Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma subst

ucho -a s.

1. mn. uši -í, arch. ušú -iam -iach -ami orgán sluchu; jeho vonkajšia časť: veľké, odstávajúce uši; stiahnuť si čiapku na uši, vyťahať nezbedníka za uši, zaľahlo mu v ušiach; strihať ušami; dostať poza uši zaucho; mať dobré uši dobre počuť;

pren. to nie je (nič) pre tvoje uši pre teba; anat. stredné, vnútorné u.

2. mn. uchá, zried. uši vec pripomínajúca ucho; časť veci v podobe ucha: hrniec s uchami, s ušami, u. na demižóne, u. ihly, fotel s uchami

3. mn. uchá pejor. nadávka (neskúsenému), zelenáč, ucháň: také u. (zelené)

mať tenké uši dobre počuť; natŕčať, naťahovať uši, byť samé u. pozorne počúvať, načúvať; počuť niečo na vlastné uši osobne; až po uši v najvyššej miere; počúvať (iba) jedným u-m, na pol ucha, jedným u-m dnu, druhým von nepozorne; sedieť si na ušiach nepočuť; (aj) → steny majú uši; → somárske uši; expr. húsť niekomu poza uši, za ušami domŕzať;

ušný príd. k 1: u. lalok, u. maz; u. lekár;

uchový príd. k 2;

uško -a -šiek s.

1. zdrob. k 1, 2

2. ucho (na ihle)

3. bot. výrastok na listoch tráv

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ucho ‑a mn. uši uší D ušiam L ušiach I ušami (orgán sluchu), mn. uchá úch D uchám L uchách I uchami (vec podobná uchu) s.; ušný; uško ‑a ‑šiek s.

držadlo prostriedok, súčiastka na držanie • držiak: kovové držadlo, kovový držiak lampyrúčka: rúčka kufrarukoväť: rukoväť mečaucho: hrniec s uchamičrienka: vykladaná črienka nožaporiskotoporisko (dlhšie držadlo pracovného náčinia): porisko, toporisko sekery, lopatyzried. topor: topor sa dolámalkosisko (držadlo kosy): nabiť kosu na kosiskoodb.: násadanásadka (žrď, žŕdka na držanie nástroja)


ucho 1. orgán na vnímanie zvuku; jeho vonkajšia časť: malé, odstávajúce uši, poškrabať sa za uchomsluch: mať dobré uši, dobrý sluchexpr.: ucháľušisko: chytil ho za uchále, ušiskáexpr. lopúch (veľké ucho) • poľov. slang. pomn. sluchy (uši zvieraťa)

2. p. začiatočník 3. p. držadlo


začiatočník kto začína v nejakej činnosti, obyč. neskúsený pracovník: v tenise je úplný začiatočníknováčik: bola na pracovisku nováčikomdebutant (kto prvý raz verejne, najmä umelecky vystupuje): debutant v básnickej tvorbeadept (začiatočník vo vede, umení, v praktickej činnosti) • kniž. elévexpr. učeň: v medicíne je ešte len učeňpejor.: zelenáčzajac: ten už niečo skúsil, nie je zelenáč, zajacpejor. holobriadok: obsluhoval ich čašnícky holobriadokpejor.: ucháňucho: je to ešte ucháň, uchovoj. slang.: holubmladýbažantvtákzobákpeónpážamilionáropicapucákzastar. novák (Vajanský)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ucho, ucha, mn. č. uši, uší (arch. ušú), ušiam, ušiach, ušami str.

1. orgán sluchu uložený v hlave živých tvorov a jeho vonkajšia časť: veľké, malé uši, odstávajúce uši; mať dobré, bystré uši dobre počuť; poškrabať sa za uchom; v ušiach mu zaľahlo; zvoní mi v uchu (v ušiach); strihať ušami pohybovať (najmä o niektorých zvieratách); zapchať si uši; chytiť, vyťahať niekoho za uši; povedať, pošepkať niekomu niečo do ucha; dostať poza uši dostať zaucho; Mne sa chce nadávať a to nebude nič pre vaše uši (Jaš.) to nesmiete počuť. Nevydrží pekelné tempo, letelo od ucha k uchu (Mor.) hovorili ľudia jeden druhému. Ucha zachytí sa mu spev (Heč.) počuje spev.

hovor. načahovať, nastavovať, natŕčať uši veľmi sa snažiť niečo počuť; počuť niečo na vlastné uši sám, osobne; expr.: začervenať sa, zapýriť sa až po uši veľmi; mať niečoho až po uši dosť; byť zaľúbený až po uši veľmi; jedným uchom dnu a druhým von nevenovať pozornosť niečomu počutému; húsť niekomu za ušami ustavične mu niečo hovoriť, pripomínať; byť, topiť sa v niečom (napr. v dlžobách) až po uši mať niečoho veľa; zapísať si niečo za uši dobre si zapamätať; mať tenké uši dobre všetko počuť; počúvať len jedným uchom, na pol ucha s nezáujmom; sedieť si na ušiach nič nepočuť; neveriť vlastným ušiam byť veľmi prekvapený; smiať sa od ucha k uchu veľmi; aj steny majú uši (úsl.) treba si dávať pozor na reč; Chlapci na laviciach zmenili sa na jediné ucho (Ráz.) všetci napäto počúvali. Aranka bola ušami, očami a jazykom mesta (Zel.) všetko počula. Všetky tieto hriechy nemôžeme pripísať za uši iba samotným autorom (Pláv.) nemôžeme z nich obviniť len autorov. Dostal sa ten chýr do uší i Husiarovcom (Tim.) dozvedeli sa to. Pustil radu mimo ucha (Jes.) nevenoval jej pozornosť; somárske uši zahnuté rožky na listoch knihy al. zošita; anat. stredné ucho, vnútorné ucho;

2. (mn. č. uši i uchá) rukoväť, držadlo v podobe ucha na nádobách al. iných predmetoch: u. hrnca; Chytil čižmu za obe uši. (Jes.) Chytil hrniec za obe uši. (Tomašč.) Priväzuje lano o ucho bóje. (Kuk.)

3. (mn. č. uchá, úch) otvor v predmete slúžiaci na navlečenie al. nasadenie niečoho: u. ihly; u. sekery, motyky;

4. (mn. č. uchá, úch) horná, po stranách dopredu vybiehajúca časť fotela staršieho typu: Sadol si do fotela s ohromnými uchami. (Jes.)

5. (mn. č. uchá, úch) pejor. nadávka neskúsenému človekovi: Také doktorské uchá a namýšľajú si, že požrali všetku múdrosť sveta. (Urb.) Vidím, ze si ucho. (Krno)

6. nár. volie (volské) ucho rastlina skorocel

Morfologický analyzátor

ucho podstatné meno, stredný rod

(jedno) ucho; (bez) ucha; (k) uchu; (vidím) ucho; (o) uchu; (s) uchom;

(štyri) uši, uchá; (bez) úch, ušú, uší; (k) ušiam, uchám; (vidím) uši, uchá; (o) uchách, ušiach; (s) ušami, uchami;

Ucho_1 Ucho Ucho_2 Ucho Ucho_3 Ucho Ucho_4 Ucho Ucho_5 Ucho
ucho
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) ucho ktorom ešte aj najvycibrenejšie ucho len s ťažkosťami vedelo v hĺbke
G (bez) ucha sa tomu, až keď mi zašepkala do ucha , Neboj sa, neujdem ti, na
D (k) uchu basta! Usmievala som sa od ucha k uchu , aj keď moje vnútro sa zmietalo
A (vidím) ucho zastrčila si prameň vlasov za ucho . Rozrušene potriasla hlavou a
L (o) uchu podnose, v pravej ruke telefón pri uchu . Túto potravnú ponuku si všimol
I (s) uchom umývať riad.“ Poškrabala sa za uchom , pričom sa jej rozhojdala kovová
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) uši tváre hrnie krv a ako mi horia uši . Tvárila sa, že to nevidí, usadila
G (bez) ušú Táto zvesť sa dostala aj do ušú červienôčky Veľkoočky, ktorá sa
G (bez) uší letelo ďalej ako oheň, až prišlo do uší samému pánovi. Jedného večera
D (k) ušiam Nemohol neveriť vlastným očiam a ušiam . Mala rada všetkých. Ľudia ju
A (vidím) uši kto nášho kráľa za nos a za uši drží? - Veru neviem! - priznáva
L (o) ušiach väčšmi silnel vietor, hvízdal mu v ušiach , driapal šatstvo. Akoby ho chcel
I (s) ušami cesty, iba zastrihali citlivými ušami a pozorovali voz, kým prejde.

ucho
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) ucho mne, v nepokojnej pravej ruke ucho krígľa, a čoraz vehemetnejšie,
G (bez) ucha textilný lem často zdobia roh ucha . Overte si proporcie ucha na
D (k) uchu hrnca tak, že ho priviažete k uchu hrnca, aby sa dal pred podávaním
A (vidím) ucho Vyzerá ako ostatné. Je brúsený, má ucho a štítok so špachtličkou, na ktorom
L (o) uchu zásadnú zmenu podobenstva o ťave a uchu ihly. A predbežne si nemožno ani
I (s) uchom Dobre pôjdu oválne košíky s veľkým uchom . Rozkladá tovar z prútia. V sobotu
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) uchá všetko boli výmysly, odlomené uchá jednoznačne dokazujú, že sa nenašlo
G (bez) úch predtuche kožených rukovätí a úch kufrov či kabiel. Ešte trochu
D (k) uchám túžba napnutá ako luk, k dvanástim uchám sekier, vraždí ich vysilených.
A (vidím) uchá hneď prvým výstrelom prestrelil uchá všetkých dvanástich sekier. „Tvoj
L (o) uchách že ja som tá potvora, čo je na uchách krčaha, ktorý priniesli z
I (s) uchami učupený sedliacky džbán s dvoma uchami a pevne zazátkovaným hrdlom. Ako

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor