Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

udrieť -ie -ú udretý/udrený dok.

1. úderom, nárazom zasiahnuť, uderiť: u. niekoho po hlave

2. spôsobiť náraz sprevádzaný zvukom, uderiť: u. päsťou do stola buchnúť; čln u-l o breh; u-l blesk, hrom; neos. neďaleko u-lo

3. prudko zaútočiť, uderiť: u. na nepriateľa;

pren. expr. u. na niekoho otázkou

4. expr. zapôsobiť na zmysly, uderiť: zápach u-l do nosa; horúčava až u-la do tváre

5. expr. nahrnúť sa, vhrnúť sa, uderiť: krv mu u-la do hlavy, do líc

6. (o počasí) náhle nastať, uderiť: u-li mrazy

expr.: u. → klinec po hlave; (nie je) vrecom, mechom u-tý (nie je) sprostý; → vie, koľko u-lo; kniž. u-la jeho posledná hodina umiera; u-lo mu do hlavy, do nôh opil sa;

nedok. udierať -a

// udrieť sa

1. pri náraze do niečoho si ublížiť, uderiť sa: spadol a u-l sa; u. sa do kolena

2. prudkým pohybom ruky zasiahnuť časť svojho tela, uderiť sa: u. sa do pŕs, po čele

expr. u. sa po vrecku vydať peniaze (na dary, pri zábave ap.);

nedok. udierať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
udrieť ‑ie ‑ú ‑el dok.; udrieť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

buchnúť 1. nárazom, pádom a pod. spôsobiť temný zvuk al. vydať taký zvuk • expr.: tresknúťtresnúťtrepnúť: nahnevane buchnúť, tres(k)núť dvermiprasknúť: čosi vonku praskloplesknúťplesnúťpľasknúťpľasnúť (nárazom ohybných al. plochých predmetov): ples(k)núť bičom, dlaňamiexpr.: capnúťšvacnúťrachnúťbachnúť: tanier capol, rachol, švacol, až sa tak ozývalo; v diaľke niečo rachloexpr.: durknúťzdurknúť: výstrel zdurkolzarachotiťzrachotiťudrieť (buchnúť s rachotením): blízko z(a)rachotil, udrel hromexpr. chlopnúť: dvere hlasno chlopli

2. p. udrieť 1 3. p. prepadnúť 5


nahromadiť sa vo väčšom množstve sa sústrediť na jednom mieste • nazhromaždiť sa: v uliciach sa nahromadili, nazhromaždili odpadkynazbierať sanazhŕňať sa (postupne sa nahromadiť): nazbierali sa pred ním samé prekážky; nazhŕňalo sa tu veľa zbytočnostínahrnúť savhrnúť sa (rýchlo sa sústrediť na jednom mieste): deti sa nahrnuli, vhrnuli do izbynakopiť sanavŕšiť sa (na kopu): sneh sa nakopil pred domom; navŕšilo sa pred ním veľa problémovnavrstviť sa (vo vrstvách): navrstvený piesokexpr. zried. nahŕbiť saexpr.: udrieťuderiť: krv mu udrela do tváre


napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý snehnapadať (postupne): napadalo lístiaexpr.: nakydať (sa)naváľať sanavaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehunasypať sanasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golierpripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehuexpr. zried.: narútiť sanarúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúťzaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodcaskočiťvrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súperanaskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočilexpr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v nocikniž.: atakovaťinzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážkuosopiť saexpr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienkapomyslieť sirozpomenúť sarozpamätať saspomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úradkniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počulexpr. vhupnúť do hlavypren. svitnúť (v hlave/v mysli)fraz. prísť na niečostreliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneďblysnúťblysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienkanár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)


naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do sebaudrieťuderiťbuchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do stenyexpr.: bachnúťtresnúťtresknúťtrepnúťhovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpadrgnúťstrčiťexpr.: štuchnúťšuchnúťhovor. expr.: bacnúťbucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytkuexpr. zried.: drúliťtrknúť: v tme drúlil do stromusotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadolzraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelaminabehnúťnaletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážkunár. expr. klmnúť

2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiťtrafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihuzraziť sa (s niekým, niečím) • prísťdôjsťobjaviťnájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účteexpr.: naďabiťnaďapiť: naďabil na prekážku

