udržať, -í, -ia dok.
1. (čo. koho) zabrániť pádu držanej veci al. osoby; byť schopný, môcť, vládať na chvíľu zadržať niečo, niekoho: V pravej ruke ho [meč] ani udržať nemohol. (Hor.)
● nemohol(-hla) udržať slzy musel(-a) plakať; nohy ho (ju) ešte udržia ešte vládze chodiť;
2. (čo, koho) zachovať v pôvodnom, doterajšom, neporušenom stave: u. poriadok, mier; u. (si) odstup, prevahu, rovnováhu, dobrú povesť; u. niekoho pri živote, pri (dobrom) zdraví, pri dobrej mysli, pri dobrej vôli; Chcel som v ňom udržať nádej i život. (Barč) Usilujú sa udržať vážnosť v tejto komickej situácii. (Ráz.); udržanie doterajších cien (Jil.)
● u. krok s niekým (s niečím) stačiť, nezaostávať; u. niekoho nad vodou zachrániť ho od pádu, záhuby (v boji, v konkurencii ap.);
3. uživiť, vyživiť: Jeho dôchodky stačili na udržanie rodiny (Šolt.) na výživu;
nedok. k 2, 3 udržiavať i udržovať
|| udržať sa
1. byť schopný zabrániť svojmu pádu, zachovať istú polohu: Taký domlátený sa nemohol udržať na somárikovi. (Fel.) Ledva sa môže udržať na nohách (Tim.) postáť.
● u. sa na vlastných nohách sám sa uživiť;
2. zachovať sa, zostať, zotrvať v pôvodnom, neporušenom stave, na starom mieste ap.: Voda v hlinených džbánkoch udrží sa dlho čerstvá. (Vans.) Napadol prvý sneh. Vraveli, že sa neudrží. (Jil.) Neudržalo by sa to medzi nimi (Ráz.) nezostalo by to v tajnosti.
● u. sa na povrchu, nad vodou ťažko, sotva obstáť (v boji, v konkurencii ap.);
3. zachovať si existenciu, život; zarobiť si na živobytie: Žena s dcérou drhla od rána do noci a sporila. Len tak mohli sa udržať. (Taj.) Zarobila dostatočnú sumu, aby sa slušne udržala. (Jégé) Mienim sa udržať privátami. (Tim.)
4. vedieť sa ovládnuť, zdržať sa: Pacík sa nevie udržať a poutiera si oči. (Laz.) Zo starcových oči vypadli dve slzy, už sa neudrží. (Pláv.);
nedok. k 2, 3 udržiavať sa i udržovať sa
udržiavať, -a, -ajú i udržovať, -uje, -ujú nedok.
1. (čo, koho) zachovávať v pôvodnom, doterajšom, neporušenom stave: u. niečo v poriadku, v dobrom stave; u. poriadok, u. rovnováhu; u. niekoho v nádeji, v domnení, vo viere, že ...; u. s niekým styk, styky, korešpondenciu, priateľstvo; náklady na udržovanie školy (Fr. Kráľ); výborný prostriedok na udržiavanie disciplíny (Urb.); šport. u. (si) formu podávať stále dobré výkony;
2. (koho) znášať výdavky na niečo, vydržiavať: Žiada od vás na udržiavanie. hajdúchov pätnásťtisíc florentínskych zlatých. (Jégé) Menševici udržovali tam len celkom slabé posádky. (Jil.);
dok. udržať
|| udržiavať sa i udržovať sa
1. zostávať, zotrvávať v pôvodnom stave, na starom mieste ap.: V Mongolsku udržiava sa zvyk, že ... (Tat.); Priateľstvo medzi nimi udržovalo sa i vtedy, keď si každý doviezol svoju vyvolenú do svojho domu. (Vans.)
2. zachovávať si existenciu, život; zarábať si na živobytie: u. sa kondíciami;
dok. udržať sa