uchovať dok. zachovať, zachrániť (pred porušením): u. pamiatky v pôvodnom stave
□ u. niečo v pamäti zapamätať si;
nedok. uchovávať -a
// uchovať sa: pôvodný exemplár sa neu-l;
nedok. uchovávať sa
uchovať, -á, -ajú dok.
1. (čo) zachovať, udržať niečo v pôvodnom stave, zachrániť pred skazou: Keď kameň vhodíš, voda ho uchová. (Hor.) Tú anglickú palmu uchovajme a opatrime ako jedinečnú vec. (Fel.) Babička si uchovala svoj zovňajšok. (Urb.) Uchoval si celý balík, čo mu poslali z domu. (Tomašč.) Sancho uchoval si zdravý rozum. (Fel.); pren. u. niečo v pamäti zapamätať si;
2. (koho, čo od čoho, od koho) ochrániť, uchrániť, ubrániť, zavarovať: Uchovaj nás, bože, od škody. (J. Kráľ) Bože, uchovaj ma od takého muža! (Barč) Od ohňa uchovaj nás. (Urbk.); boh, bože ma, ťa, vás uchovaj zaverenie dotvrdzujúce obsah výpovede al. zosilňujúce zákaz: Nechcem ublížiť, bože ma uchovaj. (Taj.) Boh ťa uchovaj! Vyskakovať do idúceho vlaku. (Hor.)
● bože, boh uchovaj, novšie pís. i božeuchovaj, bohuchovaj vyjadruje zosilnený zápor, odporovanie, odmietanie; ešteže čo, kdeže by, božechráň: Veď ja nie že by som ti to radil, bože uchovaj, kdeže. (Krno);
nedok. uchovávať, -a, -ajú
|| uchovať sa udržať sa, zachovať sa v pôvodnom stave: Aby sa mäso uchovalo, pripiekli sme ho. (Ondr.) Uchoval sa na živote (A. Mat.) zostal živý. Takýto svet sa uchoval iba v cestopisoch. (Urb.);