uhoľ uhľa m.
1. ohňom zmenená látka, obyč. drevo: zhorieť na u.
2. druh kresliarskeho náčinia: kresba u-om
● čierny ako u. úplne;
uhľový príd.;
uhlík1 -a m. zdrob.: žeravý u.
● oči (žiaria) ako (dva) u-y;
uhlíček -čka m. zdrob.
uhoľ uhľa pl. N uhle G uhľov m.
čerň 1. čierna farba, čierne sfarbenie: čerň vlasov • uhoľ • žúžoľ: oči ako uhoľ, žúžoľ • poet. eben
2. p. tma 1
uhoľ ohňom pozmenená látka, obyč. drevo • uhlík: žeravý uhoľ, uhlík • žúžoľ (iba v prirovnaniach): čierny ako žúžoľ
uhoľ, uhľa m. obhorená, ohňom pozmenená látka, obyč. drevo: žeravý u., zhorieť na u.; Čierne oči zaiskrili mu ako uhle. (Tim.) Tajnosť ho pálila ako uhoľ na dlani. (Vaj.);
odb. zuhoľnatené drevo prispôsobené na kreslenie: Schytil uhoľ a čmáral po papieri. (Hor.)
● čierny ako uhoľ veľmi; hovor. expr. niečo treba uhľom do komína zapísať o nezvyčajnej, ale málo významnej udalosti;
uhoľný i uhľový príd.: uhoľné bane, uhoľný priemysel, uhoľný kombajn; uhoľná stena, vrstva (v bani); uhoľný (uhľový) prach; pren. uhoľné vlasy (Smrek) čierne; uhľová farba (Vaj., Letz) čierna;
uhlík1, -a m. zdrob.: Uhlíkom dymku pripáli. (Vaj.) Oči mu žiarili ako rozžeravené uhlíky. (Mor.) Uhlíkom nakreslila oči. (Ondr.); uhlíček, -čka m. zdrob. expr.
uhlíček p. uhoľ
uhoľ [-oľ-, -eľ-] m 1. kus tuhého paliva, kt. vzniklo v zemi rozkladom rastlinných látok bez prístupu vzduchu, uhlie: carbo: uhel (AS 1728); anthrax: uhel (ASl 1740); anthrax: úhel (KS 1763) 2. ohňom pozmenená látka, obyč. drevo: kowacze z uhlamj, sedlaczy s pluhamj sni czastokrat miwagj (BV 1652) L. ohnivý, žiarivý, živý u. tlejúce uhlíky: častka z neho (:totiž z drewa:) uhel, a pokud se žyary, žiwj uhel (KoB 1666); uhel ohňiwy ge pekny (GŠ 1758); (Valerián) nesstasnegssi na podusskach hedbabnych, nežli swaty Wawrinec na uhloch žiariwich, nebo s. Wawrinec horel sice na ruosste toliko za pul druheg hodiny, Valerianus hori guss skoro na pul druha tisica roku na pekelneg sserpeni aneb paňwi (MS 1758); carbo candens: ohniwy uhel (KS 1763); žaden nech sa neopowaži ze žiwimi uhly press osadu gjti (NJ 1785-88); techdi do mesta bilo bežano a donesen mu žiwý uhel, který položíce sebe na plnu pípku, pukal (BU 1795) F. pekelný u. bolestivá, spaľujúca odplata za spáchané hriechy v pekle: wssecke nemoce, ktere za času nasseho žiwota trpime, čo su proty strelam ostrim wssechmohuceho Boha a proty tim uhlom pekelnim, ktere dussu diwnim spusobem pala (SJ 18. st); čierny ako u., nad u. černejší veľmi čierny: ater, atra: čérny gako uhel (KS 1763); (kňaz) widel pri rohu oltáre negaku nad uhel černegssy holubici (VP 1764); gaknáhle (žena) slowá této promlúwjla, zustáwa w twáry černá gako uhel a umrlá na zem padá (SlK 1766-80); Luther Martin, kdj umrel, nassli tyelo geho cirne iak uhel (Káz 18. st); uctiwost od swych Búh má, dokút (človek) proti prawu neprohressy, gestly powy, ze uhel bjely gest, nesmi žaden černym powedeti (KrP 1760) Bohu sa netreba priečiť ani v najmenšom 3. kresliarske náčinie (zuhoľnatené drevo prispôsobené na kreslenie): stylus carbonum: rajsugicy uhel (LD 18. st); -ný príd k 1: tu wodu wileg do medenneg čisteg panwice, postaw gj na uhelny ohen, až se woda prečž wypary a wywre (OCh 17. st); pruniceps: uholne klešte (LC 1707) na naberanie uhlia; ket priwiezly Kraluogcania k mestu kamenia uholnuo z Bebrawy na wiazu po dwa razy geden den, dalo (sa) gim wina sex 26 (KRUPINA 1734); nemocnj, kterýmž uhelná pára zasskodila, po celém těle o třetinu tlustssj býwagj (TiS 1788) P. atpn Mychal Uhel (v Trnave 1566)