3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúknastoknúťnabodnúťnapichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeňnabiťnatĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1


nastať začať byť (obyč. o udalostiach, o čase) • nadísťprísťdôjsť: nastala zima; nadišiel čas, aby sme riešili problémy; došlo k zhoršeniunastúpiťzavládnuť: nastúpili ťažké časy; zavládlo tichozačať savzniknúťzastar. započať sa (s dôrazom na začiatok): vznikli otázky; započala sa starobaexpr.: udrieťuderiťpadnúť: udreli chladné noci, padla tmakniž.: dostaviť sarozhostiť sapovstať: dostavili sa prvé mrazy; všade sa rozhostil pokojvystať: čo všeličo z toho môže vystaťkniž. rozpútať sa (o negatívnych udalostiach): rozpútala sa bitka, vojna


preniknúť 1. vykonať pohyb cez niečo, cez nejakú prekážku • prejsťdostať sa: hlas prenikne, prejde cez stenu; dnu neprenikol, neprešiel, nedostal sa ani lúč slnka; vojsko preniklo, dostalo sa cez priesmykdoľahnúť: krik detí doľahol až k námprestúpiť: puklinami prestúpená stenapreraziť: pokúšame sa preraziť cez les; huba prerazila dlážkuexpr. presekať saprerúbať saprebiť sa (preniknúť bojom): presekať sa, prebiť sa k hraniciampreryť sa (preniknúť rytím): krt sa preryl cez trávnik; expr. myšlienka sa preryla na povrchexpr. predrať sapretlačiť sapretisnúť sa (ťažko, s námahou preniknúť): nevládali sme sa cez dav predrať, pretlačiť na druhú stranu; svetlo sa predralo cez škáryexpr. prepchať sa: zlodej sa prepchal oblokom do bytupresiaknuť (o tekutine al. plynnej látke): voda presiakla múrom; vôňa presiakla celý bytnasiaknuť (prijať do seba): dymom nasiaknuté, preniknuté záclony, šatyvojsťvstúpiťexpr.: vraziťudrieť: červeň mu vstúpila, vrazila do líc; víno vstúpilo, udrelo do hlavy

2. silno zapôsobiť na organizmus, zmysly, city a pod. • premknúťprejaťprejsť: prenikol, premkol, prejal nás všetkých veľký strach; mráz prenikne, prejde, premkne až do kostíovládnuťopanovaťzachvátiťzasiahnuťzmocniť sa (vziať do svojej moci): celého ho ovládol, zachvátil, zasiahol žiaľ; pri pohľade na dieťa sa matky zmocnila, matku zachvátila radosťprestúpiť: prestúpila nás naraz Božia bázeňkniž.: predchnúťprechvieť (celkom preniknúť): byť predchnutý láskou k domovine; prechvela ho bolesť sklamaniadoľahnúť: doľahla na mňa úzkosť, prenikla ma úzkosťnaplniť: naplnil ma duch slobodyvrezať sazarezať sa (nepríjemne preniknúť): ostrý zvuk sa vrezal, zarezal do ušízájsť: zašiel ho pocit žiaľu, nešťastia

3. p. rozšíriť sa 3


udrieť sa1 porov. udrieť


udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

udrieť, -ie, -ú, rozk. -i i uderiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo; koho čo, kam i komu kam) prudkým pohybom, nárazom, úderom zasiahnuť: u. niekoho po hlave, po chrbte; Uderil ho do pŕs. (Sládk.) Tetka ju udrela metlou. (Heč.) Uderil koňa po boku. (Urb.); pren. Vojna svojou surovou rukou im uderila priamo na srdce. (Urb.) Moje slovo ho udrelo ako poleno (Hor.) mocne sa ho dotklo.

expr. u. klinec po hlave správne vyjadriť, vystihnúť podstatu veci; expr. (nie) je vrecom, mechom, cepom udretý hlúpy;

2. (do čoho, na čo, o čo, po čom, zried. i čo i bezpredm.) spôsobíš úder, náraz a tým obyč. aj istý zvuk: u. (päsťou) do stola. na stôl (napr. v zlosti, v hneve); Do obločného skla udrel telnatý motýľ. (Ondr.) Plť udrela na skalu. (Janč.) Udreli na gong. (Karv.) V tej chvíli udreli v dedine na zvon (Ráz.-Mart.) zazvonili. Hrmotne udrel na klávesy. (Vaj.) Udrie po bubne raz-dva (Tim.) zabubnuje. Ostrohy mu zaštrngali, päty jednu o druhú udrel. (Kuk.); udrieť na listinu pečiatku a číslo (Karv.); Pohladíš ho dlaňou, udrie v ňom ľudské srdce. (Bod.) Uderila desiata hodina (Al.) hodiny odbili desať. Ešte ani polnoc nebola udrela (Pláv.) ešte nenastala polnoc, ešte neodbilo 12 hodín v noci. Z čista jasna uderil blesk. (Tat.); neos. udrelo niekde; blesk udrel, hovor. hrom udrel; kuch. Do rajnice udrie sa toľko vajíčok, koľko je stolujúcich (Vans.) rozbije sa.

hneď vie, koľko uderilo (udrelo) pochopí situáciu; vie, čo sa stalo; udrela kosa na kameň stretli sa dvaja neústupní ľudia; zvesť udrela do neho ako hrom prekvapila ho, mocne sa ho dotkla;

3. (na koho, na čo) prudko zaútočiť; napadnúť niekoho (vojensky, pren. i iným spôsobom, najmä rečou): Pätnásť stotín našich dostalo rozkaz udrieť od juhu na gardu pod Košicami. (Stod.) Uderia šturmom na faru. (Záb.) Chcel udrieť rozhodne na banku. (Vaj.) „Čosi skrývate, chlapi,“ udrie na nich Jožo rovno po vojensky. (Gráf)

4. expr. (komu, zried. i koho do čoho. zried. o čo) prudko zapôsobiť na zmysly: Udrel mu do sluchu posmešný zvuk slov. (Gráf) Udrel mu do uší úzkostlivý ženský výskot. (Skal.) Udrel mu o ucho zvučný hlas Ilin. (Tim.) V tom mu zas uderil do očí komín. (Hor) Uderil mu do nosa neobyčajný puch. (Záb.) Do tváre mu udrie hrozný zápach. (Ráz.-Mart.) Z izby ju udrela do tvári horúčava. (Kuk.)

5. expr. (do čoho, zried. i do koho) nahrnúť sa, nahnať sa: krv (červeň) mu (jej) udrela (uderila) do tvári, do líc, do hlavy, do spánkov; Do Kuba jed uderil (Hor.) rozhneval sa. (Voda) nečakane udrela na základy ľudských príbytkov a stavieb. (Vans)

víno (pálenka) mu udrelo (-a) do hlavy, do nôh; neos. udrelo mu do hlavy, do nôh opil sa;

6. (o počasí) náhle. znenazdajky prísť, nastať: Udreli chladné noci. (Vlč.) Udrie suchota. (Taj.) Udreli silné mrazy. (Urb.) Udrú horúčosti. (Fel.);

nedok. k 1, 2, 4, 5 udierať, -a, -ajú

|| udrieť sa1 i uderiť sa

1. mimovoľne naraziť svojím telom na niečo al. niečím na niektoré miesto na tele a tak si spôsobiť bolesť: Cupla na zem a udrela sa. (Taj.) Spadol a udrel sa na hlavu. (Šolt.)

2. (kam) prudkým pohybom (úmyselne) zasiahnuť niektorú časť svojho tela, buchnúť sa: u. sa do pŕs (na zdôraznenie svojej výpovede); Keď sa nasýtiš. môžeš sa udrieť po pupku a spať. (Skal.) „Môj systém je tu,“ udrel sa po vrecku. (Min.)

u. sa (päsťou) do čela pri rozpamätúvaní sa, pri uvedomení si niečoho;

nedok. k 2 udierať sa


udrieť sa2, -ie, -ú dok. expr. vykonať veľa ťažkej roboty, narobiť sa, napracovať sa, nadrieť sa: Koľko rúk sa udrelo, koľko ľudí sa urobilo! (Hor.) K smrti sa udrel. (Tat.)

Morfologický analyzátor

udrieť dokonavé sloveso
(ja) udriem VKdsa+; (ty) udrieš VKdsb+; (on, ona, ono) udrie VKdsc+; (my) udrieme VKdpa+; (vy) udriete VKdpb+; (oni, ony) udrú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) udrel VLdsam+; (ona) udrela VLdsaf+; (ono) udrelo VLdsan+; (oni, ony) udreli VLdpah+;
(ty) udri! VMdsb+; (my) udrime! VMdpa+; (vy) udrite! VMdpb+;
(nejako) udrúc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor