Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

uhoľ uhľa m.

1. ohňom zmenená látka, obyč. drevo: zhorieť na u.

2. druh kresliarskeho náčinia: kresba u-om

čierny ako u. úplne;

uhľový príd.;

uhlík1 -a m. zdrob.: žeravý u.

oči (žiaria) ako (dva) u-y;

uhlíček -čka m. zdrob.


uhol uhla m.

1. sklon dvoch stýkajúcich sa čiar al. plôch: u. strechy; geom. pravý, ostrý u., zvierať u.; fyz. u. dopadu, odrazu; zorný u. i pren. hľadisko (význ. 1): u. pohľadu; pod zorným u-om, spod zorného u-a z hľadiska

2. roh (význ. 6, 7), nárožie: u. domu, ulice

3. kút (význ. 1), roh: u. izby, v jednom u-e stôl, v druhom pec

podopierať u-y zaháľať;

uhlový príd. k 1: geom. u. rez, u-á šírka; fyz. u-á rýchlosť (otáčajúceho sa bodu); tech. u. profil železa;

uholný príd. k 2: u. kameň základný (i pren.)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
uhol uhla L ‑e mn. ‑y m. (sklon dvoch čiar); uholný, uhlový
uhoľ uhľa m. (ohňom zmenená látka); uhľový

čerň 1. čierna farba, čierne sfarbenie: čerň vlasovuhoľžúžoľ: oči ako uhoľ, žúžoľpoet. eben

2. p. tma 1


hľadisko 1. základ posudzovania • aspekt: posudzovať vec z rozličných hľadísk, aspektovstanovisko: z tvojho stanoviska je to pravdazreteľ: brať do úvahy politický zreteľohľad: v istom ohľade je to pravdazorný uhol: pod týmto zorným uhlom sa problém javí celkom inakprístup: vedecký prístup k riešeniu otázkystránka (vlastnosť niekoho, niečoho z istého hľadiska): vyhovovať zo všetkých stránokvýchodisko: spoľahlivé východisko pri rozhodovaníperspektíva: pozerať sa na vec z perspektívy budúcnosti

2. miesto, priestor pre divákov, poslucháčov: hľadisko v divadletribúna (stupňovito vyvýšené hľadisko na športoviskách): sedieť na tribúne


kút 1. miesto ohraničené dvoma zbiehajúcimi sa múrmi, stenami • roh: kút, roh izby; v kúte, v rohu záhrady; skryť sa v rohu dvorauhol: v jednom uhle stôl, v druhom pechovor. zastar. vinkeľ

2. p. kraj1 2


roh 1. miesto, kde sa zbiehajú al. pretínajú ulice, chodníky • nárožie: za rohom je obchod; čakať niekoho na rohu, na nárožíuhol: uhol ulice

2. výčnelok vybiehajúci do tvaru rohu • rožokrožtek: roh, rožok, rožtek perinyhrana: hrana stolacíp: cíp vreckovky

3. p. kút 1 4. p. rohovina


uhoľ ohňom pozmenená látka, obyč. drevo • uhlík: žeravý uhoľ, uhlíkžúžoľ (iba v prirovnaniach): čierny ako žúžoľ


uhol p. roh 1, kút 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

uhoľ, uhľa m. obhorená, ohňom pozmenená látka, obyč. drevo: žeravý u., zhorieť na u.; Čierne oči zaiskrili mu ako uhle. (Tim.) Tajnosť ho pálila ako uhoľ na dlani. (Vaj.);

odb. zuhoľnatené drevo prispôsobené na kreslenie: Schytil uhoľ a čmáral po papieri. (Hor.)

čierny ako uhoľ veľmi; hovor. expr. niečo treba uhľom do komína zapísať o nezvyčajnej, ale málo významnej udalosti;

uhoľný i uhľový príd.: uhoľné bane, uhoľný priemysel, uhoľný kombajn; uhoľná stena, vrstva (v bani); uhoľný (uhľový) prach; pren. uhoľné vlasy (Smrek) čierne; uhľová farba (Vaj., Letz) čierna;

uhlík1, -a m. zdrob.: Uhlíkom dymku pripáli. (Vaj.) Oči mu žiarili ako rozžeravené uhlíky. (Mor.) Uhlíkom nakreslila oči. (Ondr.); uhlíček, -čka m. zdrob. expr.


uhol, uhla m.

1. vzájomný sklon dvoch styčných čiar al. plôch: Myslel si, že by nebolo možné vyjsť hore múrmi, najmä tam, kde sa dva zišli v uhle. (Jégé) Úzadie ide od prvej kulisy napravo k poslednej kulise naľavo a tvorí tak uhol s javiskom na scéne. u (Ráz.-Mart.)

pod zorným uhlom, spod zorného uhla z hľadiska, zo stanoviska;

geom. u odklon dvoch priamok pretínajúcich sa al. dotýkajúcich sa v jednom bode; odklon dvoch plôch pretínajúcich sa al. dotýkajúcich sa v jednej hrane: pravý, ostrý, tupý, vypuklý, plný u.; zvierať uhol 60°; fyz. u. dopadu, u. odrazu, u. lomu; chem. polarizačný u. ktorý zviera dopadajúci lúč s polarizujúcou rovinou; voj. u. doletu, zamierenia;

2. priestor miestnosti al. priestranstva ohraničený dvoma zbiehajúcimi sa stenami, múrmi, kút, roh: u. izby; u. námestia (Bod.); V jednom uhle stôl, okolo neho stoličky. (Tim.) Pavúci stačili napriasť pavučín po uhloch mojej komnatky. (Jes.)

3. nárožie, roh: u. domu, u. ulice; Ufrnkol kdesi poza uhly. (Mor.) Na uhle stojí strážnik. (Ráz.) Strieľal spoza uhla. (Jes.)

hovor. expr. uhly podopierať nič nerobiť, zaháľať; postávať;

4. zastar. vystupujúca ostrá časť plochy al. telesa utvorená jej (jeho) stranami, okrajmi, hranami, roh: vizitka so zahnutým uhlom (Vaj.); Tehla spadla uhlom (na zem). (Zúb.) V dedine vypína sa kaštieľ s malými vežičkami na uhloch. (Jégé)

5. zastar. svetová strana: Vetry roznosia prach do všetkých uhlov sveta. (Vlč.);

uhlový príd.

1. týkajúci sa uhla: geom. u. rez, u-á šírka, u-é miery, stupne; fyz. u-á rýchlosť obvodová rýchlosť delená polomerom kružnice, po ktorej sa bod otáča; tech. u-é železo majúce pravouhlý profil;

2. zried. rohový: u. dom (Ráz.);

uholný príd.

1. uholný kameň základný;

2. zried. rohový: u. dom (J. Chal.); u-á izba (Tim.)

Morfologický analyzátor

uhnúť dokonavé sloveso
(ja) uhnem VKdsa+; (ty) uhneš VKdsb+; (on, ona, ono) uhne VKdsc+; (my) uhneme VKdpa+; (vy) uhnete VKdpb+; (oni, ony) uhnú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) uhol VLdsam+; (ona) uhla VLdsaf+; (ono) uhlo VLdsan+; (oni, ony) uhli VLdpah+;
(ty) uhni! VMdsb+; (my) uhnime! VMdpa+; (vy) uhnite! VMdpb+;
(nejako) uhnúc VHd+;

uhoľ podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) uhoľ; (bez) uhľa; (k) uhľu; (vidím) uhoľ; (o) uhli; (s) uhľom;

(dva) uhle; (bez) uhľov; (k) uhľom; (vidím) uhle; (o) uhľoch; (s) uhľami;


uhol podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) uhol; (bez) uhlu, uhla; (k) uhlu; (vidím) uhol; (o) uhle; (s) uhlom;

(štyri) uhly; (bez) uhlov; (k) uhlom; (vidím) uhly; (o) uhloch; (s) uhlami;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor