Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

udať dok.

1. dať (ako vodidlo), určiť: u. smer, u. tempo, takt

2. urobiť udanie: u. páchateľa, išiel sa (sám) u.

3. poskytnúť údaj(e), uviesť: u. presné rozmery, rýchlosť u-ná v km, u. príčinu, u. meno a adresu;

nedok. udávať -a: u. tón i pren. určovať smerovanie; mať rozhodujúci vplyv

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
udať ‑á ‑ajú dok.
udať sa ‑á ‑ajú dok. (podať sa)

udať sa udá sa udajú sa udaj sa! udal sa udajúc sa udaný udanie sa dok.


udať udá udajú udaj! udal udajúc udaný udanie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

oznámiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomieohlásiť: oznámili nám zmenu termínu skúšky; výsledky už dali na vedomie, už ohlásilidať znaťdať vedieť: dajte nám znať, dajte vedieť, kedy prídetezahlásiťavizovať (vopred): návštevu zahlásili, avizovali na streduinzerovať (inzerátom; pren. oznámiť vôbec): inzerovať predaj garážezastar. vybubnovať (verejne, bubnovaním oznámiť) • kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinupodať správuzreferovať (dať podrobnejšiu správu o niečom): riaditeľovi podať správu o plnení plánu; zreferoval kolegom, čo vybavilinformovať (podrobnejšie): informovať občanov o zmenách v dopravesignalizovať (podať správu signálom, signálmi): signalizoval rukou, aby som mlčalupovedomiťkniž. vyrozumieť (úradne): písomne nás upovedomili o rozsudku; vyrozumeli nás o rozhodnutí komisiekniž. notifikovať (úradne oznámiť) • odb. komunikovať (niekomu niečo) • hovor. zastar. omeldovať: omeldovať návštevuvyniesť (úradne vyhlásiť): vyniesť rozsudoktlmočiť (v mene niekoho): tlmočil im vôľu, želanie predstaveného

2. byť predzvesťou, dať signál • signalizovať: napučané stromy oznámili, signalizovali jarkniž. zvestovať: vietor zvestoval odmäk

3. dať správu o trestnom čine príslušným orgánom, urobiť udanie • udať: oznámiť, udať páchateľavyzradiť: vyzradiť vinníkakniž. denuncovaťsubšt. bonznúť • zažalovať (podať žalobu): zažaloval ho pre spreneverupooznamovaťpoudávať (postupne oznámiť): poudávať spolupracovníkov


podariť sa úspešne sa uskutočniť, úspešne skončiť, dosiahnuť úspešný výsledok • vydariť sa: majstrovstvá sa slovenským hráčom podarili, vydarilibyť úspešnýmať úspech: operácia je úspešná; program mal úspechvyjsť: plán nám vyšielzastaráv. udať sa: udalo sa mu odviezť sa do mesta kočomexpr. pošťastiť sa: manželom sa pošťastilo nájsť bythovor. expr. poťapiť sa: poťapilo sa mi stretnúť starého známeho


podať sa2 zdediť podobu, vlastnosti predkov • udať sa: chlapec sa celkom podal, udal na starého otcanár. pohodiť sa: v márnivosti sa pohodila na mamu


stať sa (o udalostiach) skutočne prebehnúť v istom čase, realizovať sa v konkrétnom čase • uskutočniť saodohrať sa: včera sa stala, odohrala závažná vec; veril, že sa všetko stane, uskutoční tak, ako znel sľubprihodiť sakniž.: udiať saudať sa: za ten čas sa veľa toho prihodilo, ud(i)alopoet. zdiať sa: Čo sa tam divné zdialo? (Sládkovič)prísťdôjsť (k niečomu) • nastať (začať byť): všetci dúfali, že príde, dôjde k zmene; čakala, že nastane zázrakhovor. pritrafiť sanaďabiť sazastaráv. pridať sa (často náhodou): pridala sa nám cestou veselá príhoda; v živote sa všeličo pritrafíporobiť sa (iba v 3. os. jedn. č.): Čo sa tu porobilo?; niečo sa mu porobilo s očamipostávať sapopridávať saexpr. popremieľať sa (o viacerých udalostiach): doma sa od tvojho odchodu postávalo veľa vecíexpr. premlieť sa: na tomto mieste sa premlelo veľa bitiekneos. povodiť sazried. poviesť sa: nedobre sa mu povodilo, poviedlozájsť (niekoho): zašlo nás nešťastiezbehnúť sazmlieť sazomlieť saexpr. skúriť sa (náhle, nečakane sa stať): všetko sa to zbehlo odrazu; Čo sa medzi nimi skúrilo?expr. šuchnúť sa (o drobnej, bezvýznamnej al. zatajovanej udalosti): vždy vie, kde sa čo šuchnepozachodiťpozachádzať (obyč. o nešťastí): všeličo ho vo svete pozachodilo, všeličo sa mu stalo


udať sa 1. p. podať sa2 2. p. stať sa 3. p. podariť sa


udať 1. p. určiť 1 2. p. oznámiť 3, porov. žalovať 2 3. p. uviesť 6


ukázať 1. gestom upozorniť na niekoho, niečo: ukázal rukou na prichádzajúcich, na dom oprotioznačiť: označil vinníka prstomudať (určiť pohybom, hlasom a pod., ako sa má niečo konať): treba udať smer pochodu; udať paličkou povel, aby hráči začali hraťzastar. al. nár. pokázať (Sládkovič, Botto)naznačiť (náznakom upozorniť): naznačil mu, aby mlčal

2. umožniť niekomu pozretie niečoho, dať vidieť: Ukážeš nám svoju zbierku?poukazovať (viac vecí al. postupne): poukazovať návšteve celý dompredviesť (názorne): na výstave predvedú nové modely počítačovpredstaviť (verejne): predstaviť diela mladých umelcovpopredstavovať (postupne al. viac vecí, osôb): popredstavovať všetky exponátyprezentovať: výstava prezentuje súčasné umeniedemonštrovať (názorne): demonštroval teóriu na príkladepredložiť (položiť pred niekoho, obyč. pri úradnom vybavovaní): predložte účet, povolenie, zoznam, občiansky preukazpodať: podať výklad o histórii obrazu

3. vystúpiť so svojimi myšlienkami, citmi, názormi a pod. zo svojho súkromia • dať najavoprejaviťpreukázať: nevie ukázať, dať najavo radosť, lásku; (pre)ukázal ochotu zmieriť samanifestovať (verejne): umelec manifestuje svoju oddanosť vlastizobraziťznázorniť (názorne, umelecky): v románe zobrazil, znázornil nedávne udalostivyjadriťvysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili nám vďaku, uznanie

4. doložiť presvedčivým dôkazom, podať svedectvo o niečom • podať dôkazdokázaťdosvedčiť: Ukážte, dokážte, akí ste dobrí hokejisti!; podal dôkaz o svojej nevine, dosvedčil svoju nevinu

5. p. upozorniť


určiť 1. vopred rozhodnúť o postupe, spôsobe konania a pod., urobiť konečný záver o niečom: určiť cestu, čas; pracovníkovi určili, o čo sa má staraťustanoviťadmin. stanoviť (úradne, striktne): (u)stanoviť termín pohovorov; (u)stanovil ceny nájomnéhopovedať: povedať cenu domupredpísať (určiť predpisom): predpísať liek pacientoviindikovať: indikovanie liečbyustáliť: výšku poplatku už ustálilideterminovaťpodmieniť (urobiť závislým od niečoho): prostredie determinuje naše správanie; výkon športovca podmienil dobrý tréningvymedziťdelimitovaťvymerať (určiť hranice, rozsah platnosti a pod.): vymedziť priestor na hranie; presne vymerať, vymedziť niekomu povinnostidefinovať (určiť definíciou) • vykázaťprideliť: vykázali, pridelili mu miesto vzadukniž. vytýčiť (vopred určiť): vytýčiť si program, plán na celý rokudať (dať ako vodidlo): udať správne tempo, správny smeroznačiť: označiť miesto stretnutiakniž. predznačiťvyznačiť: život mu predznačila matkina smrťorientovať (určiť polohu vzhľadom na svetové strany): výhľad orientovať na západvyhradiťrezervovať (vopred určiť miesto): miesto vyhradiť, rezervovať pre hostíohraničiťobmedziťkniž. limitovať (určiť menší rozsah): ohraničiť, obmedziť výrobu, limitovať rýchlosť jazdynominovať (vybrať niekoho na istý cieľ): nominovať hráča do olympijského mužstvavymenovaťkniž. dezignovať (poveriť istou funkciou): vymenovať vládu; dezignovaný ministerkniž. preliminovať (vopred, predbežne určiť): preliminovanie nákladov

2. usmerniť na istý cieľ • adresovaťorientovať: otázky určiť, adresovať prítomným; záujem orientoval iným smeromzacieliťzamerať: ideovo dielo zacielil, zameral na mládež, určil ho mládeživenovať: program venoval deťom

3. uvažovaním, skúmaním na niečo prísť • zistiť: určiť, zistiť otcovstvooznačiť: vinníka už označilivyskúmať (vedecky určiť): vyskúmať zloženie horniny, vyskúmať rozmery niečoho

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

udať, -á, -ajú dok.

1. (čo) písomne al. ústne oznámiť, zaznamenať, uviesť: u. cenu, hodnotu, váhu, akosť; u. svoje meno, adresu, dáta narodenia; u. dôvody, príčinu; u. rozmery; rýchlosť udaná v km/hod.;

2. (koho) písomne al. ústne oznámiť trestný čin al. páchateľa trestného činu na príslušnom úrade: u. niekoho (na) polícii; Kamarát ho neudal, že ušiel zo stráže. (Záb.); udať ho pre trýznenie zvierat (Fig.);

3. (čo) ukázať, určiť, ako sa má niečo konať: u. smer niečomu; u. tempo; Družičky udali cigánom tón. (Jil.);

nedok. udávať, -a, -ajú

|| udať sa1 oznámiť svoj trestný čin na príslušnom úrade


udať sa2, -á, -ajú dok.

1. (na koho) zdediť podobu, vlastnosti niekoho, podať sa: Vinco sa udal na otca. (Hor.) Martin sa udal na matku. (Stod.)

2. kniž. stať sa, prihodiť sa, nastať: premena, ktorá sa v jeho matke udala (Kuk.); Pri volebných agitáciách udala sa scéna medzi Rudopoľským a Svatnayom. (Vaj.) V Brezne sa udá všeličo. (Ráz.) Niečo sa muselo udať. (Hor.)

3. rus. (neos. s neurč.) naskytnúť sa, pritrafiť sa: Ak sa ti udá brať múku, nuž ma neobíď. (Jes-á) Nozdrevovi sa môžbyť udá mať nie najposlednejšiu úlohu v našom epose. (Jes-á)

4. kraj. podariť sa, vydariť sa: Postava sa veľmi udala na obrázku. (Vaj.) Taký sa mi chlebík udal, že pod kôrou kocúr dudal. (ľud. pieseň); nedok. k 2 udávať sa, -a, -ajú zried. (Šolt.)

udať dk vynaložiť, vydať peniaze: fl 60, kterých ssem nemohl any pett zlatjch za zlaty geden vdaty (TRENČÍN 1633); zaslibil Gich M(ilo)sty Czelko Ianoss inakssimi penizmi contentowat, paklibi tich nechteli braty a Gich M(ilo)sty bi nemohli udaty (D. VADIČOV 1669)


udať sa1 dk podariť sa: Mikulass Hasska ať powie, gestly mne hnedky prida domow z Morawy sem oznamil o swich konoch, a ze mne nedal czeleho triczatku za to, toliko ponewadz yducz domow na czeste a na chotary udalo se mu prodat podle dobreg smluwy prytelskeg (PÚCHOV 1610)
F. rekla chuda, gak se uda (SiN 1678) ako bude, tak bude

udať sa2 dk
1. dať, vybrať sa na cestu: král sa udal ku králownég, i wzal hú sebe za ženu (DS 1795)
2. dať sa niekoho biť, dať sa do bitky: (muži) kdiž pana dohoniti nemohli, tehda udali sa do panowich robotnikow tam kolčugicich a gich rozbili (SELEŠŤANY 1742)

udať udať udať sa_1 udať sa udať sa_2 udať sa
mohol by som ich udať je pourrais les dénoncer

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu