Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

uderiť dok. hovor. udrieť (význ. 1 – 6): u. si koleno; nepriateľ u-l zboku; krv mu u-la do hlavy;

nedok. udierať -a

// uderiť sa udrieť sa: u. sa o dvere;

nedok. udierať sa

udrieť -ie -ú udretý/udrený dok.

1. úderom, nárazom zasiahnuť, uderiť: u. niekoho po hlave

2. spôsobiť náraz sprevádzaný zvukom, uderiť: u. päsťou do stola buchnúť; čln u-l o breh; u-l blesk, hrom; neos. neďaleko u-lo

3. prudko zaútočiť, uderiť: u. na nepriateľa;

pren. expr. u. na niekoho otázkou

4. expr. zapôsobiť na zmysly, uderiť: zápach u-l do nosa; horúčava až u-la do tváre

5. expr. nahrnúť sa, vhrnúť sa, uderiť: krv mu u-la do hlavy, do líc

6. (o počasí) náhle nastať, uderiť: u-li mrazy

● expr.: u. → klinec po hlave; (nie je) vrecom, mechom u-tý (nie je) sprostý; → vie, koľko u-lo; kniž. u-la jeho posledná hodina umiera; u-lo mu do hlavy, do nôh opil sa;

nedok. udierať -a

// udrieť sa

1. pri náraze do niečoho si ublížiť, uderiť sa: spadol a u-l sa; u. sa do kolena

2. prudkým pohybom ruky zasiahnuť časť svojho tela, uderiť sa: u. sa do pŕs, po čele

● expr. u. sa po vrecku vydať peniaze (na dary, pri zábave ap.);

nedok. udierať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
udierať ‑a ‑ajú nedok.; udierať sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)

šibať 1. udierať, obyč. niečím ohybným, pružným: šibať dievčence šibákom • švihať • plieskať (prudko pohybovať al. udierať obyč. niečím pružným): švihať dobytok korbáčom • šľahať (prudko udierať niečím ohybným): šľahať kone bičom • expr.: šibkať • pošibkávať • pošibávať • svižkať (jemne): pes šibká, pošibkáva, svižká chvostom • bičovať • kniž. mrskať (bičom týrať): bičovať otrokov • nár. šmihať • expr. šprihať: blesky šprihajú • biť • udierať • bubnovať (o vetre, daždi): dážď bije, udiera, bubnuje do oblokov

2. p. hádzať 1 3. p. klíčiť 4. p. bežať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

udierať, udierať sa p. udrieť, udrieť sa1

udrieť, -ie, -ú, rozk. -i i uderiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo; koho čo, kam i komu kam) prudkým pohybom, nárazom, úderom zasiahnuť: u. niekoho po hlave, po chrbte; Uderil ho do pŕs. (Sládk.) Tetka ju udrela metlou. (Heč.) Uderil koňa po boku. (Urb.); pren. Vojna svojou surovou rukou im uderila priamo na srdce. (Urb.) Moje slovo ho udrelo ako poleno (Hor.) mocne sa ho dotklo.

● expr. u. klinec po hlave správne vyjadriť, vystihnúť podstatu veci; expr. (nie) je vrecom, mechom, cepom udretý hlúpy;

2. (do čoho, na čo, o čo, po čom, zried. i čo i bezpredm.) spôsobíš úder, náraz a tým obyč. aj istý zvuk: u. (päsťou) do stola. na stôl (napr. v zlosti, v hneve); Do obločného skla udrel telnatý motýľ. (Ondr.) Plť udrela na skalu. (Janč.) Udreli na gong. (Karv.) V tej chvíli udreli v dedine na zvon (Ráz.-Mart.) zazvonili. Hrmotne udrel na klávesy. (Vaj.) Udrie po bubne raz-dva (Tim.) zabubnuje. Ostrohy mu zaštrngali, päty jednu o druhú udrel. (Kuk.); udrieť na listinu pečiatku a číslo (Karv.); Pohladíš ho dlaňou, udrie v ňom ľudské srdce. (Bod.) Uderila desiata hodina (Al.) hodiny odbili desať. Ešte ani polnoc nebola udrela (Pláv.) ešte nenastala polnoc, ešte neodbilo 12 hodín v noci. Z čista jasna uderil blesk. (Tat.); neos. udrelo niekde; blesk udrel, hovor. hrom udrel; kuch. Do rajnice udrie sa toľko vajíčok, koľko je stolujúcich (Vans.) rozbije sa.

● hneď vie, koľko uderilo (udrelo) pochopí situáciu; vie, čo sa stalo; udrela kosa na kameň stretli sa dvaja neústupní ľudia; zvesť udrela do neho ako hrom prekvapila ho, mocne sa ho dotkla;

3. (na koho, na čo) prudko zaútočiť; napadnúť niekoho (vojensky, pren. i iným spôsobom, najmä rečou): Pätnásť stotín našich dostalo rozkaz udrieť od juhu na gardu pod Košicami. (Stod.) Uderia šturmom na faru. (Záb.) Chcel udrieť rozhodne na banku. (Vaj.) „Čosi skrývate, chlapi,“ udrie na nich Jožo rovno po vojensky. (Gráf)

4. expr. (komu, zried. i koho do čoho. zried. o čo) prudko zapôsobiť na zmysly: Udrel mu do sluchu posmešný zvuk slov. (Gráf) Udrel mu do uší úzkostlivý ženský výskot. (Skal.) Udrel mu o ucho zvučný hlas Ilin. (Tim.) V tom mu zas uderil do očí komín. (Hor) Uderil mu do nosa neobyčajný puch. (Záb.) Do tváre mu udrie hrozný zápach. (Ráz.-Mart.) Z izby ju udrela do tvári horúčava. (Kuk.)

5. expr. (do čoho, zried. i do koho) nahrnúť sa, nahnať sa: krv (červeň) mu (jej) udrela (uderila) do tvári, do líc, do hlavy, do spánkov; Do Kuba jed uderil (Hor.) rozhneval sa. (Voda) nečakane udrela na základy ľudských príbytkov a stavieb. (Vans)

● víno (pálenka) mu udrelo (-a) do hlavy, do nôh; neos. udrelo mu do hlavy, do nôh opil sa;

6. (o počasí) náhle. znenazdajky prísť, nastať: Udreli chladné noci. (Vlč.) Udrie suchota. (Taj.) Udreli silné mrazy. (Urb.) Udrú horúčosti. (Fel.);

nedok. k 1, 2, 4, 5 udierať, -a, -ajú

|| udrieť sa1 i uderiť sa

1. mimovoľne naraziť svojím telom na niečo al. niečím na niektoré miesto na tele a tak si spôsobiť bolesť: Cupla na zem a udrela sa. (Taj.) Spadol a udrel sa na hlavu. (Šolt.)

2. (kam) prudkým pohybom (úmyselne) zasiahnuť niektorú časť svojho tela, buchnúť sa: u. sa do pŕs (na zdôraznenie svojej výpovede); Keď sa nasýtiš. môžeš sa udrieť po pupku a spať. (Skal.) „Môj systém je tu,“ udrel sa po vrecku. (Min.)

● u. sa (päsťou) do čela pri rozpamätúvaní sa, pri uvedomení si niečoho;

nedok. k 2 udierať sa

Morfologický analyzátor

udierať nedokonavé sloveso
(ja) udieram VKesa+; (ty) udieraš VKesb+; (on, ona, ono) udiera VKesc+; (my) udierame VKepa+; (vy) udierate VKepb+; (oni, ony) udierajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) udieral VLesam+; (ona) udierala VLesaf+; (ono) udieralo VLesan+; (oni, ony) udierali VLepah+;
(ty) udieraj! VMesb+; (my) udierajme! VMepa+; (vy) udierajte! VMepb+;
(nejako) udierajúc VHe+;

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

ako udierajú o stenu ≈ jak tlučou o stěnu
a udierala vetrom do ≈ a šlehala větrem do
Castelli, udierajúc dlaňou do ≈ Castelli, tluka dlaní do
jej výchovu,“ udierala Ruttkayčka ≈ její výchovu, “ rýpala Ruttkayová
Rosso Castelli, udierajúc dlaňou ≈ Rosso Castelli, tluka dlaní
stromov v noci udierali ≈ stromů v noci škrábaly
udierajúc dlaňou do svojho ≈ tluka dlaní do svého
v noci udierali o ≈ v noci škrábaly o
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a udieral do bubna ≈ was tapping a drum
a udieral ju do ≈ and bumping against her
ho udierala do tváre ≈ him lit the face
ju, ruky udierajú do ≈ her, hands hitting the
mu udierali do tváre ≈ snapped at his face
udierajú do vody, ako ≈ hitting the water as
Udieral som do nich ≈ I pounded on them
znova a znova udierala ≈ it again and again
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor