Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

uderiť dok. hovor. udrieť (význ. 1 – 6): u. si koleno; nepriateľ u-l zboku; krv mu u-la do hlavy;

nedok. udierať -a

// uderiť sa udrieť sa: u. sa o dvere;

nedok. udierať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
uderiť ‑í ‑ia dok.; uderiť sa

nahromadiť sa vo väčšom množstve sa sústrediť na jednom mieste • nazhromaždiť sa: v uliciach sa nahromadili, nazhromaždili odpadkynazbierať sanazhŕňať sa (postupne sa nahromadiť): nazbierali sa pred ním samé prekážky; nazhŕňalo sa tu veľa zbytočnostínahrnúť savhrnúť sa (rýchlo sa sústrediť na jednom mieste): deti sa nahrnuli, vhrnuli do izbynakopiť sanavŕšiť sa (na kopu): sneh sa nakopil pred domom; navŕšilo sa pred ním veľa problémovnavrstviť sa (vo vrstvách): navrstvený piesokexpr. zried. nahŕbiť saexpr.: udrieťuderiť: krv mu udrela do tváre


naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do sebaudrieťuderiťbuchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do stenyexpr.: bachnúťtresnúťtresknúťtrepnúťhovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpadrgnúťstrčiťexpr.: štuchnúťšuchnúťhovor. expr.: bacnúťbucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytkuexpr. zried.: drúliťtrknúť: v tme drúlil do stromusotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadolzraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelaminabehnúťnaletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážkunár. expr. klmnúť

2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiťtrafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihuzraziť sa (s niekým, niečím) • prísťdôjsťobjaviťnájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účteexpr.: naďabiťnaďapiť: naďabil na prekážku

3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúknastoknúťnabodnúťnapichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeňnabiťnatĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1


nastať začať byť (obyč. o udalostiach, o čase) • nadísťprísťdôjsť: nastala zima; nadišiel čas, aby sme riešili problémy; došlo k zhoršeniunastúpiťzavládnuť: nastúpili ťažké časy; zavládlo tichozačať savzniknúťzastar. započať sa (s dôrazom na začiatok): vznikli otázky; započala sa starobaexpr.: udrieťuderiťpadnúť: udreli chladné noci, padla tmakniž.: dostaviť sarozhostiť sapovstať: dostavili sa prvé mrazy; všade sa rozhostil pokojvystať: čo všeličo z toho môže vystaťkniž. rozpútať sa (o negatívnych udalostiach): rozpútala sa bitka, vojna


uderiť p. udrieť 1


udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať


zasiahnuť 1. pohybujúcim sa predmetom dosiahnuť cieľ, nejaký objekt • trafiť: poľovník zasiahol, trafil srnca; úder zasiahol, trafil presneudrieťuderiť (nárazom, úderom): udrelo ma po hlavedotknúť saraniť (v prenesených významoch): jeho zrada sa ma dotkla, ranila mahovor.: začiahnuťzachytiť: bil všetkých, ktorých začiahol, zachytilexpr. zosypať sa (na niekoho; náhle, vo väčšom množstve zasiahnuť): zosypala sa na nich spŕška úderov

porov. aj zachvátiť

2. vstúpiť do rozhovoru al. svojím počínaním chcieť ovplyvniť ďalšie konanie • zamiešať sazastarieť sa: zasiahol, zamiešal sa do debaty, do politiky; nemal sa do veci zastarieťexpr. zapliesť sa: nemal som sa zapliesť do sporu o dedičstvozapojiť sa: do rozhovoru sa zapojil až na koniecvložiť sa: rád sa vloží do cudzích záležitostízakročiť (vykonať akciu v prospech al. neprospech niekoho): zakročiť proti vzbúrencomintervenovať (zasiahnuť v prospech niekoho): prijali ho, až keď intervenoval na predsedníctve

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

uderiť, uderiť sa p. udrieť, udrieť sa


udrieť, -ie, -ú, rozk. -i i uderiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo; koho čo, kam i komu kam) prudkým pohybom, nárazom, úderom zasiahnuť: u. niekoho po hlave, po chrbte; Uderil ho do pŕs. (Sládk.) Tetka ju udrela metlou. (Heč.) Uderil koňa po boku. (Urb.); pren. Vojna svojou surovou rukou im uderila priamo na srdce. (Urb.) Moje slovo ho udrelo ako poleno (Hor.) mocne sa ho dotklo.

expr. u. klinec po hlave správne vyjadriť, vystihnúť podstatu veci; expr. (nie) je vrecom, mechom, cepom udretý hlúpy;

2. (do čoho, na čo, o čo, po čom, zried. i čo i bezpredm.) spôsobíš úder, náraz a tým obyč. aj istý zvuk: u. (päsťou) do stola. na stôl (napr. v zlosti, v hneve); Do obločného skla udrel telnatý motýľ. (Ondr.) Plť udrela na skalu. (Janč.) Udreli na gong. (Karv.) V tej chvíli udreli v dedine na zvon (Ráz.-Mart.) zazvonili. Hrmotne udrel na klávesy. (Vaj.) Udrie po bubne raz-dva (Tim.) zabubnuje. Ostrohy mu zaštrngali, päty jednu o druhú udrel. (Kuk.); udrieť na listinu pečiatku a číslo (Karv.); Pohladíš ho dlaňou, udrie v ňom ľudské srdce. (Bod.) Uderila desiata hodina (Al.) hodiny odbili desať. Ešte ani polnoc nebola udrela (Pláv.) ešte nenastala polnoc, ešte neodbilo 12 hodín v noci. Z čista jasna uderil blesk. (Tat.); neos. udrelo niekde; blesk udrel, hovor. hrom udrel; kuch. Do rajnice udrie sa toľko vajíčok, koľko je stolujúcich (Vans.) rozbije sa.

hneď vie, koľko uderilo (udrelo) pochopí situáciu; vie, čo sa stalo; udrela kosa na kameň stretli sa dvaja neústupní ľudia; zvesť udrela do neho ako hrom prekvapila ho, mocne sa ho dotkla;

3. (na koho, na čo) prudko zaútočiť; napadnúť niekoho (vojensky, pren. i iným spôsobom, najmä rečou): Pätnásť stotín našich dostalo rozkaz udrieť od juhu na gardu pod Košicami. (Stod.) Uderia šturmom na faru. (Záb.) Chcel udrieť rozhodne na banku. (Vaj.) „Čosi skrývate, chlapi,“ udrie na nich Jožo rovno po vojensky. (Gráf)

4. expr. (komu, zried. i koho do čoho. zried. o čo) prudko zapôsobiť na zmysly: Udrel mu do sluchu posmešný zvuk slov. (Gráf) Udrel mu do uší úzkostlivý ženský výskot. (Skal.) Udrel mu o ucho zvučný hlas Ilin. (Tim.) V tom mu zas uderil do očí komín. (Hor) Uderil mu do nosa neobyčajný puch. (Záb.) Do tváre mu udrie hrozný zápach. (Ráz.-Mart.) Z izby ju udrela do tvári horúčava. (Kuk.)

5. expr. (do čoho, zried. i do koho) nahrnúť sa, nahnať sa: krv (červeň) mu (jej) udrela (uderila) do tvári, do líc, do hlavy, do spánkov; Do Kuba jed uderil (Hor.) rozhneval sa. (Voda) nečakane udrela na základy ľudských príbytkov a stavieb. (Vans)

víno (pálenka) mu udrelo (-a) do hlavy, do nôh; neos. udrelo mu do hlavy, do nôh opil sa;

6. (o počasí) náhle. znenazdajky prísť, nastať: Udreli chladné noci. (Vlč.) Udrie suchota. (Taj.) Udreli silné mrazy. (Urb.) Udrú horúčosti. (Fel.);

nedok. k 1, 2, 4, 5 udierať, -a, -ajú

|| udrieť sa1 i uderiť sa

1. mimovoľne naraziť svojím telom na niečo al. niečím na niektoré miesto na tele a tak si spôsobiť bolesť: Cupla na zem a udrela sa. (Taj.) Spadol a udrel sa na hlavu. (Šolt.)

2. (kam) prudkým pohybom (úmyselne) zasiahnuť niektorú časť svojho tela, buchnúť sa: u. sa do pŕs (na zdôraznenie svojej výpovede); Keď sa nasýtiš. môžeš sa udrieť po pupku a spať. (Skal.) „Môj systém je tu,“ udrel sa po vrecku. (Min.)

u. sa (päsťou) do čela pri rozpamätúvaní sa, pri uvedomení si niečoho;

nedok. k 2 udierať sa

Morfologický analyzátor

uderiť dokonavé sloveso
(ja) uderím VKdsa+; (ty) uderíš VKdsb+; (on, ona, ono) uderí VKdsc+; (my) uderíme VKdpa+; (vy) uderíte VKdpb+; (oni, ony) uderia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) uderil VLdsam+; (ona) uderila VLdsaf+; (ono) uderilo VLdsan+; (oni, ony) uderili VLdpah+;
(ty) uder! VMdsb+; (my) uderme! VMdpa+; (vy) uderte! VMdpb+;
(nejako) uderiac VHd+;
uderiť_1 uderiť uderiť_2 uderiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor