udeliť -ľ! dok. dať (ako výhodu, právo, dar ap.): u. niekomu titul, vyznamenanie; u. čestný doktorát
● u. → slovo;
nedok. udeľovať
udeliť, -í, -ia, rozk. udeľ dok. (komu čo)
1. poskytnúť bez náhrady, darovať, uštedriť: Kráľ udelil popolvárovi pol kráľovstva. (Dobš.) I nabudúce každému udelím podporu. (Jégé) Skôr chudobný udelí ako bohatý. (prísl.)
2. dať právo. oprávnenie na niečo, prepožičať: u. niekomu titul; u. niekomu slovo; u niekomu štátne občianstvo, u. niekomu koncesiu; u. niekomu milosť omilostiť ho; cirk. u. niekomu rozhrešenie rozhrešiť ho; u. niekomu cenu, vyznamenanie poctiť niekoho cenou, vyznamenaním, vyznamenať;
nedok. udeľovať, -uje, -ujú, zried. i udieľať, -a, -ajú
udeľovať p. udeliť