ujec ujca mn. -ovia m. matkin brat; strýko;
ujček -a mn. -ovia m. hypok.
strýc otcov brat; dospelý muž vôbec • hovor. strýko • hypok. strýčko • hovor.: ujec • ujo • hypok.: ujko • ujček • hovor.: sváko • svák
ujec matkin brat • hypok.: ujo • ujko • ujček • ujčok: stráviť prázdniny u ujca, uja, ujka • hovor.: strýc • strýko • strýčko
ujec, ujca, mn. č. -ovia m.
1. matkin brat;
2. nár. manžel matkinej sestry;
3. hovor. v oslovení starší muž vôbec: Ja som už o tom počul vyprávať ujca Kotúčovie. (Ráz.);
ujček, a, mn. č. -ovia m. zdrob. hypok.
(jeden) ujec; (bez) ujka; (k) ujkovi; (vidím) ujka; (hej) ujec!; (o) ujkovi; (s) ujkom;
(traja) ujkovia; (bez) ujkov; (k) ujkom; (vidím) ujkov; (hej) ujkovia!; (o) ujkoch; (s) ujkami;