uctiť, uctiť si dok. i nedok.
1. prejaviť, prejavovať úctu, mať v úcte: u. (si) pamiatku rodičov
2. preukázať, preukazovať poctu pohostením: u. (si) hostí;
nedok. k 1 uctievať, uctievať si -a
klaňať sa 1. úklonom niekoho pozdravovať, robiť poklonu • ukláňať sa: klania sa, ukláňa sa úctivo všetkým prítomným • pozdravovať • menej vhodné zdraviť (s úklonom): s úklonom pozdravuje prichádzajúceho • zastar. uklonkovať sa (Vansová)
2. prejavovať mimoriadnu úctu • koriť sa: klaňajú sa mu, koria sa mu ako božstvu • uctiť (si) • vzdávať úctu: uctiť si krásu, vzdávať úctu kráse • cirk. adorovať • vzývať: adorovanie, vzývanie Boha • ohýbať sa • ohýnať sa • zohýbať sa • zohýnať sa (poddávať sa vôli niekoho): (z)ohýbať sa pred vrchnosťou • fraz. zohýnať chrbát (servilne al. povoľne prejavovať pokoru) • pejor. plaziť sa (priveľmi úctivo, ponížene sa k niekomu správať): plazí sa pred šéfom • expr. podkiadzať: podkiadza vrchnosti
uctiť (si) 1. prejaviť, preukázať úctu, uznanie niekomu, niečomu • vzdať úctu: uctili (si) pamiatku mŕtveho; vzdali úctu hrdinovi • cirk. deifikovať (preukázať úctu ako božstvu) • poctiť (prejaviť ocenenie, poctu niečím konkrétnym): poctili ho vysokým vyznamenaním • nár. upovážiť (Šoltésová, Rázus)
2. preukázať niekomu prejav úcty pohostením, pozornosťou a pod. • pohostiť: uctili si nás slávnostnou večerou; pohostili ho čerstvým koláčom • počastovať • zastar. učastovať: z vďaky nás počastovali pohárom vína • expr. zried. pouctiť
vzývať kniž. 1. úpenlivo prosiť o pomoc vyššiu moc (v náboženskom zmysle) • kniž. invokovať: vzývať, invokovať Boha, svätých • náb. adorovať
2. prejavovať veľkú úctu, pokoru (obyč. Bohu, božstvu) • uctiť (si) • klaňať sa: vzývať jediného Boha, uctiť si ho, klaňať sa mu • náb. adorovať: slávnostné adorovanie • zbožňovať: zbožňovať, vzývať krásu
uctiť (si), -í, -ia, rozk. -i dok.
1. (koho, čo) preukázať, prejaviť, vzdať úctu, mať vo vážnosti, v úcte: u. pamiatku zosnulého povstaním. minútovým tichom; Dieťa učí, aby ho uctilo. (Tim.) Nech si každý ucti presvedčenie druhého! (Ráz.) Zišiel by sa ti poriadny chlap, ktorý by si ťa uctil. (Laz.)
2. (koho) preukázať niekomu poctu pohostením, ponúknutím, počastovaním: Singer uctil Čvrlíka kalíškom slivovice. (Taj.) Ako sa patrí, (ich) uctili a zaopatrili. (Vans.) I po päť-šesť večerov nás vše uctil. (Taj.);
nedok. k 1 uctievať, -a, -ajú: uctievanie bohov, svätých