Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

uhádnuť -e -u -dol dok.

1. intuitívne zistiť, vytušiť: u. myšlienky druhého; u-ni, kto prišiel!

2. log. postupom, na zákl. vedomostí rozlúštiť, vyriešiť: u. hádanku; dva razy neu-l neodpovedal správne (pri kvíze ap.)

3. odhadom vystihnúť, utrafiť: presne u. odtieň; iron. to si u-l! mýliš sa!

4. hovor. zastaráv. vedieť (urobiť), dokázať: kritizovať, to hockto u-e

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
uhádnuť ‑e ‑u ‑dol dok.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

dovtípiť sa intuitívne al. premýšľaním postrehnúť • domyslieť si • domyslieť sa: dovtípil sa, domyslel si, že sa niečo stalo • vytušiť • vycítiť • vybadať: všetko vytušila, vybadala • pochopiť • postihnúť • uhádnuť: pochopil, uhádol hlavnú myšlienku diela • dôjsť • prísť (na niečo): nemohol dôjsť na to, kto zvonil • hovor.: dohádať sa • dohútať sa (po dlhšom premýšľaní): nedohútal sa, čo má robiť

uhádnuť 1. bez overenia so skutočnosťou, skôr intuitívne zistiť: uhádnem, čo chceš povedať • vytušiť (tušením, cítením): rýchlo vytušili náš zámer, nebezpečenstvo • prísť na niečo • domyslieť sa • domyslieť si • dovtípiť sa • dohádať sa (myšlienkovým pochodom zistiť): prídem na to, domyslím si, aký bude koniec; domyslel sa, dovtípil sa, dohádal sa, prečo mu nedali súhlas • ulahodiť • zried. polahodiť • hovor. utrafiť • zried. pritrafiť (odhadom postihnúť): azda ulahodím pridať potrebné množstvo oleja; utrafil odtieň farby • hovor. potrafiť (uhádnuť niečo urobiť) • vystihnúť (zmyslami, úvahou postihnúť): vystihnúť úmysel niekoho

2. dôvtipom, rozumom vysvetliť • rozlúštiť • vylúštiť • prísť na niečo: rozlúštiť, vylúštiť každú hádanku; prísť na hlavolam • rozriešiť • vyriešiť (nájsť vysvetlenie): rozriešiť, vyriešiť rébus

3. p. vedieť 3

vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznať • uvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvo • byť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopností • zastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať

2. mať osvojené ako poznatok • poznať • chápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglicky • ovládať • zvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslo • vyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň

3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopný • dokázať • vládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiť • vyznať sa: vyzná sa vo všetkom • môcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohli • hovor.: uhádnuť • potrafiť • zastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľa • vystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť) • arch. dolieť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hádať, -a, -ajú nedok.

1. (čo i bezpredm.) zisťovať, snažiť sa zistiť bez dostačujúcich, náležitých logických, rozumových úvah, predpokladov, intuitívne niečo zisťovať, domnievať sa, tušiť, robiť dohady: Tak hádajte, čo je nového. (Heč.) Čo ho tak popudilo! — hádal. (Urb.) Poľan mohol len hádať, čo sa dialo v tureckom pavilóne (Vaj.) Jedni vedeli, prečo ju vedú, druhí hádali. (Taj.)

2. veštiť, predpovedať, čítať osud (poverčivým ľuďom z karát al. inými spôsobmi): h. z karát, h. niekomu z dlane, z ruky;

3. zried. odhadovať: h. od oka; Nikto by mu nebol hádal vyše päťdesiat. (Krno);

opak. hádavať, -a, -ajú;

dok. k 1 uhádnuť

uhádnuť, -ne, -nu, -dol dok.

1. (čo) bez dostačujúcich, náležitých logických, rozumových úvah, predpokladov intuitívne niečo zistiť, vytušiť: Ťažko bolo uhádnuť, čo obrazy vlastne predstavujú. (Vaj.) Poznala ma i uhádla, čo tu chcem. (Kuk.) Nechápe, ako mohla Mara uhádnuť jeho myšlienky. (Heč.) Starý otec uhádol, čo je vo veci. (Ondr.); pren. hovor. u. niekomu nôtu urobiť mu po vôli, vystihnúť jeho záľubu;

2. (čo) dôvtipom vysvetliť, rozlúštiť, rozriešiť, vyriešiť, prísť na niečo: u. hádanku; Dobrý hudobník uhádne z druhej izby, na aký kláves ste udreli. (Jes.)

3. hovor. (s neurč.) vedieť, dokázať urobiť niečo, potrafiť: Namýšľala si, že by ho aj inakšie uhádla zaskočiť. (Jégé) Kúpať sa uhádnem aj potme. (Urb.)

Morfologický analyzátor

uhádnuť dokonavé sloveso
(ja) uhádnem VKdsa+; (ty) uhádneš VKdsb+; (on, ona, ono) uhádne VKdsc+; (my) uhádneme VKdpa+; (vy) uhádnete VKdpb+; (oni, ony) uhádnu VKdpc+;

(ja som, ty si, on) uhádol VLdsam+; (ona) uhádla VLdsaf+; (ono) uhádlo VLdsan+; (oni, ony) uhádli VLdpah+;
(ty) uhádni! VMdsb+; (my) uhádnime! VMdpa+; (vy) uhádnite! VMdpb+;
(nejako) uhádnuc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

uhádnuť: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

aby vycítil a uhádol ≈ aby vycítil a uhádl
a uhádol, že neviditeľná ≈ a uhádl, že neviditelná
Nina skôr uhádla, ako ≈ Nina spíš uhádla, než
Roman hneď uhádne, že ≈ Roman hned uhodne, že
som ťa a uhádol ≈ jsem tě a uhodl
som uhádla, že je ≈ jsem uhádla, že je
ťa a uhádol som ≈ tě a uhodl jsem
už predsa ľahko uhádla ≈ už přece snadno uhádla
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a pokúšal sa uhádnuť ≈ and tried to guess
keby uhádol moje myšlienky ≈ if divining my thoughts
Okamžite si uhádol, že ≈ You guessed immediately that
štyroch slabík uhádnuť, že ≈ four syllables that she
uhádla, čo to bolo ≈ guess what it was
Uhádnite, čo som videl ≈ Guess what I saw
uhádnuť ich vek, keď ≈ guess their ages when
uhádnuť, kam jeho myšlienky ≈ guess where his thoughts
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor