Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

uhasiť dok.

1. zahasiť (význ. 1): u. požiar

2. zmierniť, stíšiť: u. smäd zahasiť; expr. u. hnev

3. hasením upraviť, zahasiť: u. vápno;

nedok. k 1, 2 uhášať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
uhasiť ‑í ‑ia dok.

hasiť -sí -sia has! -sil -siac -siaci -sený -senie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ zastavovať horenie, zabraňovať horeniu; syn. dusiť: h. lesný požiar, horiace auto; h. oheň vodou, pieskom; tlejúce požiare sa ťažko hasia; plamene hasili hasiacimi prístrojmi; pomáhať pri hasení stodoly; Niekoľko domov v Machove horelo, ale nikto ich nehasil. [V. Mináč]hasiť vápno účinkom vody meniť pálené vápno na prach al. kašu
2. expr. (čo (čím)) ▶ odstraňovať al. zmierňovať niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity, citové stavy al. prejavy, tíšiť, tlmiť: h. smäd pivom; h. vášne; Schytí lyžicu a zje niečo z polievky, hasiac tak svoju zlosť. [F. Hečko]; pren. Karol, toto jedlo treba hasiť. [P. Kováčik] zapíjať
3. expr. (čo) ▶ odstraňovať niečo nežiaduce a konať tak, aby došlo k náprave, k zlepšeniu: h. spory; h. problémy v zdravotníctve a školstve; hasia hroziacu bitku; hasil chyby spoluhráčov v obrane; Do kotlov už niekoľkokrát investovali, no vždy sa hasili len havarijné stavy. [Sme 2004]
4. expr. zastaráv. (koho, čo) ▶ údermi spôsobovať telesnú bolesť, biť: hasil zlodeja hlava-nehlava; hasí psa metlou
fraz. hasiť si to niekam/niekade rýchlo sa niekam poberať, bežať, utekať ◘ parem. čo ťa nepáli, nehas! nemiešaj sa do toho, čo sa ťa netýka
opak. hasievať -va -vajú -val; dok. k 1 – 3uhasiť, zahasiť

uhasiť p. zahasiť 1, zmierniť


utíšiť 1. urobiť tichým, pokojným; zmenšiť (záporné) citové reakcie obyč. pozitívnym spôsobom • upokojiťuspokojiť: ledva utíšil, u(s)pokojil rozvravených žiakovuchlácholiť: utíšiť, uchlácholiť si svedomie dobrým predsavzatím • ukolísaťukolembať: ukolísali, ukolembali nás sľubmiexpr.: učičíkaťučankaťuvravkaťexpr. zried.: umojkaťusepkať: učičíkali, učankali nás, aby sme vydržali a boli trpezlivízried. uláskať (láskaním upokojiť): deti tak matku uláskali, že im odpustilautešiť (v žiali poskytnúť útechu): nijako ma jeho slová neutešilipren. uspať: usiloval sa svedomie uspať

2. odstrániť al. zmenšiť niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity al. iné prejavy • stíšiťstlmiť: utíšiť, stlmiť aspoň trochu hlad, smädzmierniťumierniť (urobiť miernejším, menej prudkým): zmierniť, umierniť hluk na pracoviskuschladiťskrotiť (hnev, zlosť, vášeň) • uhasiťzahasiť: iba tretím pohárom uhasí, zahasí smäd; expr. túžbu ničím neuhasízahlušiťprehlušiť (prekonať, potlačiť niečo niečím silnejším): zahlušiť výčitky pitímkniž. ukojiť (vyhovieť fyzickej al. psychickej potrebe): ukojiť túžbu po poznaní


zadusiť 1. zamedzením prístupu vzduchu zbaviť života, rastu • udusiť: vôňa ho skoro zadusila; zadusiť štence; burina udusila, zadusila priesadyzahrdúsiťzadrhnúťzaškrtiťuškrtiťexpr. zadáviť (tlakom na krk, zovretím hrdla): zahrdúsiť, zaškrtiť mačazadláviťzagniaviť (tlakom, rozpučením): zadlávili, zagniavili ho v davezried. zdusiť: burina všetko zdusilapridusiťpriškrtiť (čiastočne zadusiť) • pozadŕhaťpodrhnúťpodusiťpoškrtiťpodláviťpogniaviť (postupne)

2. zastaviť horenie (o ohni, svetle) • zahasiťzhasiťudusiť: zadusili, udusili plameň hneď v začiatkoch; z(a)hasiť sviečku, lampuuhasiť: požiar nemohli uhasiťexpr. zapučiť (rozmliaždením, pučením): zapučiť ohorok cigaretypridusiť (čiastočne zadusiť) • pozadúšať (postupne zadusiť)

3. vôľou al. silou prekonať • udusiťpotlačiťpremôcť: zadusila, potlačila, premohla v sebe spomienku na dieťazadržaťzahatať: zadržal, zahatal v sebe príval zlostizlikvidovať: povstanie zadusili, zlikvidovali hneď v začiatkoch


zahasiť 1. zastaviť, prerušiť horenie (op. zapáliť) • zadusiť: požiar sa podarilo rýchlo zahasiť, zadusiťuhasiťudusiť: pahrebu uhasili, udusili vodouzhasiťzhasnúť (op. zasvietiť, zapáliť): z(a)haste, zhasnite lustervyhasiť (celkom, úplne): vyhasiť oheňprihasiť (čiastočne zahasiť) • pozahášaťpozhášaťpozadúšať (postupne zahasiť)

2. p. utíšiť 2, zmierniť


zhasnúť 1. prestať vydávať žiaru, plameň, svetlo; pren. prestať jestvovať • vyhasnúť: lampa zhasla, vyhaslakniž. pohasnúť: plameň pohasolpoet. vytlieť (zhorieť do tla) • dohorieťvyhorieť (prestať horieť): sviečka už vyhoríkniž. utuchnúť: pahreba utuchlaoslabnúť (takmer prestať jestvovať) • zaniknúť (prestať jestvovať): túžba naraz oslabla, zanikla

2. prerušiť horenie, svietenie (op. zapáliť) • zhasiťzahasiťuhasiť: zhasnúť sviečku; z(a)hasiť plameň, svetlo; uhasiť cigaretuvyhasiť (celkom, úplne): vyhasiť pahrebuzastar. potuchnúť (Vajanský, Vansová)pozhášaťpozhasínať (postupne)


zmierniť urobiť miernejším, miernym, znesiteľnejším, menším • zmenšiťoslabiťznížiť (op. zväčšiť): zmierniť, zmenšiť napätie v rodine; oslabiť, znížiť nepriaznivé účinky priemyslustíšiťzjemniťstlmiťzmäkčiť (urobiť príjemným, lahodným, menej intenzívnym): stíšila, zjemnila, stlmila hlas; zmäkčiť, stíšiť, zmierniť osvetlenieutíšiť (nepríjemné pocity): utíšiť žiaľ, hnevzried. umierniť: umierniť svoju zlosťochladiťschladiťzried. obľaviť: treba ochladiť, schladiť otcov hnevexpr.: zahasiťuhasiťzahnať: zahnal hlad v najbližšej reštaurácii; uhasiť si smäd; zahnať túžbu po domovespomaliť (pohyb): zmierniť, spomaliť krok, tempo (op. zrýchliť)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hasiť, -í, -ia nedok. (čo)

1. zabraňovať horeniu, dusiť: h. oheň

čo ťa nepáli, nehas (porek.) nemiešaj sa do toho, čo sa ťa priamo netýka;

2. expr. mierniť, tíšiť: h. smäd; h. hnev, zlosť, vášeň;

3. h. vápno pôsobiť na pálené vápno vodou a tým ho meniť na kašu al. na prach;

4. hovor. expr. (koho, čo) biť: Budem ho hasiť po tom dlhom kaftane, kým nevyskočí z kože. (Lask.);

opak. hasievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 uhasiť, zahasiť;

k 4 vyhasiť


uhasiť, -í, -ia dok. (čo)

1. zabrániť horeniu, zahasiť: u. požiar, oheň;

2. zmierniť, utíšiť: u. smäd; u. hnev, zlosť; Aspoňže mi lístok pošli po vetríku, čo mi žiaľ uhasí i túžbu velikú. (Pláv.)

3. u. vápno p. hasiť;

nedok. k 1, 2 uhášať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

uhasiť dokonavé sloveso
(ja) uhasím VKdsa+; (ty) uhasíš VKdsb+; (on, ona, ono) uhasí VKdsc+; (my) uhasíme VKdpa+; (vy) uhasíte VKdpb+; (oni, ony) uhasia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) uhasil VLdsam+; (ona) uhasila VLdsaf+; (ono) uhasilo VLdsan+; (oni, ony) uhasili VLdpah+;
(ty) uhas! VMdsb+; (my) uhasme! VMdpa+; (vy) uhaste! VMdpb+;
(nejako) uhasiac VHd+;
uhasiť uhasiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor