ucho -a s.
1. mn. uši -í, arch. ušú -iam -iach -ami orgán sluchu; jeho vonkajšia časť: veľké, odstávajúce uši; stiahnuť si čiapku na uši, vyťahať nezbedníka za uši, zaľahlo mu v ušiach; strihať ušami; dostať poza uši zaucho; mať dobré uši dobre počuť;
pren. to nie je (nič) pre tvoje uši pre teba; anat. stredné, vnútorné u.
2. mn. uchá, zried. uši vec pripomínajúca ucho; časť veci v podobe ucha: hrniec s uchami, s ušami, u. na demižóne, u. ihly, fotel s uchami
3. mn. uchá pejor. nadávka (neskúsenému), zelenáč, ucháň: také u. (zelené)
● mať tenké uši dobre počuť; natŕčať, naťahovať uši, byť samé u. pozorne počúvať, načúvať; počuť niečo na vlastné uši osobne; až po uši v najvyššej miere; počúvať (iba) jedným u-m, na pol ucha, jedným u-m dnu, druhým von nepozorne; sedieť si na ušiach nepočuť; (aj) → steny majú uši; → somárske uši; expr. húsť niekomu poza uši, za ušami domŕzať;
ušný príd. k 1: u. lalok, u. maz; u. lekár;
uchový príd. k 2;
uško -a -šiek s.
1. zdrob. k 1, 2
2. ucho (na ihle)
3. bot. výrastok na listoch tráv
držadlo prostriedok, súčiastka na držanie • držiak: kovové držadlo, kovový držiak lampy • rúčka: rúčka kufra • rukoväť: rukoväť meča • ucho: hrniec s uchami • črienka: vykladaná črienka noža • porisko • toporisko (dlhšie držadlo pracovného náčinia): porisko, toporisko sekery, lopaty • zried. topor: topor sa dolámal • kosisko (držadlo kosy): nabiť kosu na kosisko • odb.: násada • násadka (žrď, žŕdka na držanie nástroja)
ucho 1. orgán na vnímanie zvuku; jeho vonkajšia časť: malé, odstávajúce uši, poškrabať sa za uchom • sluch: mať dobré uši, dobrý sluch • expr.: ucháľ • ušisko: chytil ho za uchále, ušiská • expr. lopúch (veľké ucho) • poľov. slang. pomn. sluchy (uši zvieraťa)
2. p. začiatočník 3. p. držadlo
začiatočník kto začína v nejakej činnosti, obyč. neskúsený pracovník: v tenise je úplný začiatočník • nováčik: bola na pracovisku nováčikom • debutant (kto prvý raz verejne, najmä umelecky vystupuje): debutant v básnickej tvorbe • adept (začiatočník vo vede, umení, v praktickej činnosti) • kniž. elév • expr. učeň: v medicíne je ešte len učeň • pejor.: zelenáč • zajac: ten už niečo skúsil, nie je zelenáč, zajac • pejor. holobriadok: obsluhoval ich čašnícky holobriadok • pejor.: ucháň • ucho: je to ešte ucháň, ucho • voj. slang.: holub • mladý • bažant • vták • zobák • peón • páža • milionár • opica • pucák • zastar. novák (Vajanský)
ucho, ucha, mn. č. uši, uší (arch. ušú), ušiam, ušiach, ušami str.
1. orgán sluchu uložený v hlave živých tvorov a jeho vonkajšia časť: veľké, malé uši, odstávajúce uši; mať dobré, bystré uši dobre počuť; poškrabať sa za uchom; v ušiach mu zaľahlo; zvoní mi v uchu (v ušiach); strihať ušami pohybovať (najmä o niektorých zvieratách); zapchať si uši; chytiť, vyťahať niekoho za uši; povedať, pošepkať niekomu niečo do ucha; dostať poza uši dostať zaucho; Mne sa chce nadávať a to nebude nič pre vaše uši (Jaš.) to nesmiete počuť. Nevydrží pekelné tempo, letelo od ucha k uchu (Mor.) hovorili ľudia jeden druhému. Ucha zachytí sa mu spev (Heč.) počuje spev.
● hovor. načahovať, nastavovať, natŕčať uši veľmi sa snažiť niečo počuť; počuť niečo na vlastné uši sám, osobne; expr.: začervenať sa, zapýriť sa až po uši veľmi; mať niečoho až po uši dosť; byť zaľúbený až po uši veľmi; jedným uchom dnu a druhým von nevenovať pozornosť niečomu počutému; húsť niekomu za ušami ustavične mu niečo hovoriť, pripomínať; byť, topiť sa v niečom (napr. v dlžobách) až po uši mať niečoho veľa; zapísať si niečo za uši dobre si zapamätať; mať tenké uši dobre všetko počuť; počúvať len jedným uchom, na pol ucha s nezáujmom; sedieť si na ušiach nič nepočuť; neveriť vlastným ušiam byť veľmi prekvapený; smiať sa od ucha k uchu veľmi; aj steny majú uši (úsl.) treba si dávať pozor na reč; Chlapci na laviciach zmenili sa na jediné ucho (Ráz.) všetci napäto počúvali. Aranka bola ušami, očami a jazykom mesta (Zel.) všetko počula. Všetky tieto hriechy nemôžeme pripísať za uši iba samotným autorom (Pláv.) nemôžeme z nich obviniť len autorov. Dostal sa ten chýr do uší i Husiarovcom (Tim.) dozvedeli sa to. Pustil radu mimo ucha (Jes.) nevenoval jej pozornosť; somárske uši zahnuté rožky na listoch knihy al. zošita; anat. stredné ucho, vnútorné ucho;
2. (mn. č. uši i uchá) rukoväť, držadlo v podobe ucha na nádobách al. iných predmetoch: u. hrnca; Chytil čižmu za obe uši. (Jes.) Chytil hrniec za obe uši. (Tomašč.) Priväzuje lano o ucho bóje. (Kuk.)
3. (mn. č. uchá, úch) otvor v predmete slúžiaci na navlečenie al. nasadenie niečoho: u. ihly; u. sekery, motyky;
4. (mn. č. uchá, úch) horná, po stranách dopredu vybiehajúca časť fotela staršieho typu: Sadol si do fotela s ohromnými uchami. (Jes.)
5. (mn. č. uchá, úch) pejor. nadávka neskúsenému človekovi: Také doktorské uchá a namýšľajú si, že požrali všetku múdrosť sveta. (Urb.) Vidím, ze si ucho. (Krno)
6. nár. volie (volské) ucho rastlina skorocel
(jedno) ucho; (bez) ucha; (k) uchu; (vidím) ucho; (hej) ucho!; (o) uchu; (s) uchom;
(štyri) uši, uchá; (bez) úch, ušú, uší; (k) ušiam, uchám; (vidím) uši, uchá; (hej) uši, uchá!; (o) uchách, ušiach; (s) ušami, uchami;