Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

ukradnúť -e -ú -dol dok. krádežou získať, odcudziť: u. peniaze, materiál;

pren. u. niekomu myšlienku; u. si chvíľu (času) nájsť si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ukradnúť ‑e ‑ú ‑dol dok.

ukradnúť -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok.

kradnúť -dne -dnú (ne)kradni! -dol -dla -dnúc -dnúci -dnutý -dnutie nedok. (čo) ▶ neoprávnene si prisvojovať cudziu vec, cudzí majetok; páchať trestný čin krádeže: k. peniaze, umelecké predmety; preverenie pôvodu v databázach kradnutých áut; pren. expr. Ak uvažoval nad tým sám, pozdávalo sa mu to nemravné kradnúť niekomu ženu. [J. Johanides]fraz. kradnúť ako straka kradnúť často a čokoľvek; kradnúť niekomu čas zdržovať niekoho pri práci; kradnúť pánubohu čas zaháľať, plytvať časomdok.ukradnúť

-núť/160036±19 2.31: verbá inf. dok. 155417 rozhodnúť/9077 stretnúť/8594 poskytnúť/7584 spomenúť/6751 zabudnúť/6283 vyhnúť/6060 pripomenúť/4501 dohodnúť/4169 vzniknúť/3380 pohnúť/2988 odhadnúť/2970 dotknúť/2760 uniknúť/2703 sadnúť/2697 spoľahnúť/2595 všimnúť/2329 preniknúť/2326 navrhnúť/1932 zdvihnúť/1929 ľahnúť/1797 posunúť/1776 vyzdvihnúť/1716 odtrhnúť/1501 nadobudnúť/1393 strhnúť/1351 zmiznúť/1338 padnúť/1295 presunúť/1282 rozvinúť/1270 podniknúť/1252 zvyknúť/1206 ukradnúť/1201 zhrnúť/1189 stihnúť/1033 rozbehnúť/1032 vyvinúť/1007 minúť/993 klesnúť/986 napadnúť/981 vytrhnúť/973 vypadnúť/963 zahrnúť/952 podotknúť/886 (636/44416)

-úť/162806±19 2.31: verbá inf. dok. 155417 rozhodnúť/9077 stretnúť/8594 poskytnúť/7584 spomenúť/6751 zabudnúť/6283 vyhnúť/6060 pripomenúť/4501 dohodnúť/4169 vzniknúť/3380 pohnúť/2988 odhadnúť/2970 dotknúť/2760 uniknúť/2703 sadnúť/2697 spoľahnúť/2595 všimnúť/2329 preniknúť/2326 navrhnúť/1932 zdvihnúť/1929 ľahnúť/1797 posunúť/1776 vyzdvihnúť/1716 odtrhnúť/1501 nadobudnúť/1393 strhnúť/1351 zmiznúť/1338 padnúť/1295 presunúť/1282 rozvinúť/1270 podniknúť/1252 zvyknúť/1206 ukradnúť/1201 zhrnúť/1189 stihnúť/1033 rozbehnúť/1032 vyvinúť/1007 minúť/993 klesnúť/986 napadnúť/981 vytrhnúť/973 vypadnúť/963 zahrnúť/952 podotknúť/886 (636/44416)

odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sapobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostolazobrať savziať sa (preč): urazený sa zobral prečzried. ubrať sahovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranounár.: tajsťtaísť: zabavili sa a tašli domovvzdialiť sahovor.: odskočiť (si)odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviskaodpojiť saodlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojiliodstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od oblokaodpochodovaťhovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnostiodtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dedinyhovor. expr. odvandrovaťexpr.: vypratať saodpratať saodkapaťodtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahloodsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábavaexpr.: spakovať sapakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnocifraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolotrocha pejor.: odtrepať saodtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?ujsťutiecť (tajne odísť): ujsť z domuexpr.: zdúchnuťzdupkaťfraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sastratiť sazried. odtratiť sazmiznúťhovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzkyexpr.: odkradnúť savykradnúť saukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuťvyšmyknúť saexpr. uvrznúťexpr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izbyexpr.: odplaziť saodliezťodplúžiť saodplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sautiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samotyhovor. expr.: odprášiťodpáliťodtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčaťodfrknúťodfučaťodfrnknúťodfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdilodfáraťzastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusaťodcválaťodgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčaťodrapčaťodhrkotaťodhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčalexpr. odvliecť sahovor. expr.: odterigať saoddrgáňať saodredikať saodrepetiť saodteperiť saodťarbať saodplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domovexpr.: odknísať saodkolísať savyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať saodkľuckať saodkrivkaťvykrivkaťodkyvkať savykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkaťodcapkaťodťapkaťodťupkaťoddrobčiťodbadkaťodhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať saodšúchať saodšmochtať saodšmotkať saodšmatlať saodčaptať saodtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackaťodskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzaťpoodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1


