uhlie [-ia, -(i)e, -í] s
1. tuhé palivo, kt. vzniklo suchou destiláciou organických látok: olowo, vhlie, kiss y gine weczy k ssmelczowany prinalezite (BOCA 1574 E); magy take sstelliare pilne merkowat na czuzich vhliarow, gestliby niekteremu ginssy vhliar priwiezol vhle, ma se dowedet od neho, procz swogmu sstelliarowy nedal (CA 1585); posessio Polerjeka y to doklada, že gedneho času narubaly boly mnoho drw na vhlja (TURIEC 1616); komurka, kde se uhly zdržava (M. JÁN 1687); potom sme ysslj do bany, mesto penezy, dal nam uhlia, pri hutach, ano za pana sem ho (diabla) držala (KRUPINA 1695); uhlga pality ze sameho wiwrateneho drewa magu (KRUPINA 1741); rada proti diwemu masu: neni uhlá, s kterým by se zehrjli, any ohňa, aby k ňemu sedli (KB 1757); rutabulum: ohreblo, pohrabáč, wymetáč uhlj (KS 1763); ponižene žadajic podle noveho urbaru na uhlja kovačum jakekoliv drevo predat (VÝCHODNÁ 1773 LP); aby se žaden bez rozkazu bud uhlga, bud rudu wozit neopowažil (PONIKY 1793)
L. kamenné, zemské u. (oproti drevené u.) vykopané v bani: sulphuris comunis, ktery se nachaza w uhlj zemskem (OCh 17. st); staffordenske groffstwy hoyne na alabaster, zelezo, uhle kamenne, sol geleny (KrP 1760); masne kamene, které ohnem horj, takowý gest asfalt, gagat, bernsstain a nadewssecko kamenné uhlj (BH 1798); kováčske u. drevené: po manzelu swem nektere wecy brala, yako uhlia kowaczkeho, woz, zasteru, gedneho wolka (ŽILINA 1619); wezmy sanitry geden funth a wlož ge do šmelcjrskeho tiglu a ten postaw na ohen z kowaczkiho uhlia (RTA 17. st); uhlja kowaczkiho 5 kossou a 6 kg 1 rf, 50 den (BYTČA 1769); žeravé, živé u. op mŕtve u. horiace uhlíky, op. zhasnuté uhlíky: wezmy žeraweho uhly a zetry ze solu (RTA 17. st); Tobiáss wyňal z swého wačku částku yáter rybych a wložil gu na uhlj žiwé (KB 1757); prunae: žerhlawe uhlj (KS 1763)
F. ako u. čierny veľmi počernetý: zbité mista na tele dominae instantis widel gako uhlja černe (ŠTIAVNIČKA 1713); ohnivé u. vysypať na hlavu niekomu rozhnevať, rozrušiť niekoho: gak kdo mluwi proti tobe, to w cem ty sy neňi, politug ho, že ge w hňewe, tež y w zlém domneni, takto mu na hlawu uhli wisypess ohniwe (GV 1755)
2. výrobok, kt. vznikol pálením niektorých organických látok a slúži obyč. ako liečivo: wezmy pepru a vhle dubowého, stlučj to dobre w moždjri a tym zasipay a zhogi se (MT 17. st); breskinowych zrn na uhle spalenych 8 luotow na drobny prassek utlc a dag pol ližičky w studeneg wode (RTA 17. st); ktere ženj z bolesti wodu pusstegi, ty magi na rerawe dubowe uhlj litj wino a tu paru skrze tractar do luna sobe pussteti (RN 17.-18. st); kdibi kon pusstadlem sekal, wezmi sadlo, uchli lipowe horutci, zetri to dobre, potom sadlem a sstebinami tri mu dobre (RG 18. st)