Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

uhoľ uhľa m.

1. ohňom zmenená látka, obyč. drevo: zhorieť na u.

2. druh kresliarskeho náčinia: kresba u-om

čierny ako u. úplne;

uhľový príd.;

uhlík1 -a m. zdrob.: žeravý u.

oči (žiaria) ako (dva) u-y;

uhlíček -čka m. zdrob.


uhol uhla m.

1. sklon dvoch stýkajúcich sa čiar al. plôch: u. strechy; geom. pravý, ostrý u., zvierať u.; fyz. u. dopadu, odrazu; zorný u. i pren. hľadisko (význ. 1): u. pohľadu; pod zorným u-om, spod zorného u-a z hľadiska

2. roh (význ. 6, 7), nárožie: u. domu, ulice

3. kút (význ. 1), roh: u. izby, v jednom u-e stôl, v druhom pec

podopierať u-y zaháľať;

uhlový príd. k 1: geom. u. rez, u-á šírka; fyz. u-á rýchlosť (otáčajúceho sa bodu); tech. u. profil železa;

uholný príd. k 2: u. kameň základný (i pren.)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
uhol uhla L ‑e mn. ‑y m. (sklon dvoch čiar); uholný, uhlový
uhoľ uhľa m. (ohňom zmenená látka); uhľový

uhol uhla L uhle pl. N uhly m.


uhoľ uhľa pl. N uhle G uhľov m.

-hol/258642±327 37.65: substantíva m. neživ. N+A sg. 6736→6787
+269
−149
alkohol/5020
+99
−101
uhol/1547→1598
+168
−48
hlahol/119 etylalkohol/28 metylalkohol/13 benzylalkohol/9

-oľ/10654±178 28.54: substantíva m. neživ. N+A sg. 806→800
+7
−8
uh/263 top/189 kúk/113→106
+3
−4
hrb/64 vým/48 žúž/47±0 moz/41 hrv/20 kúd/18 (2/4)

-ol/1311531±1995 4.35: substantíva m. neživ. N+A sg. 38406→37717
+511
−389
kostol/6657 vrchol/6032 alkohol/5020
+99
−101
symbol/4872 popol/1893 uhol/1547→1598
+168
−48
protokol/1528 Liverpool/1146 kotol/1123 uzol/1080 monopol/965 Neapol/661 mol/1322→606
+235
−240
(67/4536)

čerň 1. čierna farba, čierne sfarbenie: čerň vlasovuhoľžúžoľ: oči ako uhoľ, žúžoľpoet. eben

2. p. tma 1


hľadisko 1. základ posudzovania • aspekt: posudzovať vec z rozličných hľadísk, aspektovstanovisko: z tvojho stanoviska je to pravdazreteľ: brať do úvahy politický zreteľohľad: v istom ohľade je to pravdazorný uhol: pod týmto zorným uhlom sa problém javí celkom inakprístup: vedecký prístup k riešeniu otázkystránka (vlastnosť niekoho, niečoho z istého hľadiska): vyhovovať zo všetkých stránokvýchodisko: spoľahlivé východisko pri rozhodovaníperspektíva: pozerať sa na vec z perspektívy budúcnosti

2. miesto, priestor pre divákov, poslucháčov: hľadisko v divadletribúna (stupňovito vyvýšené hľadisko na športoviskách): sedieť na tribúne


kút 1. miesto ohraničené dvoma zbiehajúcimi sa múrmi, stenami • roh: kút, roh izby; v kúte, v rohu záhrady; skryť sa v rohu dvorauhol: v jednom uhle stôl, v druhom pechovor. zastar. vinkeľ

2. p. kraj1 2


roh 1. miesto, kde sa zbiehajú al. pretínajú ulice, chodníky • nárožie: za rohom je obchod; čakať niekoho na rohu, na nárožíuhol: uhol ulice

2. výčnelok vybiehajúci do tvaru rohu • rožokrožtek: roh, rožok, rožtek perinyhrana: hrana stolacíp: cíp vreckovky

3. p. kút 1 4. p. rohovina


uhoľ ohňom pozmenená látka, obyč. drevo • uhlík: žeravý uhoľ, uhlíkžúžoľ (iba v prirovnaniach): čierny ako žúžoľ


uhol p. roh 1, kút 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

uhoľ, uhľa m. obhorená, ohňom pozmenená látka, obyč. drevo: žeravý u., zhorieť na u.; Čierne oči zaiskrili mu ako uhle. (Tim.) Tajnosť ho pálila ako uhoľ na dlani. (Vaj.);

odb. zuhoľnatené drevo prispôsobené na kreslenie: Schytil uhoľ a čmáral po papieri. (Hor.)