ukradnúť neoprávnene si privlastniť cudzí majetok, cudziu vec • odcudziť: ukradnúť, odcudziť auto, obraz, cenné listinyexpr. potiahnuť (obyč. menšiu vec a príležitostne): nebadane potiahne susedovi perosubšt.: šlohnúť • grajfnúť • čajznúť • pajznúť • piznúť: šlohnúť, grajfnúť peňaženku, knihu; niekto mi čajzol, pajzol hodinkyhovor. expr. šibnúť: potajomky nám šibli korisťexpr.: uchmatnúťuchytiťpolapiťpochytiťexpr. zried. ukváriť (neoprávnene, tajne vziať; je oslabená okolnosť, že ide o krádež): uchmatne, uchytí, čo vidí; je to ukvárené ovocieexpr. popchnúť: sliedili, čo by sa dalo popchnúť (Ondrejov)ulúpiť (ukradnúť lúpežou, násilím): z bytu ulúpili peniaze a šperkyukoristiť (vziať ako korisť): pri svojich dobrodružných výbojoch vojaci ukoristili veľa cennostíhovor. expr. vyfúknuť (pripraviť niekoho o niečo): vyfúkol mu miestopokradnúťrozkradnúťporozkrádať (väčšie množstvo; postupne, po častiach): zariadenie chaty sa časom pokradlo, rozkradlo, porozkrádalozastar. pojať: z voza mu pojali plátno


ukradnúť sa p. odísť 1


vytratiť sa 1. nepozorovane odísť • hovor. expr. vypariť sa: z oslavy sa vytratili, vyparili prvíexpr.: odkradnúť saukradnúť savykradnúť sa: vykradol sa z bytu ako zlodej; ukradla sa ku kamarátkehovor.: vykĺznuť (sa)vyšmyknúť sa (nenápadne a rýchlo): využije priaznivú situáciu a vyšmykne sa vonzried. odtratiť sastratiť sazmiznúť (nenápadne a rýchlo) • expr. vytrúsiť sapoodchádzať (postupne odísť): obecenstvo sa už vytrúsilopovytrácať saexpr.: povykrádať sapoodkrádať sa (postupne; o viacerých jednotlivcoch)

2. pomaly, pozvoľna prestať jestvovať • stratiť sa: tma sa z kopcov vytratila, stratilavymiznúťzmiznúťzaniknúť: dobré zvyky vymizli, zmizlipominúť saminúť sapren. vyšumieť: láska sa po roku (po)minulahovor. expr. vypariť sa: slušnosť sa akosi vyparilaexpr.: zakapaťskapať: ohľaduplnosť vari ešte nezakapalakniž.: odumrieťumrieť: nádej ešte celkom neodumrelapovytrácať sapostrácať sa (postupne)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kradnúť, -ne, -nú, -dol nedok. (čo) neoprávnene si prisvojovať cudziu vec: k. peniaze, zemiaky, snopy, ovocie, drevo; kradne ako straka všetko

k. niekomu čas zdržovať ho pri práci: k. si čas (na niečo) úchytkom robiť niečo popri inej práci;

dok. ukradnúť

|| kradnúť sa potajomky, nenápadne sa blížiť, ísť: Marek sa pasekami kradne na určené miesto. (Heč.)


ukradnúť, -ne, -nú, -dol dok. (čo) neoprávnene si prisvojiť cudziu vec, odcudziť: u. peniaze, šperky, drevo. ovocie; pren. Ukradol mi. najväčšie blaho života, Amálku (Kuk.) vzal, odviedol. Tešila ho taká ukradnutá robota (Gab.) ukradomky robená. Mne toľko času ukradol (Tim.) stratila som s ním čas.


ukradnúť sa, -ne, -nú, -dol dok. hovor. expr. nepozorovane, ukradomky odísť, vytratiť sa, odkradnúť sa: Rada sa ukradne do susedov. (Taj.) Ukradol som sa im [žiakom]. (Gab.)

ukrádať p. ukradnúť


ukradnúť sa dk odísť potajomky, odkradnúť sa preč: ukradla sa (Fatima) mlčkem z hromadi, bežala domuv, čo lechťšéjšé a drakšé bilo (BR 1785)


ukradnúť, ukrásť dk
1. čo krádežou získať, odcudziť niečo: a ty, buducze haiptmanem nyekolik nediely po nem, rozehnals my nyekoliknastero dobitka osmnynasteho a toz my wssetko vkrzadol (ŽK 1453); dano na pomocz, na toho lotra, kteri mu bil kone ukradel, fl 4 (TRENČÍN 1580); mohl try ssnury z pastyrskich byčuw vkrastj (SENICA 1611); nebo y u nas se tak prytraffja njekterim lidem, od kterich statek ukradnu a kdekolwek swuog statek pozna czlowek, tedi ho gemu nawrata (KEŽMAROK 1621);
2. koho uniesť, zajať niekoho: gednu nocz čztiristo hagduchow wartowaty muselo gich (ľudí), nebo gich mel Turek nocznou hodinow ukrastj (P. ĽUPČA 1680); kdo by ukradel čloweka, nech smrtu zemre (KB 1757); Parys byl Helenu ukradel, pro kteru potem Troya od Grekuw byla wywrátená (KrP 1760); ukrádať ndk k 1: potem zase rekel mitny k Blazowy (!), besstie zlodiegssty, vkradass panske mito (TRENČÍN 1592); gak stýn čloweka radost geho býwa, kteráž nam wždy wečne odmeny ukrada (SK 1697); surripio: ukrádám, ukradňe berem, tagne berem (KS 1763)

ukradnúť ukradnúť

Zvukové nahrávky niektorých slov

ukradnúť: →speex →vorbis
frankov, čo ste ukradli francs que vous avez volés
štyristotisíc frankov, čo ukradol quatre cent mille francs volés
ťa ukradli z lásky te volions de l'amour
ukradol ovocie a zeleninu volé des fruits et des légumes
vinný a že ukradol coupable et qu'il a volé

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu