uhoľ, uhľa m. obhorená, ohňom pozmenená látka, obyč. drevo: žeravý u., zhorieť na u.; Čierne oči zaiskrili mu ako uhle. (Tim.) Tajnosť ho pálila ako uhoľ na dlani. (Vaj.);
odb. zuhoľnatené drevo prispôsobené na kreslenie: Schytil uhoľ a čmáral po papieri. (Hor.)
● čierny ako uhoľ veľmi; hovor. expr. niečo treba uhľom do komína zapísať o nezvyčajnej, ale málo významnej udalosti;
uhoľný i uhľový príd.: uhoľné bane, uhoľný priemysel, uhoľný kombajn; uhoľná stena, vrstva (v bani); uhoľný (uhľový) prach; pren. uhoľné vlasy (Smrek) čierne; uhľová farba (Vaj., Letz) čierna;
uhlík1, -a m. zdrob.: Uhlíkom dymku pripáli. (Vaj.) Oči mu žiarili ako rozžeravené uhlíky. (Mor.) Uhlíkom nakreslila oči. (Ondr.); uhlíček, -čka m. zdrob. expr.
uhol, uhla m.
1. vzájomný sklon dvoch styčných čiar al. plôch: Myslel si, že by nebolo možné vyjsť hore múrmi, najmä tam, kde sa dva zišli v uhle. (Jégé) Úzadie ide od prvej kulisy napravo k poslednej kulise naľavo a tvorí tak uhol s javiskom na scéne. u (Ráz.-Mart.)
● pod zorným uhlom, spod zorného uhla z hľadiska, zo stanoviska;
geom. u odklon dvoch priamok pretínajúcich sa al. dotýkajúcich sa v jednom bode; odklon dvoch plôch pretínajúcich sa al. dotýkajúcich sa v jednej hrane: pravý, ostrý, tupý, vypuklý, plný u.; zvierať uhol 60°; fyz. u. dopadu, u. odrazu, u. lomu; chem. polarizačný u. ktorý zviera dopadajúci lúč s polarizujúcou rovinou; voj. u. doletu, zamierenia;
2. priestor miestnosti al. priestranstva ohraničený dvoma zbiehajúcimi sa stenami, múrmi, kút, roh: u. izby; u. námestia (Bod.); V jednom uhle stôl, okolo neho stoličky. (Tim.) Pavúci stačili napriasť pavučín po uhloch mojej komnatky. (Jes.)
3. nárožie, roh: u. domu, u. ulice; Ufrnkol kdesi poza uhly. (Mor.) Na uhle stojí strážnik. (Ráz.) Strieľal spoza uhla. (Jes.)
● hovor. expr. uhly podopierať nič nerobiť, zaháľať; postávať;
4. zastar. vystupujúca ostrá časť plochy al. telesa utvorená jej (jeho) stranami, okrajmi, hranami, roh: vizitka so zahnutým uhlom (Vaj.); Tehla spadla uhlom (na zem). (Zúb.) V dedine vypína sa kaštieľ s malými vežičkami na uhloch. (Jégé)
5. zastar. svetová strana: Vetry roznosia prach do všetkých uhlov sveta. (Vlč.);
uhlový príd.
1. týkajúci sa uhla: geom. u. rez, u-á šírka, u-é miery, stupne; fyz. u-á rýchlosť obvodová rýchlosť delená polomerom kružnice, po ktorej sa bod otáča; tech. u-é železo majúce pravouhlý profil;
2. zried. rohový: u. dom (Ráz.);
uholný príd.
1. uholný kameň základný;
2. zried. rohový: u. dom (J. Chal.); u-á izba (Tim.)