ukladať, -á, -ajú nedok.
1. (čo) klásť, dávať, umiesťovať niekam: Ukladá si hlávku na moje lono. (Šolt.) Ukladám pušku. (Ondr.)
2. (čo) dávať, klásť niečo v istom poriadku, na svoje miesto, usporadovať: u. knihy, u. drevo; Ukladal korešpondenciu na kopu. (Urb.) Slaninová ukladá všetko na svoje miesto. (Stod.) Škridlicu ukladajú do štósov. (Heč.) Ukladá Maťkove hábočky do uzlíka. (Kuk.); pren. u. literu k litere (Kuk.) písať; Ukladá steh za stehom (Tim.) šije. Hovoril ukladajúc slovo k slovu (Vaj.) pomaly.
3. (čo i bezpredm.) (o peniazoch) odkladať, schovávať, obyč. do peňažného ústavu: Sporiť, ukladať na to mal prirodzený sklon. (Podj.) Lepšie by bolo na knižku ukladať. (Taj.) Ukladá jej veno. (Urbk.)
4. (koho) dávať, klásť niekoho niekam, obyč. tak, aby si odpočinul: u. dieťa, chorého do postele;
5. (čo) vkladať niekam: Skúsenosti ukladal do svojho umenia. (Chorv.)
6. (čo komu) dávať niekomu nejakú úlohu, prikazovať: Prevezmem úlohu, ktorú mi ukladáš. (Jégé) Vykonával spoľahlivo, čo mu ukladali. (Karv.) Znášajme svorne, čo nám služba ukladá. (Kuk.);
dok. uložiť
|| ukladať sa
1. (na čo, kam) pozvoľna klesať a zostávať ležať, pozvoľna sa usadzovať: vrstvy hornín sa ukladajú jedna na druhú; pren. Smútok začal sa mu ukladať na dušu. (Škult)
2. líhať si s cieľom spať al. odpočinúť si: Nevesta ukladala sa do perín. (Tim.) Všetci sa už ukladali na noc. (Tomašč.); pren. Videla prírodu ukladať sa na odpočinok. (Laz.) Slniečko sa už ospanlivo ukladalo za Háj (Ráz.-Mart.) zapadalo;
dok. uložiť sa
uložiť, -í, -ia dok.
1. (čo) položiť, dať, umiestniť niekam: Rakev uložili pred hrob na nízky podstavec. (Vám.) Sťahujem sa do nemocnice a neviem, kde si uložím svoje veci. (Al.) Minister uložil svoj kufrík v kupé prvej triedy. (Urb.); pren. Všetky slová som si uložila do pamäti (Zel.) zapamätala som si ich.
2. (čo) dať, poloziť v istom poriadku, na svoje miesto; usporiadať, poukladať: To nie je ľahká vec osemdesiatsto vagónov kôry do jedného kozla uložiť. (Tat.) Dlho sa zabával s uložením kníh. (Vaj.) Obzeral uložené klietky hotovej tehly. (Hor.)
3. (čo i bezpredm.) (o peniazoch) odložiť, schovať, obyč. do peňažného ústavu: Uložila si peniaze do banky. (Barč) Tu je vklad, ktorý som uložila v sporiteľni. (Kuk.)
4. (koho) dať, položiť niekoho niekam, obyč. tak, aby si odpočinul: Uložila Samka na diván. (Vám.) Deti som uložil, dom pozavieral. (Kuk.) Uložil otca do postele. (Vaj.); pren. Nevie, či ju tá cesta neuloží do postele (Fig.) či po nej neochorie. Prosím uložiť mi otca k materi (Jes-á) pochovať.
5. (čo) vložiť niekam;
6. (čo komu) dať niekomu nejakú úlohu, prikázať, nariadiť: Uložili mi, aby som toto rozhodnutie oznámil Foriňákovi. (Tal.) Keď sa mu [Obuchovi] niečo uloží, nuž to vykoná do poslednej litierky. (Hor.) Podrobujem sa pokániu, uložte, aké sa vám len páči. (Vaj.)
7. (čo) určiť, stanoviť: u. niekomu trest, pokutu; Zhromaždili sa v uložený čas. (Kal.);
nedok. ukladať
|| uložiť sa
1. (na čo, kde, kam) pozvoľna klesnúť a zostať ležať, pozvoľna sa usadiť: Stružliny zasyčali a uložili sa na palete mláky. (Fr. Kráľ)
2. ľahnúť si s cieľom spať al. odpočinúť si: Do tejto postele sa má Julka uložiť. (Laz.) Matka sa uložila na spanie. (Fig.);
nedok. ukladať sa