ulapen bjwa, wresstj (KoB 1666); ktery bez dowoleny syty wyložity aneb pasty neb sydla ku ulapeny zwercuw se opowažy, pokutowan bude (B. ŠTIAVNICA 1697); Krystus učj z hagowčeka Petrowého a činj, aby on ulapil mnohé mnozstwj rýb (KB 1757); geden pak rak aby bil ulapen (HT 1760) F. dal sem se ulapit jak ryba ve vode (ASL 1781) ľahko; a kdiž byla wessla pred oblyčag geho, hned gest ulapeny w swych očách Holofernes (KB 1757) zadíval sa do nej; nahodu nekterj z nepratelu Telemach bil ulapil (PT 1796) chytil sa príležitosti; gisty wogak ssel tehdy k samemu cysary a prosyl ho, aby geho stranku ulapyl (MC 18. st) aby sa ho zastal 3. chytiť niekoho, niečo, zmocniť sa niekoho, niečoho (násilím, po naháňaní ap.): tu pak pan kazal ho hned lapat, a kdiz ho vlapily, na zamek priviest, kdi ho pak priviedly, kazal ho okovatt a okovavše do zalare aneb do temnycze vsadytt (D. KUBÍN 1580 E); Jenču w lese ulapili a powrazem mu hlawu krutily (ŠARIŠ 1689); hayowy gyne zatopyly, gyne ulapily roku osemnasteho tehoto weku (KrP 1760); comprehendere aliqvem in fuga: ulapiti ňekoho w uteku (KS 1763); na treti nedelu rozpamatugeme se gak ukrutnym spusobem bol ulapeny Kristus (VS 18. st) F. u. niekoho na niečom, na skutku, v účinku prichytiť niekoho pri čine: gsu ulapeni na skutku a dani skrze tuže Pongracz Borbalu do wezeni (BYTČA 1683); geslyže ho (zlodeja) na tem ulapá, zaplatj sedemkrát toliko (KB 1757); nagwicze takowich merkowat magu, kteri neb kradess, neb gakykolwek hrich spachat bi chtely, w učzinku ulapenich do ruk richtarskich odewzdagu (P. BYSTRICA 1771); u. niekoho na jazyku prichytiť ho pri klamstve, krivom svedectve ap.: když nesslechetnych služebnykuw na gazyku gegjch ulapime, do od njch samjch spleteneg syti ge wháňame (PP 1734); svojím jazykom niekoho u. presvedčiť niekoho o nesprávnosti jeho tvrdení: arguerere aliqvem sua confessione: z swym gazykem ňekoho ulapiti (KS 1763) 4. zachvátiť niekoho: abi len mohol (diabol) do swogich osidel a klepcuw dusse lidske pritiahnuti (MS 1758); membra nive praeusta: zyma údi ulapila (KS 1763); roskossu a lybostu lechce mladost ulapena bywa (MC 18. st) F. ulapili mne osidla smrti (MS 1758) umieram; u. sa dk navzájom sa chytiť (napr. za ruky ap.): potom reknyi: Ulaptze se za prawé ruki, alye za holé (DŽ 1752)