ujec ujca mn. -ovia m. matkin brat; strýko;
ujček -a mn. -ovia m. hypok.
strýc otcov brat; dospelý muž vôbec • hovor. strýko • hypok. strýčko • hovor.: ujec • ujo • hypok.: ujko • ujček • hovor.: sváko • svák
svák 1. tetin manžel • sváko • hypok.: sváčik • sváčko
2. hovor. oslovenie, pomenovanie dospelého muža (obyč. deťmi na vidieku) • hovor.: sváko • ujo • ujko • ujček • strýko • zastaráv.: báčik • báči • báčino • hypok. báčinko • expr. otec (v oslovení)
ujček p. ujec, strýc, svák 2
ujec matkin brat • hypok.: ujo • ujko • ujček • ujčok: stráviť prázdniny u ujca, uja, ujka • hovor.: strýc • strýko • strýčko
ujček p. ujec
ujec, ujca, mn. č. -ovia m.
1. matkin brat;
2. nár. manžel matkinej sestry;
3. hovor. v oslovení starší muž vôbec: Ja som už o tom počul vyprávať ujca Kotúčovie. (Ráz.);
ujček, a, mn. č. -ovia m. zdrob. hypok.
(jeden) ujček; (bez) ujčeka; (k) ujčekovi; (vidím) ujčeka; (hej) ujček!; (o) ujčekovi; (s) ujčekom;
(traja) ujčekovia; (bez) ujčekov; (k) ujčekom; (vidím) ujčekov; (hej) ujčekovia!; (o) ujčekoch; (s) ujčekmi;