Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

ukázať -že -žu dok.

1. upozorniť pohybom ruky, gestom ap.: u. turistom smer cesty, u. na niečo, na niekoho prstom

2. dať vidieť, predviesť, predstaviť; predložiť: u. hosťom byt, zaujímavosti okolia; u. preukaz, povolenie; u-ž ruky! u-ž, čo tam máš!

3. dať najavo, prejaviť: u. dobrú vôľu, radosť; u-l, čo vie; expr. veď ja mu u-m! zastrájanie

4. dokázať (význ. 1), dosvedčiť, potvrdiť: u-ž, že si chlap!

5. predstaviť (význ. 3), upozorniť, poukázať: u. podstatné znaky preberaného javu

expr. u. niekomu dvere vyhnať, vyhodiť ho; u. niekomu chrbát a) odvrátiť sa b) odísť; u. niekomu peknú, milú tvár byť milý, príjemný (i zdanlivo);

nedok. ukazovať

1. k 1 – 5

2. zaznamenávať (význ. 2), označovať: ručičky u-jú presne päť hodín

expr. u. niekomu straky na kole zavádzať niekoho; u. na niekoho prstom vyjadrovať posmech, pohoršenie ap. nad niekým

// ukázať sa

1. dať sa vidieť, objaviť sa: ani sa neu-e, hanbí sa u. ľuďom na oči

2. vyjsť najavo: teraz sa u-e, kto má pravdu

3. expr. prejaviť sa navonok, predstaviť sa: chce sa u. (, aký je hrdina, gavalier);

nedok. ukazovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ukázať ‑že ‑žu ‑zal dok.; ukázať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

excelovať predstaviť sa vynikajúcimi výsledkami (a predstihnúť ostatných) • vyniknúťvyznamenať sa: na skúškach exceloval, vynikol, vyznamenal sahovor. blysnúť saukázať saexpr. zažiariť: blysol sa, ukázal sa svojou učenosťou; exceloval, zažiaril hereckým výkonomkniž. zaskvieť sa: zaskvieť sa vedomosťami

p. aj vynikať


naskytnúť sa náhodou, nečakane sa objaviť • ukázať savyskytnúť sa: pri riešení úlohy sa naskytli, ukázali komplikácieprísťdôjsť: bol spokojný so všetkým, čo prišlotrafiť sanatrafiť sahovor. pritrafiť sa: trafilo, pritrafilo sa mu dobré zamestnanieponúknuť sa (obyč. niečo kladné): ponúkla sa mu príležitosťexpr.: naďabiť sanaďapiť sapoťapiť sa: naďabil sa mu dobrý zárobokzastaráv.: nadariť sapridať sa: v meste sa jej nadarila prácazastar. poskytnúť sa (Škultéty)


objaviť sa stať sa pozorovateľným, viditeľným (často náhle a nepredvídane) • zjaviť sa: na tvári sa mu objavili, zjavili prvé vráskyvyskytnúť sa: epidémia sa objavila, vyskytla na troch miestachprísť (neočakávane) • ukázať sa: príznaky choroby prišli, ukázali sa až neskôrfraz. prísť na oči (niekomu): už nám viac neprišiel na oči, už sa viac neobjavilpredstaviť sa: pred očami sa mu predstavila rodná dedinakniž. vyvstať: v prípade vyvstali nové dôkazyohlásiť saprihlásiť saozvať sadať o sebe vedieť (o telesných al. duševných príznakoch, javoch): ohlásili sa, prihlásili sa príznaky choroby; po čase sa ozval smäd; už dlho o sebe nedal vedieťvziať sanabrať sazobrať sa: Kde sa tu vzalo, nabralo, zobralo toľko vody?vynoriť sa: vynorili sa nové problémyexpr. vyrojiť sa (objaviť sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdyexpr. vyrásťzastar. predstať (náhle sa objaviť): zrazu pred ním vyrástla postava; náhle pred nami predstalo strašidlohovor. expr.: dostihnúťprikvitnúť (nečakane prísť) • zahraťzaihrať (nečakane sa objaviť v očiach): v očiach jej zahrali, zaihrali slzy

p. aj ukázať sa


obnažiť zbaviť prikrývky, oblečenia al. časti oblečenia • odhaliť: obnažila si, odhalila si pleciaodkryťodokryť (zbaviť prikrytia): od(o)kryl si veľkú ranu na nohe; od(o)kryť korene stromuvyzliecťzobliecť (zbaviť oblečenia): vyzliekla, zobliekla dieťa donaharozhaliť (rozhrnutím pokrývky al. šiat čiastočne obnažiť): na slnku sa všetci rozhalilipren. ukázať: v diele obnažil, ukázal všetku spoločenskú biedu