čierny ako uhoľ veľmi; hovor. expr. niečo treba uhľom do komína zapísať o nezvyčajnej, ale málo významnej udalosti;

uhoľný i uhľový príd.: uhoľné bane, uhoľný priemysel, uhoľný kombajn; uhoľná stena, vrstva (v bani); uhoľný (uhľový) prach; pren. uhoľné vlasy (Smrek) čierne; uhľová farba (Vaj., Letz) čierna;

uhlík1, -a m. zdrob.: Uhlíkom dymku pripáli. (Vaj.) Oči mu žiarili ako rozžeravené uhlíky. (Mor.) Uhlíkom nakreslila oči. (Ondr.); uhlíček, -čka m. zdrob. expr.


uhol, uhla m.

1. vzájomný sklon dvoch styčných čiar al. plôch: Myslel si, že by nebolo možné vyjsť hore múrmi, najmä tam, kde sa dva zišli v uhle. (Jégé) Úzadie ide od prvej kulisy napravo k poslednej kulise naľavo a tvorí tak uhol s javiskom na scéne. u (Ráz.-Mart.)

pod zorným uhlom, spod zorného uhla z hľadiska, zo stanoviska;

geom. u odklon dvoch priamok pretínajúcich sa al. dotýkajúcich sa v jednom bode; odklon dvoch plôch pretínajúcich sa al. dotýkajúcich sa v jednej hrane: pravý, ostrý, tupý, vypuklý, plný u.; zvierať uhol 60°; fyz. u. dopadu, u. odrazu, u. lomu; chem. polarizačný u. ktorý zviera dopadajúci lúč s polarizujúcou rovinou; voj. u. doletu, zamierenia;

2. priestor miestnosti al. priestranstva ohraničený dvoma zbiehajúcimi sa stenami, múrmi, kút, roh: u. izby; u. námestia (Bod.); V jednom uhle stôl, okolo neho stoličky. (Tim.) Pavúci stačili napriasť pavučín po uhloch mojej komnatky. (Jes.)

3. nárožie, roh: u. domu, u. ulice; Ufrnkol kdesi poza uhly. (Mor.) Na uhle stojí strážnik. (Ráz.) Strieľal spoza uhla. (Jes.)

hovor. expr. uhly podopierať nič nerobiť, zaháľať; postávať;

4. zastar. vystupujúca ostrá časť plochy al. telesa utvorená jej (jeho) stranami, okrajmi, hranami, roh: vizitka so zahnutým uhlom (Vaj.); Tehla spadla uhlom (na zem). (Zúb.) V dedine vypína sa kaštieľ s malými vežičkami na uhloch. (Jégé)

5. zastar. svetová strana: Vetry roznosia prach do všetkých uhlov sveta. (Vlč.);

uhlový príd.

1. týkajúci sa uhla: geom. u. rez, u-á šírka, u-é miery, stupne; fyz. u-á rýchlosť obvodová rýchlosť delená polomerom kružnice, po ktorej sa bod otáča; tech. u-é železo majúce pravouhlý profil;

2. zried. rohový: u. dom (Ráz.);

uholný príd.

1. uholný kameň základný;

2. zried. rohový: u. dom (J. Chal.); u-á izba (Tim.)

uhlíček p. uhoľ


uhlový p. uhol


uhoľ [-oľ-, -eľ-] m
1. kus tuhého paliva, kt. vzniklo v zemi rozkladom rastlinných látok bez prístupu vzduchu, uhlie: carbo: uhel (AS 1728); anthrax: uhel (ASl 1740); anthrax: úhel (KS 1763)
2. ohňom pozmenená látka, obyč. drevo: kowacze z uhlamj, sedlaczy s pluhamj sni czastokrat miwagj (BV 1652)
L. ohnivý, žiarivý, živý u. tlejúce uhlíky: častka z neho (:totiž z drewa:) uhel, a pokud se žyary, žiwj uhel (KoB 1666); uhel ohňiwy ge pekny (GŠ 1758); (Valerián) nesstasnegssi na podusskach hedbabnych, nežli swaty Wawrinec na uhloch žiariwich, nebo s. Wawrinec horel sice na ruosste toliko za pul druheg hodiny, Valerianus hori guss skoro na pul druha tisica roku na pekelneg sserpeni aneb paňwi (MS 1758); carbo candens: ohniwy uhel (KS 1763); žaden nech sa neopowaži ze žiwimi uhly press osadu gjti (NJ 1785-88); techdi do mesta bilo bežano a donesen mu žiwý uhel, který položíce sebe na plnu pípku, pukal (BU 1795)
F. pekelný u. bolestivá, spaľujúca odplata za spáchané hriechy v pekle: wssecke nemoce, ktere za času nasseho žiwota trpime, čo su proty strelam ostrim wssechmohuceho Boha a proty tim uhlom pekelnim, ktere dussu diwnim spusobem pala (SJ 18. st); čierny ako u., nad u. černejší veľmi čierny: ater, atra: čérny gako uhel (KS 1763); (kňaz) widel pri rohu oltáre negaku nad uhel černegssy holubici (VP 1764); gaknáhle (žena) slowá této promlúwjla, zustáwa w twáry černá gako uhel a umrlá na zem padá (SlK 1766-80); Luther Martin, kdj umrel, nassli tyelo geho cirne iak uhel (Káz 18. st); uctiwost od swych Búh má, dokút (človek) proti prawu neprohressy, gestly powy, ze uhel bjely gest, nesmi žaden černym powedeti (KrP 1760) Bohu sa netreba priečiť ani v najmenšom
3. kresliarske náčinie (zuhoľnatené drevo prispôsobené na kreslenie): stylus carbonum: rajsugicy uhel (LD 18. st); -ný príd k 1: tu wodu wileg do medenneg čisteg panwice, postaw gj na uhelny ohen, až se woda prečž wypary a wywre (OCh 17. st); pruniceps: uholne klešte (LC 1707) na naberanie uhlia; ket priwiezly Kraluogcania k mestu kamenia uholnuo z Bebrawy na wiazu po dwa razy geden den, dalo (sa) gim wina sex 26 (KRUPINA 1734); nemocnj, kterýmž uhelná pára zasskodila, po celém těle o třetinu tlustssj býwagj (TiS 1788)
P. atpn Mychal Uhel (v Trnave 1566)


uhol [-ol, -el] m
1. vzájomný sklon dvoch styčných čiar al. plôch: orthogonius: rownouhélny, rownych uhlúw; octangulus: osemuhélny, osem uhlúw (KS 1763)
2. priestor miestnosti al. priestranstva ohraničený dvoma zbiehajúcimi sa stenami, múrmi, kút, roh: pol dworu Baltiziar Belauka wimienil sobe placz po vhol wissniei y nižney strany vlyce (SLIAČE 1608); pol dwora, ktery ležj na mezy a na uhle Gurjka (S. ĽUPČA 1663); sstiry krúhi zlaté, které wložjss do sstyr uhlúw archi (KB 1757); metatio vineae in qvincuncem: na pet úhlúw aneb kútúw wymeráwanj winičné, wymezowáni (KS 1763);
F. od jedného u-a po druhý u., od jedného u -a k druhému u-u, od u-a do u-a naprieč, krížom: mur hlavny od ulice od gedneho uhla ass po druhy, obsahuge na zdlžky sach 18 (TRENČÍN 1724); (záhrada) se od gedneho uhla k druhemu k teg walkowny pripletawala (BYTČA 1769); pribillinskj obiwatelja od uhla do uhla mezi sebou na tale rozdelilj (háj) (PRIBYLINA 1781); z u-a na u. vcelku, napospol: ludia, kterich do takoweg prace assumuwalj zo Swateho Petra z uhla na uhol boli wsseci (HRÁDOK 1766)
3. nárožie, roh domu: budowany predgmenowane Baláž Kraban ma moc prestawyty a prehnaty k horneg strane po gednu kročeg nize vhla komuor Ondrege Ference (P. ĽUPČA 1584); zase sem wizrel wen y widel sem samossiesteho od stareho mesta yduciho a pry uhle pana Balassa Ferencowem domu stogicich a spolu rozmluwagicich (KRUPINA 1643); prawe pri uhle domu Yakuba Barwira stretly pana Köszinger Ferencza (SKALICA 1687); widel sam swedek pri p. Szmrecsaniho masstaly na uhle, kdi ten skutek pachal ze Zophiou Szekeress (KRUPINA 1740); ňekolik s nich bili hňed na uhli domuv povesení, ňekolik hlavú menšení (BR 1785)
4. vystupujúca ostrá časť plochy al. telesa utvorená jej (jeho) stranami, okrajmi, hranami, roh: (ručník) hedbawem rozličným po uhlech wyssjwany (HALUZICE 1629 E); na umivani suca, na sstiry uhly medena nadoba (L. JÁN 1683); poniewač wežyčky na uhloch se guž wyhotowugi a potrebno by bylo z plechom prykrywanj (DUBNICA n. V. 1720); Taurún (mesto) na piet uhluw zamek má (KrP 1760); bjly ručnjk, na každem uhle čerweny flek magici (PONIKY 1785); husj diwe teras (sa) poberagu a litagj na tri uhli spogene (PR 18. st)
5.
L. kameň na u., predný u. základný kameň stavby, základ: a newézmú s teba kameň na uhel, ale zatracená na weky budess, powjdá Pán (KB 1757); kameň, ktery potupowali tý, který stawali, tento gest učinen na predny uhel (BlR 18. st)
6. svetová strana: tento angel wolal na ty angely čtyri, ktery stali na ctyrech uhlech zeme a drželi čtyri wetry zemske (SP 1696); Madlena okolo mlina ze sstir uhlou zem kružlila a odnassala (KRUPINA 1718); S. J. Ewangelista byl wiďel ňekterých sstyr angelu stogjcych na sstyrech vhléch zeme (MP 1718); -ový -ný príd k 1: gnomom: ssňúra uderná, mjra uhelná, uhelnica (KS 1763); k 2: angulatus: uhélny (KS 1763); k 3: s tey swetnice yduce do uhelnyho stawenj, do pitwora (L. JÁN 1697); biwsse uhelnj sused swedek Kapuszta Danjelowy, yako mal swe humjencze geden konyecz len do stlpou pry Kapuszta Danielowy humeney stene prystaweny (NECPALY 1743); kupecké weci prodáwali proti bráne radného domu y az k wečeradlu uhlowému (KB 1757); angulatus: vhelny, rožny (AP 1769); k 4: (včely) krasňe na gednu ffurmu ssestohranne neb uhelne domečky nohámy swymy a ústy stawagj (PH 1734); gak male, tak y welke littery magu krem vhlowych počatnych čárkůw gednake zakladne čárky (DP 1780); k 5: pren podstata, základ: Krystus, ten vhelňý kamen, genž byl od stawiťeluw zawržen (CC 1655); gakowy vhelnj kamen gest Krystus, takoweho druheho nenj, ale wedle toho y aposstolowe y prorocy su kamenowe a skaly neb zaklad cirkwe Krystoweg (TP 1691)
L. u. kameň základný kameň stavby: dne 13. máge, w samý totižto den narozenj gegjho, byl prwnj uhelný gruntownj kamen od grófa Michala položen (SH 1786); k 6: obzwlasstne půlnočnj neb uhelňý hwezda takowu moc ma (PH 1734)

