ujať sa1, ujme, ujmú, rozk. -i dok.
1. (koho, čoho) postarať sa o niekoho, o niečo, vziať si niekoho, niečo na starosť: Chlápätka ujala sa sestra mlynára. (Ondr.) Nemal detí, tak sa ujal malého Martina. (Kuk.) Bolo mu jasné, že sa treba ujať rozvráteného gazdovstva. (Jil.)
2. (koho) zastať sa, postaviť sa za niekoho: Na všeobecné prekvapenie drozda sa ujal slávik. (Karv.)
3. (čoho) dať sa do niečoho, začať niečo robiť: chuť ujať sa už konečne práce na diele (Hor.); u. sa moci, vlády začať vládnuť; u. sa veci začať sa vecou zaoberať; u. sa vedenia začať viesť; u. sa funkcie začať vykonávať funkciu; Mal sa ujať úlohy veliteľa stráže (Tomašč.) prevziať funkciu veliteľa.
● u. sa slova začať hovoriť;
nedok. ujímať sa1, -a, -ajú
ujať sa2, ujme, ujmú, ujatý dok.
1. pustiť korene, prijať sa (o rastlinách): strom, kvet sa ujal; priesada sa ujala; semeno sa ujalo; Obe štepnice sa krásne ujali. (Žáry)
2. nájsť ohlas, rozšíriť sa, uplatniť sa: zvyk, náhľad sa ujal; Kožuchy už nenosia, a miesto nich ujali sa belasé kabátiky. (Al.); pren. Jeho optimizmus sa však nemal kedy ujať. (Urb.);
nedok. ujímať sa2, -a, -ajú
ujať, ujme, ujmú, ujatý dok. zastar. (čo, čoho, z čoho, na čom) vziať, zobrať, ubrať: Robil divadelnú toaletu, a tá nám ujala skoro pol prvého dejstva. (Kuk.) Slúži verne, ale chcela by ujať trochu komanda. (Kuk.) Z môjho presvedčenia ničoho neujme. (Šolt.) Neujals’ na pláci. (Hviezd.);
nedok. ujímať, -a, -ajú
ujímať p. ujať
ujímať sa1 p. ujať sa1
ujímať sa2 p. ujať sa2