odhaliť sa stať sa zjavným (o niečom, čo bolo predtým neznáme, zakryté) • objaviť saukázať sa: odhalila, objavila sa pred ním priepasť; ukázali sa mu nové svetyvyjsť najavo (o niečom zatajovanom): chyby vyšli najavoprejaviť sa: nedostatky sa prejavilihovor. expr.: vyfarbiť savycajchnovať sa (prejaviť svoje skryté negatívne vlastnosti) • fraz. odhaliť/ukázať svoju pravú tvárpoodhaliť sa (trocha)


odzrkadliť sa byť zobrazený ako v zrkadle; stať sa viditeľný navonok • odblesknúť saodblysknúť saoblesknúť saodblysnúť sa: na hladine sa odzrkadlili, odbleskli, odblyskli hviezdy; na okuliaroch sa odblesklo, odblysklo slnkoodraziť sazobraziť sa: na tvári sa mu odrazila radosť; v kaluži sa zobrazila tvár dievčaťaprejaviť saukázať sa: úspechy sa prejavili, ukázali na výsledku


ozvať sa 1. vydať zvuk, zvukovo sa prejaviť • zaznieťohlásiť sa: neďaleko sa ozval, ohlásil zvon; zaznel hrom, výstrelzazvučať (prejaviť sa zvučaním): zazvučal telefón; vedľa nečakane zazvučalo čembalozarezonovať (zaznieť tak, že zvuk sa preberie od iného predmetu): husle ticho zarezonovalipoozývať sa (postupne, jeden za druhým): poozývali sa údery hodín

2. prejaviť sa slovne • ohlásiť sareagovaťzareagovať: v diskusii sa ozval, ohlásil prvý; na námietky nik ne(za)reagovalprehovoriťprevravieť: prehovoril, prevravel, až keď ho vyzvalikniž.: prerieknuťpreriecť: preriekol až po chvíliprihlásiť sa (o slovo, do diskusie) • expr.: ceknúťmuknúťštrknúťškrknúťkrknúťčuchnúťpípnuť (obyč. v zápore): bolo ticho, nik (ani) necekol, nemukol, neškrkol; deti ani nečuchli, nepíplipren. pejor. gágnuťkniž. hlesnúť: bolesť vydržal bez hlesnutiapoozývať sapoohlášať sapoohlasovať sa (postupne, jeden za druhým)

3. prejaviť sa navonok istým spôsobom (o citoch, náladách, telesných pocitoch a pod.) • ohlásiť saprihlásiť sa: ozval sa v ňom otcovský citprebudiť sadať o sebe vedieť: bolesť sa znova ozvala, dala o sebe vedieť; prebudila sa túžba cestovaťukázať sa: ukázala sa potreba oddychuzjaviť saobjaviť sa: u chlapca sa zjavila, objavila pýchapoohlasovať sapoprihlasovať sapoprebúdzať sa (postupne, u viacerých)

4. p. protestovať


podať 1. prisunúť do blízkosti niekoho, do rúk a pod. • dať: Podaj, daj mi pohár, prosím!predložiťponúknuť (obyč. jedlo, nápoj): predložiť hosťom obed, ponúknuť občerstvenieservírovaťnaservírovať: kávu nám servírovali na striebornej tácke

2. úradne (písomne) postúpiť na ďalšie konanie • predložiť: podať, predložiť žiadosť o byt, o dôchodokkniž. predostrieť: predostrieť návrh, sťažnosťposlať (v poštovom styku): podať, poslať súrnu zásielku, telegramzaslaťodoslať (niekomu správu a pod.)

3. predstaviť sa výkonom • ukázaťpredviesť: reprezentácia podala, ukázala, predviedla dobrý výkonpredstaviť: spevák predstavil svoj hlas v plnom lesku

4. ústne al. písomne sa vyjadriť o niečom pred verejnosťou • predložiť: podať, predložiť svoju koncepciupredstaviťukázať: predstaviť, ukázať dejiny v kockevyobraziťzobraziťstvárniť (geograficky, maľbou al. umeleckými prostriedkami): umelec dobre vyobrazil, zobrazil charakter prírodyzachytiťznázorniť: výstižne zachytiť, znázorniť boj zla a dobranačrtnúť (stručne podať): spolupracovníkom načrtol svoj plánopísaťvykresliťzastar. vylíčiť (obšírne podať): v románe autor opísal, vykreslil svoje názory na nedávne udalosti

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ukázať, -že, -žu dok.

1. (na koho, na čo, kam, komu čo) pohybom prsta, ruky a pod. upozorniť na niekoho al. na niečo, naznačiť niečo: Ukázal na kaštieľ. (Vaj.) Ukázal na prichádzajúceho chlapa. (Fr. Kráľ) Ukázala mi palcom na dvere. (Tomašč.) Ondrej ukázal smerom na juh. (Urb.) Jakub ukázal k úpustu. (Jes.) Ani táto nebola na svete, keď išiel, ukázala mať na dievča. (Taj.) Strakonický ukázal očami k stolíku. (Vaj.); u. niekomu smer, u. niekomu cestu, i pren. byť vzorom, poslúžiť za vzor;

2. (komu čo, čo) umožniť, dovoliť niekomu, aby sa na niečo pozrel, dať vidieť: Ukázal nám všetky svoje práce. (Vaj.) Betka, ukáž mi to písmo. (Karv.) Zaviedol ho do skladu a ukázal mu hŕbu nových kôs. (Čaj.) Ukázal mu dom, v ktorom býva. (Laz.) Ukázal dekanovi svedectvo zo školy. (Taj.) Šofér odoprel stráži ukázať povolenie. (Min.) Rybka ukázala biele bruško. (Vaj.) Máte papiere? Ukážte! (Jil.) Čo máš vo vrecku? Ukáž! (Ondr.)

expr. u. niekomu chrbát odísť; expr. u. niekomu päty ujsť; expr. u. niekomu dvere vyhodiť ho; u. svoju pravú tvár odhaliť sa, prezradiť svoje úmysly; expr. u. rožky prejaviť svoju pravú povahu; expr. u. zuby a) zasmiať sa, b) prejaviť nepriateľstvo;

3. (čo komu) predviesť ako vzor, ako príklad; poslúžiť ako vzor, ako príklad: Ukázal som im, ako sa dá po uhorsky vyučovať. (Taj.)

4. (čo. čo komu) dať najavo, prejaviť: u. radosť, lásku, ochotu, úctu; Ukázal dobrú vôľu. (Taj.) Sú na strane Ilinej, no nechcú to ukázať. (Tim.) Chcel ukázať, aký je chlap. (Zúb.) Róna ukázal čate, čo vie. (Urb.) Ešte vždy sa nemôže spamätať z ľaku, i keď to neukáže. (Ráz.-Mart.); expr. Drzý chrapúň! Veď ja mu ukážem (Štef.) ja mu dám (zastrájanie).

5. (so spoj. že i čo) dokázať, dosvedčiť, potvrdiť: Dnes ukázal, že je vojak, ako sa patrí. (Sev.) Chcel mu ukázať, že on je pán. (Jégé) Teraz ukáž, či si muž. (Šteinh.)

6. (na čo) poukázať, upozorniť: Ukázali sme presne na spôsob stavby diela. (Fel.) Nik dosiaľ neukázal na to, že J. Záborský bol našim prvým realistom. (Chrob.);

nedok. ukazovať

|| ukázať sa

1. objaviť sa, dať sa vidieť, zjaviť sa: V oku ukázal sa skúmavý výraz. (Kuk.) Celý týždeň neukázal sa Jaroš v záhrade. (Vaj.) Hanbím sa ukázať ľuďom na oči. (Jes-á) Mali by ste sa častejšie ukázať u nás. (Al.) Slnko sa celý deň ani neukáže. (Taj.) Na konci ulice ukáze sa budova Opery. (Kuk.) Dve červené svetlá ukázali sa v diaľke. (Vaj.) Ukázala sa jar. (Taj.)

2. vyjsť najavo: Ukázalo sa, že má postrelené stehno. (Fig.) Pri otvárani výstavy sa ukázalo, že výstava prekonala očakávanie. (Al.) Teraz sa ukáže, čo ste zač. (Min.) Že čosi nie je v poriadku, ukázalo sa až ráno. (Urb.)

3. expr. okázale sa prejaviť, pochváliť sa: Mlynár sa predsa tiež musí ukázať, keď ide vydávať jedinú dcéru. (Zgur.) Pre česť zástavy musíme sa ukázať. (Taj.) Úradníček sa chce ukázať. (Mňač.) Rozhajdákali veľké sumy, len aby sa ukázali. (Tat.)

4. (aký, akým) prejaviť sa, osvedčiť sa: Človek nerád ukáže sa skúpym. (Kuk.) Nôžky ukázali sa prikrátke. (Ráz.-Mart.) Samko nechcel sa ukázať pohnutým. (Taj.) Žatva sa ukázala o tretinu slabšou. (Laz.);

nedok. ukazovať sa


ukazovať, -uje, -ujú nedok.