uhoľ
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma {case_out} {case_out}
N (jeden) uhoľ akvarel, ceruza, litografia a uhoľ . Maliar, kresliar, grafik a
G (bez) uhľa ako spolužiak a často mali od uhľa zababranú tvár. Konštantín so
{caseletter} - 0
A (vidím) uhoľ videl na druhý deň zhorené na uhoľ , takmer som sa rozplakal (smiech).
{caseletter} - 0
I (s) uhľom hornou perou, akoby nakreslená uhľom . Rad uchádzačiek sa rýchlo
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma {case_out} {case_out}
N (štyri) uhle
G (bez) uhľov ktorý mi rýchlo prinesie škatuľku uhľov na kreslenie, fľaštičku čínskeho
{caseletter} - 0
A (vidím) uhle vyprobujem, či vydrží tri žeravé uhle na holom bruchu, a len čo mu
{caseletter} - 0
I (s) uhľami priniesla skicár a škatuľku s uhľami . Muž sa prestal potiť a dýchal

uhol
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) uhol výsledok. V ideálnom prípade by bol uhol F1 nulový, t. j. teoretický smer
G (bez) uhla minúte dobrý center na hlavu, len z uhla sa mu zakončovalo ťažko. V tej
D (k) uhlu tak, aby zodpovedali nájdenému uhlu . Na stupnici na obvode kotúča
A (vidím) uhol aplikuje na svoj stav rotáciu o uhol , ktorý generuje istú nekonečnú
L (o) uhle ktorý bežal po dlážke v čudnom uhle sprava doľava a nijako nezapadal
I (s) uhlom inštitúcie. Aj pod týmto zorným uhlom môžeme sledovať narastajúcu
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) uhly rozbila ticho tu... Všetky štyri uhly vo vesmíre stuhli, aj hviezda
G (bez) uhlov štyroch háčikov z rozličných uhlov a perspektív. Pochopil som, že
D (k) uhlom automaticky zavádza k meraným uhlom opravu z nezvislej polohy
A (vidím) uhly prehĺbil jeho bohatstvo a rozmnožil uhly pohľadu. A tak je celkom
L (o) uhloch dvojramenný kríž, ktorý má v uhloch medzi ramenami znamienka
I (s) uhlami zrak. Lúč, lámaný rôznymi uhlami nastavených zrkadiel, kĺzal sa

Zvukové nahrávky niektorých slov

byť prekročené ; všetky uhly être dépassées ; tous les angles
horizontálny uhol môže byť l'angle horizontal peut être
každý predmet, každý uhol chaque objet, chaque angle
každý uhol, všetky krivky chaque angle, toutes les courbes se
lebo tento svetelný uhol car cet angle lumineux
pod uhlom sedemdesiatpäť sous un angle de soixante-quinze à
uhlom sedemdesiatpäť osemdesiat un angle de soixante-quinze à quatre-vingts
viacero uhlov, pod ktorými plusieurs angles sous lesquels
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu