Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

uhoľ uhľa m.

1. ohňom zmenená látka, obyč. drevo: zhorieť na u.

2. druh kresliarskeho náčinia: kresba u-om

● čierny ako u. úplne;

uhľový príd.;

uhlík¹ -a m. zdrob.: žeravý u.

● oči (žiaria) ako (dva) u-y;

uhlíček -čka m. zdrob.

uhol uhla m.

1. sklon dvoch stýkajúcich sa čiar al. plôch: u. strechy; geom. pravý, ostrý u., zvierať u.; fyz. u. dopadu, odrazu; → zorný u. i pren. hľadisko (význ. 1): u. pohľadu; pod zorným u-om, spod zorného u-a z hľadiska

2. roh (význ. 6, 7), nárožie: u. domu, ulice

3. kút (význ. 1), roh: u. izby, v jednom u-e stôl, v druhom pec

● podopierať u-y zaháľať;

uhlový príd. k 1: geom. u. rez, u-á šírka; fyz. u-á rýchlosť (otáčajúceho sa bodu); tech. u. profil železa;

uholný príd. k 2: u. kameň základný (i pren.)

uhoľ, uhľa m. obhorená, ohňom pozmenená látka, obyč. drevo: žeravý u., zhorieť na u.; Čierne oči zaiskrili mu ako uhle. (Tim.) Tajnosť ho pálila ako uhoľ na dlani. (Vaj.);

odb. zuhoľnatené drevo prispôsobené na kreslenie: Schytil uhoľ a čmáral po papieri. (Hor.)

● čierny ako uhoľ veľmi; hovor. expr. niečo treba uhľom do komína zapísať o nezvyčajnej, ale málo významnej udalosti;

uhoľný i uhľový príd.: uhoľné bane, uhoľný priemysel, uhoľný kombajn; uhoľná stena, vrstva (v bani); uhoľný (uhľový) prach; pren. uhoľné vlasy (Smrek) čierne; uhľová farba (Vaj., Letz) čierna;

uhlík¹, -a m. zdrob.: Uhlíkom dymku pripáli. (Vaj.) Oči mu žiarili ako rozžeravené uhlíky. (Mor.) Uhlíkom nakreslila oči. (Ondr.); uhlíček, -čka m. zdrob. expr.

uhol, uhla m.

1. vzájomný sklon dvoch styčných čiar al. plôch: Myslel si, že by nebolo možné vyjsť hore múrmi, najmä tam, kde sa dva zišli v uhle. (Jégé) Úzadie ide od prvej kulisy napravo k poslednej kulise naľavo a tvorí tak uhol s javiskom na scéne. u (Ráz.-Mart.)

● pod zorným uhlom, spod zorného uhla z hľadiska, zo stanoviska;

geom. u odklon dvoch priamok pretínajúcich sa al. dotýkajúcich sa v jednom bode; odklon dvoch plôch pretínajúcich sa al. dotýkajúcich sa v jednej hrane: pravý, ostrý, tupý, vypuklý, plný u.; zvierať uhol 60°; fyz. u. dopadu, u. odrazu, u. lomu; chem. polarizačný u. ktorý zviera dopadajúci lúč s polarizujúcou rovinou; voj. u. doletu, zamierenia;

2. priestor miestnosti al. priestranstva ohraničený dvoma zbiehajúcimi sa stenami, múrmi, kút, roh: u. izby; u. námestia (Bod.); V jednom uhle stôl, okolo neho stoličky. (Tim.) Pavúci stačili napriasť pavučín po uhloch mojej komnatky. (Jes.)

3. nárožie, roh: u. domu, u. ulice; Ufrnkol kdesi poza uhly. (Mor.) Na uhle stojí strážnik. (Ráz.) Strieľal spoza uhla. (Jes.)

● hovor. expr. uhly podopierať nič nerobiť, zaháľať; postávať;

4. zastar. vystupujúca ostrá časť plochy al. telesa utvorená jej (jeho) stranami, okrajmi, hranami, roh: vizitka so zahnutým uhlom (Vaj.); Tehla spadla uhlom (na zem). (Zúb.) V dedine vypína sa kaštieľ s malými vežičkami na uhloch. (Jégé)

5. zastar. svetová strana: Vetry roznosia prach do všetkých uhlov sveta. (Vlč.);

uhlový príd.

1. týkajúci sa uhla: geom. u. rez, u-á šírka, u-é miery, stupne; fyz. u-á rýchlosť obvodová rýchlosť delená polomerom kružnice, po ktorej sa bod otáča; tech. u-é železo majúce pravouhlý profil;

2. zried. rohový: u. dom (Ráz.);

uholný príd.

1. uholný kameň základný;

2. zried. rohový: u. dom (J. Chal.); u-á izba (Tim.)

(jeden) uhoľ; (bez) uhľa; (k) uhľu; (vidím) uhoľ; (hej) uhoľ!; (o) uhli; (s) uhľom;

(dva) uhle; (bez) uhľov; (k) uhľom; (vidím) uhle; (hej) uhle!; (o) uhľoch; (s) uhľami;

(jeden) uhol; (bez) uhlu, uhla; (k) uhlu; (vidím) uhol; (hej) uhol!; (o) uhle; (s) uhlom;

(štyri) uhly; (bez) uhlov; (k) uhlom; (vidím) uhly; (hej) uhly!; (o) uhloch; (s) uhlami;