1. (na koho, na čo, kam, komu čo) pohybom prsta, ruky a pod., upozorňovať na niekoho al. na niečo, naznačovať niečo: Rozprával mu niečo, ukazujúc na sváka. (Jégé) Von — ukazoval rukou na dvere. (Jégé) To mu je bratanec! — ukazujú všetci na Ička. (Ráz.-Mart.) Vrchný pozná prišlých a ukazuje im do separé. (Ráz.); u. niekomu smer, cestu, i pren. byť vzorom, slúžiť za vzor

expr. u. prstom na niekoho pohŕdať niekým, posmievať sa niekomu;

2. (komu čo, čo) upozorňovať niekoho na niečo, čo si má pozrieť, umožňovať niekomu niečo vidieť: Ukazuje materi prst. (Kuk.) Lyže budem ukazovať kamarátom. (Bedn.) Prídu časy, keď medvede len na papieri ukazovať budú. (Lask.) Ktosi ukazoval ruku, z ktorej chybovali štyri prsty. (Urb.) Všade s pýchou ukazoval listy svojej dcéry. (Ondr.)

hovor. ukazovať niekomu straky na kole klamať, zavádzaš niekoho; u. farbu, karty prezrádzať svoje zámery;

3. (čo) znázorňovať, predvádzať: Posledný záber (filmu) ukazoval vlak spomedzi koľajníc. (Zúb.) Radi máte filmy, v ktorých ukazujú krádeže a vraždy? (Stod.)

4. (čo) dávať najavo, prejavovať: u. hnev, radosť, úctu, ochotu, silu; Otila neukazovala vôľu odisť. (Tim.) Ukazuje. svoju neskrotnú hlavatosť. (Jes-á) Nový talent ukazujete. (Vaj.)

5. (čo i so spoj. že) dokazovať, dosvedčovať, potvrdzovať: Priebeh porád ukazoval pripravenosť. (Škult) Skúsenosti ukazujú, že vodkyňou boja bola komunistická strana. (Chorv.)

6. (čo) označovať: Ručičky ukazujú práve desať. (Ráz.) Horná [číslica] ukazovala plánovaný postup, dolná skutočný. (Tat.)

7. (čo) predvádzať ako vzor, ako príklad: Ukazoval, ako žiť. (Škult);

dok. k 1, 2, 4, 5, 7 ukázať

|| ukazovať sa

1. objavovať sa, dávať sa niekde vidieť, zjavovať sa: Praskovský neukazoval sa vo dne na ceste. (Jégé) Únava ukazovala sa mu na tvári. (Barč) Všetky príznaky tuberkulózy sa ukazovali. (Vans.) Skúmal, či dáky hmyz sa neukazuje. (Taj.) Ukazoval sa koniec leta. (Ondr.) Iba na jeseň sa na hladine jazera ukazujú vtáci. (Tat.)

2. vychádzať najavo: Ukazuje sa, že kroniky dávno za padli medzi starinu. (Tat.) Ukazuje sa, že domácnosť niet z čoho udržiavať. (Al.) Rota spievala všade, kde mohla — a výsledky sa už začali ukazovať. (Sev.)

3. (aký, akým) prejavovať sa, javiť sa, zdať sa: Nie je taký nevinný, akým sa ukazuje. (Kuk.) Jeho rodina ukazuje sa byť životaschopnejšou. (Al..) Ukazoval som sa vďačným. (Jégé) Úroda sa ukazuje zlá. (Greg.) Tento rok sa ukazuje pekne. (Švant.)

4. vystatovať sa, chváliť sa Chce sa predo mnou ukazovať. (Bedn.);

dok. ukázať sa

Morfologický analyzátor

ukázať dokonavé sloveso
(ja) ukážem VKdsa+; (ty) ukážeš VKdsb+; (on, ona, ono) ukáže VKdsc+; (my) ukážeme VKdpa+; (vy) ukážete VKdpb+; (oni, ony) ukážu VKdpc+;

(ja som, ty si, on) ukázal VLdsam+; (ona) ukázala VLdsaf+; (ono) ukázalo VLdsan+; (oni, ony) ukázali VLdpah+;
(ty) ukáž! VMdsb+; (my) ukážme! VMdpa+; (vy) ukážte! VMdpb+;
(nejako) ukážuc VHd+;
ukázať_1 ukázať ukázať_2 ukázať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor