Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

udusiť dok.

1. zadusiť (význ. 1), zaškrtiť: vrah obeť u-l

2. zahasiť (význ. 1), zadusiť: u. oheň

3. dusením (význ. 5) upraviť, pripraviť: u. zeleninu

4. potlačiť (význ. 4), zlikvidovať, zadusiť: u. vzburu

5. premôcť (význ. 3), potlačiť, stlmiť: u. v sebe bolesť, žiaľ;

nedok. udúšať -a

// udusiť sa

1. zadusiť sa: dieťa sa skoro u-lo

2. dusením získať žiadanú podobu: mäso sa rýchlo u-lo (namäkko)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
udusiť ‑í ‑ia dok.; udusiť sa

udusiť sa -sí sa -sia sa (ne)udus sa! -sil sa -siac sa -sený -senie sa dok.


udusiť -sí -sia udus! -sil -siac -sený -senie dok.

dusiť sa -sí sa -sia sa dus sa! -sil sa -siac sa -siaci sa nedok. 1. (od čoho/čím; ø) ▶ nemôcť dýchať, strácať dych; syn. zadúšať sa: d. sa od dymu, dymom; d. sa od kašľa, kašľom; d. sa jedlom, cigaretou; d. sa od plaču, plačom; d. sa od smiechu, smiechom; d. sa od zlosti, zlosťou; Už sa tu nedá dýchať. - Aj ja sa dusím, chytro robte niečo. [A. Baláž]; pren. d. sa od bezmocnosti, bezmocnosťou; Všetko mu bolo neznáme a nepríjemné, dusil sa tu, nemohol voľne vydýchnuť. [V. Mináč]; Obloha sa dusí v kúdoloch lenivej hmly. [J. Červeň]
2. expr.mať nedostatok priestoru, nemať dosť miesta, tlačiť sa, tiesniť sa: všetci sa dusia v malej izbičke; Za maštaľ, kde sa dusíme siedmi, máme ďakovať? [F. Hečko]; pren. poézia sa dusí v jednotvárnosti [KŽ 1962]; Letné prázdniny ubiehali na paši a detská fantázia sa dusila v hraniciach dedinského chotára. [Vč 1974]
3. ▶ (o jedle) tepelne sa upravovať v šťave pod pokrievkou: huby sa dusia; hovädzina sa musí d. dlhšie ako bravčovina
4. expr. (čím) ▶ veľa al. hltavo jesť; syn. napchávať sa, nadžgávať sa: d. sa zemiakmi, mäsom; deti sa dusili zákuskami; pren. d. sa peniazmi mať ich veľa
fraz. dusiť sa vo vlastnej šťave zaoberať sa iba svojimi vlastnými problémami
opak. dusievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1zadusiť sa, k 1, 3udusiť sa, k 4nadusiť sa


