uhlie -ia s.
1. druh tuhého paliva dobývaného zo zeme: čierne, hnedé u., kúriť u-ím
2. výrobok získaný tepelnou premenou org. látok: drevné u.; → živočíšne u.
● expr. byť ako na žeravom u-í nepokojný, nedočkavý;
uhoľný príd.: u. prach; u-é bane, u. kombajn
uhlie tuhé palivo, ktoré vzniklo zuhoľnatením organických látok: kúriť uhlím • antracit (veľmi výhrevné čierne uhlie)
uhlie, -ia str. kurivo organického pôvodu s prevahou uhlíka, ktoré vzniklo v zemi rozkladom rastlinných látok bez prístupu vzduchu: čierne, kamenné, hnedé u.; ostravské, handlovské u.; dobývať, kopať u.; kúriť uhlím; drevné u. vzniká pálením organických látok, najmä dreva; chem. aktívne u. pre cukrovary a do filtrov plynových masiek; lek. živočíšne u. výrobok pripravený rozkladnou destiláciou zo zvieracích odpadkov, najmä z kostí a z krvi, vyznačujúci sa veľkou absorpčnou schopnosťou (používa sa ako liek na žalúdok)
● hovor. expr. byť ako na žeravom uhli byť netrpezlivý, nepokojný, nedočkavý
(jedno) uhlie; (bez) uhlia; (k) uhliu; (vidím) uhlie; (hej) uhlie!; (o) uhlí; (s) uhlím;
(dve) uhlia; (bez) uhlí; (k) uhliam; (vidím) uhlia; (hej) uhlia!; (o) uhliach; (s) uhliami;