uhoľ uhľa m.
1. ohňom zmenená látka, obyč. drevo: zhorieť na u.
2. druh kresliarskeho náčinia: kresba u-om
● čierny ako u. úplne;
uhľový príd.;
uhlík1 -a m. zdrob.: žeravý u.
● oči (žiaria) ako (dva) u-y;
uhlíček -čka m. zdrob.
uhol uhla m.
1. sklon dvoch stýkajúcich sa čiar al. plôch: u. strechy; geom. pravý, ostrý u., zvierať u.; fyz. u. dopadu, odrazu; → zorný u. i pren. hľadisko (význ. 1): u. pohľadu; pod zorným u-om, spod zorného u-a z hľadiska
2. roh (význ. 6, 7), nárožie: u. domu, ulice
3. kút (význ. 1), roh: u. izby, v jednom u-e stôl, v druhom pec
● podopierať u-y zaháľať;
uhlový príd. k 1: geom. u. rez, u-á šírka; fyz. u-á rýchlosť (otáčajúceho sa bodu); tech. u. profil železa;
uholný príd. k 2: u. kameň základný (i pren.)