uhoľ uhľa m.
1. ohňom zmenená látka, obyč. drevo: zhorieť na u.
2. druh kresliarskeho náčinia: kresba u-om
● čierny ako u. úplne;
uhľový príd.;
uhlík1 -a m. zdrob.: žeravý u.
● oči (žiaria) ako (dva) u-y;
uhlíček -čka m. zdrob.
čerň 1. čierna farba, čierne sfarbenie: čerň vlasov • uhoľ • žúžoľ: oči ako uhoľ, žúžoľ • poet. eben
2. p. tma 1
uhoľ ohňom pozmenená látka, obyč. drevo • uhlík: žeravý uhoľ, uhlík • žúžoľ (iba v prirovnaniach): čierny ako žúžoľ
uhoľ, uhľa m. obhorená, ohňom pozmenená látka, obyč. drevo: žeravý u., zhorieť na u.; Čierne oči zaiskrili mu ako uhle. (Tim.) Tajnosť ho pálila ako uhoľ na dlani. (Vaj.);
odb. zuhoľnatené drevo prispôsobené na kreslenie: Schytil uhoľ a čmáral po papieri. (Hor.)
● čierny ako uhoľ veľmi; hovor. expr. niečo treba uhľom do komína zapísať o nezvyčajnej, ale málo významnej udalosti;
uhoľný i uhľový príd.: uhoľné bane, uhoľný priemysel, uhoľný kombajn; uhoľná stena, vrstva (v bani); uhoľný (uhľový) prach; pren. uhoľné vlasy (Smrek) čierne; uhľová farba (Vaj., Letz) čierna;
uhlík1, -a m. zdrob.: Uhlíkom dymku pripáli. (Vaj.) Oči mu žiarili ako rozžeravené uhlíky. (Mor.) Uhlíkom nakreslila oči. (Ondr.); uhlíček, -čka m. zdrob. expr.
(jeden) uhoľ; (bez) uhľa; (k) uhľu; (vidím) uhoľ; (hej) uhoľ!; (o) uhli; (s) uhľom;
(tri) uhle; (bez) uhľov; (k) uhľom; (vidím) uhle; (hej) uhle!; (o) uhľoch; (s) uhľami;