dusiť -sí -sia dus! -sil -siac -siaci -sený -senie nedok. 1. (koho, čo) ▶ neumožňovať dýchať, zastavovať prístup vzduchu; syn. škrtiť, drhnúť, dláviť: dym, kašeľ, plač, zlosť ho dusí; zdurenie hrtana môže vyvolať u malých detí dusenie; Vrátnik ma zručne chytil pod krk a začal ma dusiť. [M. Zelinka]; V hriadkach burina dusila slabučký petržlen a mrkvu. [G. Rothmayerová]; neos. dusilo ho (na prsiach); pren. Krv sa mu hrnie do hlavy, slová, čo sa mu tisnú na jazyk, ho dusia. [J. Lenčo]; Vysoká finančná zaťaženosť dusí hospodársky rast. [Pc 1999]
2. (čo) ▶ zastavovať horenie, zabraňovať horeniu; syn. hasiť: d. oheň, požiar; d. petrolejku
3. (čo) ▶ pôsobiť tlakom a silou na niečo, tlačiť; syn. dláviť, gniaviť, pučiť: d. zemiaky vidličkou
4. (koho, čo) ▶ brať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu); zabraňovať niekomu prejavovať verejne svoje zmýšľanie; syn. potláčať niečo; utláčať niekoho: d. vzburu, odpor; d. povstanie v zárodku; d. pokrok; Dedina Michala dusila svojou malosťou a zatuchnutými vodami stojatého života. [Ľ. Zúbek]
5. (koho) ▶ postihovať súžením, bolesťou, starosťami; syn. moriť, súžiť, sužovať: dusí ju žiaľ, smútok, úzkosť, nenávisť; Úžas a výsmech ma začali dusiť. [A. Bednár]; Annu starosti dusia. [K. Jarunková]; Chcelo sa mi ujsť, vyplakať do vankúša všetko, čo ma dusilo. [I. Izakovič]
6. (čo) ▶ vôľou pôsobiť proti citom, pocitom a pod.; syn. premáhať, potláčať, utajovať: d. (v sebe) plač, zlosť, zvedavosť; d. v sebe smiech, žiaľ; d. city; nič nepovie, len všetko dusí v sebe; Dusil v sebe tajomstvo. [V. F. Šikula]
7. (čo) ▶ tepelne upravovať v šťave a v pare pod pokrievkou: d. hovädzinu, kapustu; zeleninu dusíme do polomäkka; Racionálnejšou úpravou zeleniny a ovocia je dusenie. [Dk 1976]
opak. dusievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2, 4 – 6zadusiť, k 1, 2, 4 – 7udusiť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

potlačiť 1. vôľou zabrániť prejavom citov, telesných pocitov a pod. • premôcť: potlačiť, premôcť zlosť, hnevzadržať: zadržal ostré slovo, ktoré sa mu tislo na jazykprekonať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonať svoju lenivosť, začínajúcu sa chrípkuexpr. ututlať: ututlať v sebe rodiaci sa citudusiťzadusiťutajiťutlmiťstlmiťumlčať: udusiť v sebe túžbu za niekým; utajila, utlmila svoj horúci cit; stlmiť žiaľ; umlčať svoje nárokyprehlušiť: prehlušiť výčitky svedomiazabrániťubrániť sa: zabrániť, ubrániť sa slzám, potlačiť slzy

2. zobrať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo s niekým naložiť • zdeptať: kolonizátori potlačili, zdeptali domáce obyvateľstvoexpr.: ubiťugniaviť: ubiť, ugniaviť povstalcovumlčať: umlčať hlasy proti diktatúrezničiťzlikvidovať: zničiť, zlikvidovať povstaniezdolaťporaziť (spôsobiť niekomu porážku): poraziť, zdolať povstalecké oddiely

3. p. potisnúť 1, 2


premôcť 1. fyzickou al. duševnou silou nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím • prekonať: je taký silák, že každého premôže, prekoná; svojou rozhodnosťou a odvahou prekonal protivníkaporaziťprevládaťprevládnuťuvládať: poraziť súpera; prevládal, prevládol staršieho brata; porazil, prevládol v matematike všetkýchhovor. položiť: jeho odvaha ma položilazvíťaziť (nad niekým): mužstvo zvíťazilo nad silným súperomnabiť (v športovom zápolení): nabiť súpera v hokejišport. slang. prevalcovať: mužstvo nás prevalcovalozdolaťzničiťzmôcť: vojsko zdolalo, zničilo mesto; všetky prekážky sme postupne zdolali, zmohlipopremáhať (postupne, viac osôb, prekážok a pod.) • zvládnuťkniž. preklenúť: zvládnuť, preklenúť hospodárske ťažkostipodrobiť sizdrviťrozdrviť: podrobiť si národ, zdrviť súperazlomiťprelomiťoblomiť: zlomiť, prelomiť synov odporzaprieť: musí zaprieť svoje vladárske chúťky

2. vôľou stlmiť city a ich prejavy, telesné stavy a pod. • prekonaťpotlačiť: premôcť, potlačiť smútok, zvedavosť, predsudky, plačnedať najavoudusiťzadusiť: nedala najavo svoju radosť; udusiť, zadusiť slzy, hnevzadržať: zadržať zlosťovládnuťopanovaťskrotiť: nemohol ovládnuť, opanovať svoj odpor k povýšenému správaniu sa; skrotiť zlosťexpr. ututlať: ututlať v sebe túžbu pomstiť sautajiť: utajiť radosťumlčaťprehlušiť (zabrániť prejaveniu sa): umlčať, prehlušiť výčitky svedomia

3. (o citoch a ich prejavoch, o telesných stavoch) nadobudnúť u niekoho prevahu • opanovaťovládnuť: po namáhavej ceste nás premohla, opanovala, ovládla únavapreniknúť: prenikol ma pri tej predstave strachzmôcť: zmohol ho hladprevládnuť: prevládla v ňom túžba po pomstehovor.: vziaťzobrať: choroba ho vzala, zobrala


udusiť 1. p. zadusiť 1–3, zaškrtiť 1 2. p. zahasiť 1 3. p. potlačiť 1, utajiť 4. p. premôcť 2


utajiť podržať, uchovať v tajnosti; urobiť nepozorovaným • zatajiťzamlčať: správu pred nami utajili, zatajili, zamlčaliskryťukryťzakryť: zločin, hnev sa mu nepodarilo skryť, ukryť, zakryťzahladiťzastrieťzamaskovať (zariadiť, aby sa niečo neodhalilo): stopy činu zahladili, zamaskovali; svoj strach navonok zastrelhovor. expr.: zatušovaťututlaťzatutlať: nezhody v rodine vedeli zatušovať, ututlať; zatutlať škandálpotlačiťpremôcťudusiť (nedať najavo; o citových prejavoch): potlačí, premôže pred ním sklamanie; zapchá si ústa, aby udusila smiechzadržaťzdržať: z(a)drží plač, aby neprezradila svoje citypritajiť (sčasti utajiť): čosi z rozhovoru i pritajila


utlmiť 1. zmenšiť intenzitu obyč. zvuku, svetla) • stlmiť: utlmiť, stlmiť hučanie strojazmierniťstíšiťzoslabiť: zmierniť, stíšiť hlas; zoslabila svetlo, aby mohlo dieťa spaťpritlmiťpridusiť (čiastočne, v menšej miere): pritlmiť spev; pridusila výkrik

p. aj spomaliť

2. zabrániť prejavu (obyč. citovému) • potlačiťudusiť: utlmila, potlačila v sebe náhlu zlosť; udusiť plač; infekciu rýchlo potlačiliumŕtviť (zničiť cit, vôľu niečo urobiť a pod.): umŕtviť bôľ; umŕtviť úsilie napraviť vecexpr. ututlať (zabrániť zverejneniu niečoho): škandál ututlali


zadusiť 1. zamedzením prístupu vzduchu zbaviť života, rastu • udusiť: vôňa ho skoro zadusila; zadusiť štence; burina udusila, zadusila priesadyzahrdúsiťzadrhnúťzaškrtiťuškrtiťexpr. zadáviť (tlakom na krk, zovretím hrdla): zahrdúsiť, zaškrtiť mačazadláviťzagniaviť (tlakom, rozpučením): zadlávili, zagniavili ho v davezried. zdusiť: burina všetko zdusilapridusiťpriškrtiť (čiastočne zadusiť) • pozadŕhaťpodrhnúťpodusiťpoškrtiťpodláviťpogniaviť (postupne)

2. zastaviť horenie (o ohni, svetle) • zahasiťzhasiťudusiť: zadusili, udusili plameň hneď v začiatkoch; z(a)hasiť sviečku, lampuuhasiť: požiar nemohli uhasiťexpr. zapučiť (rozmliaždením, pučením): zapučiť ohorok cigaretypridusiť (čiastočne zadusiť) • pozadúšať (postupne zadusiť)

3. vôľou al. silou prekonať • udusiťpotlačiťpremôcť: zadusila, potlačila, premohla v sebe spomienku na dieťazadržaťzahatať: zadržal, zahatal v sebe príval zlostizlikvidovať: povstanie zadusili, zlikvidovali hneď v začiatkoch


zahasiť 1. zastaviť, prerušiť horenie (op. zapáliť) • zadusiť: požiar sa podarilo rýchlo zahasiť, zadusiťuhasiťudusiť: pahrebu uhasili, udusili vodouzhasiťzhasnúť (op. zasvietiť, zapáliť): z(a)haste, zhasnite lustervyhasiť (celkom, úplne): vyhasiť oheňprihasiť (čiastočne zahasiť) • pozahášaťpozhášaťpozadúšať (postupne zahasiť)

2. p. utíšiť 2, zmierniť


zaškrtiť 1. zovretím hrdla usmrtiť • uškrtiťzahrdúsiť: svoju obeť zaškrtil, uškrtil, zahrdúsil šálomzadrhnúť: líška zadrhla sliepkuzadusiťudusiťzadláviť (dusením, dlávením krku) • poškrtiťpodláviťpodusiťpohrdúsiť (postupne, viac jedincov) • pridrhnúťpridusiťprihrdúsiťpriškrtiťpridláviť (takmer zaškrtiť)

2. tesno ovinúť, urobiť menej priepustným • stiahnuťzovrieťzviazať: zaškrtiť, stiahnuť kmeň stromu; zovrieť, zviazať ruku škrtidlompritiahnuť: pritiahnuť plyn, plameň

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dusiť, -í, -ia nedok.

1. (koho, čo) nedovoľovať dýchať, zastavovať dych niekomu (niečomu), drhnúť, škrtiť: dym, kašeľ, plač, zlosť ho dusí;

2. (čo) potlačovať, utlačovať, ničiť: d. povstanie, vzburu, d. pokrok, rozvoj;

3. (čo) premáhať, utajovať, zadržiavať v sebe: d. v sebe plač, hnev, smiech, žiaľ, radosť, bolesť, zvedavosť;

4. (čo) hasiť: Ivan dusí oheň. (Greg.)

5. kuch. (čo) pripravovať jedlo pražením vo vlastnej šťave s malým množstvom vody: d. mäso, zeleninu;

6. expr. zried. (čo) napchávať, pchať niečo do niečoho: A kŕmi, dusí ju (hus) ďalej. (Vám.)

7. expr. hltavo jesť: Raz som tak dusil halušky. (Kuk.);

opak. dusievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 4 zadusiť;

k 1-5 udusiť;

k 6 nadusiť

|| dusiť sa

1. nemôcť dýchať, strácať dych: d. sa v dyme, od dymu, od tučnoty; d. sa od smiechu, od plaču, od hnevu; d. sa smiechom, plačom;

2. expr. nemať dosť miesta, tlačiť sa: Dusia sa v jednej izbe štrnásti. (Tim.)

3. kuch. pražiť sa vo vlastnej šťave s malým množstvom vody (napr. o mäse al. o zelenine);

4. expr. zried. (čím) jesť, napchávať sa, nadžgávať sa: Môžu sa ďalej dusiť keksami. (Ráz.);

opak. dusievať sa;

dok. k 1 zadusiť sa;

k 1, 3 udusiť sa;

k 4 nadusiť sa


udusiť1, -i, -ia dok.

1. (koho, čo) nedovoliť dýchať; zadusiť, zaškrtiť: smrť udusením; Dievčatká s toľkou láskou pritláčala k sebe, že ich skoro udusila. (Vám.)

2. (čo) zhasiť, zahasiť: u. oheň, požiar;

3. (čo) potlačiť, utlačiť, zlikvidovať: po udusení revolúcie (Kuk.); Vzbura sa musí udusiť! (Barč)

4. (čo) premôcť, nedať najavo, potlačiť (prejavy citov): Zapchala si ústa, aby udusila smiech. (Tim.) Stisla kŕčovite pery, aby udusila plač. (Kuk.) Smútok za ženou už dávno udusil v srdci. (Krno) Posledné slová nemohla v sebe udusiť. (Kal.) Slzy udusili slová. (Kuk.);

nedok. k 4 udúšať, -a, -ajú, zried. i udusovať, -uje, -ujú


udusiť2, -í, -ia dok. kuch. (čo) pripraviť nejaké jedlo dusením: u. zeleninu, mäso, huby

udusiť dk
1. zbaviť života, zadusiť, zaškrtiť, usmrtiť: gine syme pak padlo mezy trny a spoluwzrostle trny udusilo ge (CO 17. st); zatratency gako sláma bez prestánj tento oheň w pekle pochopugu, s welikým trapenjm býwagu duseni, ale ne uduseni (MPS 1777); ocet z morskeg cibule gednu aneb dwe ližice prozriet, bit ho hned melo y udusit, hogj (LR7 18. st)
2. zahasiť, zadusiť: chcess-li uhasiti plamen, udusiti, neleg oleg na ohen (BV 1652); gak oheň neudusiss, zahubeni s neho skusiss (GV 1755); bratia se na dláženy hodily, sem a tam wálaly a s tim utisknutym plamen na sebe horiczy udusily (PeP 1769)
3. potlačiť, zlikvidovať, zadusiť: spiknutj se proti němu stalo, ktere on wssak hned z počátku vdusyl (SH 1786); nasse milá wlast vherská kragina chtjc francauzskau zlost zbrogj naprawiti a vdusyti wyslala k diaetě znamenité hlawy (MKH 1799)
4. premôcť, stlmiť: awssak y mnohe wody nemohu milowanj udusyti, aniž ho reky mohu zatopitj (SP 1696); na spusob nezdržanliwych gazyčnych žen zlymj rečmj prawdu vdusyt spusob hleda (DuH 1723); radneg mlč do konca, gak mluwiť nemusiss, lepsseg, když rečy hňewliwe s ťichosťu udusiss (GV 1755); mladež k bogowaňj do cizj zeme wiprawena bila, aby cele naty wogenskj duch udussen nebil (PT 1796); udusovať [-s-, -š-] ndk k 1: do žiwota geg (liek) prigimaty sskodliwy gest, neb zhuru daweny dyela a udussuge čloweka yako y gyny ged (HL 17. st); mrakota y howada udussuge (PT 1796); hora nekdy y kamenim zamorduge lidy, když wihazy z sebe, tak gjch udussuge (KCS 18. st); k 2: na sameg wjre dosti gest, ona y pekelny ohen udusuge (IA 1708); obecny ohen se udussuge, kdiž se mu driwy odtahne anebo wodu polege (Le 1730); modlitba wrucna ohnie očissčoweho moc prudku, palčiwost hasj a udussuge (KT 1753)
F. yako woda udussuge ohen, tak almužna zhlazuge hrychi (TC 1631); k 4: male obraženi, gak se často čyňi, lásku w srdcy udusuge (GV 1755); kresťané magj se w nowém roce duchowně obřezowati, to gest zlé žádosti udussowati (DK 1778); udusiť sa dk zomrieť zadusením, zadusiť sa: wezmy kopuna, zawaž mu hrdlo, aby se udusyl, wyssklb mu perje (RT 17. st); penize w tem ohňi rozpusťili sa a manželka udusila, ag upékla sa (BU 1795); pren nebude hrych wic panowat w ohňi se udusy (GŠ 1758) zanikne

udusiť_1 udusiť udusiť_2 udusiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu