ucho, ucha, mn. č. uši, uší (arch. ušú), ušiam, ušiach, ušami str.
1. orgán sluchu uložený v hlave živých tvorov a jeho vonkajšia časť: veľké, malé uši, odstávajúce uši; mať dobré, bystré uši dobre počuť; poškrabať sa za uchom; v ušiach mu zaľahlo; zvoní mi v uchu (v ušiach); strihať ušami pohybovať (najmä o niektorých zvieratách); zapchať si uši; chytiť, vyťahať niekoho za uši; povedať, pošepkať niekomu niečo do ucha; dostať poza uši dostať zaucho; Mne sa chce nadávať a to nebude nič pre vaše uši (Jaš.) to nesmiete počuť. Nevydrží pekelné tempo, letelo od ucha k uchu (Mor.) hovorili ľudia jeden druhému. Ucha zachytí sa mu spev (Heč.) počuje spev.
● hovor. načahovať, nastavovať, natŕčať uši veľmi sa snažiť niečo počuť; počuť niečo na vlastné uši sám, osobne; expr.: začervenať sa, zapýriť sa až po uši veľmi; mať niečoho až po uši dosť; byť zaľúbený až po uši veľmi; jedným uchom dnu a druhým von nevenovať pozornosť niečomu počutému; húsť niekomu za ušami ustavične mu niečo hovoriť, pripomínať; byť, topiť sa v niečom (napr. v dlžobách) až po uši mať niečoho veľa; zapísať si niečo za uši dobre si zapamätať; mať tenké uši dobre všetko počuť; počúvať len jedným uchom, na pol ucha s nezáujmom; sedieť si na ušiach nič nepočuť; neveriť vlastným ušiam byť veľmi prekvapený; smiať sa od ucha k uchu veľmi; aj steny majú uši (úsl.) treba si dávať pozor na reč; Chlapci na laviciach zmenili sa na jediné ucho (Ráz.) všetci napäto počúvali. Aranka bola ušami, očami a jazykom mesta (Zel.) všetko počula. Všetky tieto hriechy nemôžeme pripísať za uši iba samotným autorom (Pláv.) nemôžeme z nich obviniť len autorov. Dostal sa ten chýr do uší i Husiarovcom (Tim.) dozvedeli sa to. Pustil radu mimo ucha (Jes.) nevenoval jej pozornosť; somárske uši zahnuté rožky na listoch knihy al. zošita; anat. stredné ucho, vnútorné ucho;
2. (mn. č. uši i uchá) rukoväť, držadlo v podobe ucha na nádobách al. iných predmetoch: u. hrnca; Chytil čižmu za obe uši. (Jes.) Chytil hrniec za obe uši. (Tomašč.) Priväzuje lano o ucho bóje. (Kuk.)
3. (mn. č. uchá, úch) otvor v predmete slúžiaci na navlečenie al. nasadenie niečoho: u. ihly; u. sekery, motyky;
4. (mn. č. uchá, úch) horná, po stranách dopredu vybiehajúca časť fotela staršieho typu: Sadol si do fotela s ohromnými uchami. (Jes.)
5. (mn. č. uchá, úch) pejor. nadávka neskúsenému človekovi: Také doktorské uchá a namýšľajú si, že požrali všetku múdrosť sveta. (Urb.) Vidím, ze si ucho. (Krno)
6. nár. volie (volské) ucho rastlina skorocel