Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ucho -a s.

1. mn. uši -í, arch. ušú -iam -iach -ami orgán sluchu; jeho vonkajšia časť: veľké, odstávajúce uši; stiahnuť si čiapku na uši, vyťahať nezbedníka za uši, zaľahlo mu v ušiach; strihať ušami; dostať poza uši zaucho; mať dobré uši dobre počuť;

pren. to nie je (nič) pre tvoje uši pre teba; anat. stredné, vnútorné u.

2. mn. uchá, zried. uši vec pripomínajúca ucho; časť veci v podobe ucha: hrniec s uchami, s ušami, u. na demižóne, u. ihly, fotel s uchami

3. mn. uchá pejor. nadávka (neskúsenému), zelenáč, ucháň: také u. (zelené)

● mať tenké uši dobre počuť; natŕčať, naťahovať uši, byť samé u. pozorne počúvať, načúvať; počuť niečo na vlastné uši osobne; až po uši v najvyššej miere; počúvať (iba) jedným u-m, na pol ucha, jedným u-m dnu, druhým von nepozorne; sedieť si na ušiach nepočuť; (aj) → steny majú uši; → somárske uši; expr. húsť niekomu poza uši, za ušami domŕzať;

ušný príd. k 1: u. lalok, u. maz; u. lekár;

uchový príd. k 2;

uško -a -šiek s.

1. zdrob. k 1, 2

2. ucho (na ihle)

3. bot. výrastok na listoch tráv

ucho ‑a mn. uši uší D ušiam L ušiach I ušami (orgán sluchu), mn. uchá úch D uchám L uchách I uchami (vec podobná uchu) s.; ušný; uško ‑a ‑šiek s.

ucho ucha pl. N uši G uší D ušiam L ušiach I ušami s. (orgán sluchu)

ucho ucha pl. N uchá G úch D uchám L uchách I uchami s. (vec pripomínajúca ucho)

---

---

ucho, ucha, mn. č. uši, uší (arch. ušú), ušiam, ušiach, ušami str.

1. orgán sluchu uložený v hlave živých tvorov a jeho vonkajšia časť: veľké, malé uši, odstávajúce uši; mať dobré, bystré uši dobre počuť; poškrabať sa za uchom; v ušiach mu zaľahlo; zvoní mi v uchu (v ušiach); strihať ušami pohybovať (najmä o niektorých zvieratách); zapchať si uši; chytiť, vyťahať niekoho za uši; povedať, pošepkať niekomu niečo do ucha; dostať poza uši dostať zaucho; Mne sa chce nadávať a to nebude nič pre vaše uši (Jaš.) to nesmiete počuť. Nevydrží pekelné tempo, letelo od ucha k uchu (Mor.) hovorili ľudia jeden druhému. Ucha zachytí sa mu spev (Heč.) počuje spev.

● hovor. načahovať, nastavovať, natŕčať uši veľmi sa snažiť niečo počuť; počuť niečo na vlastné uši sám, osobne; expr.: začervenať sa, zapýriť sa až po uši veľmi; mať niečoho až po uši dosť; byť zaľúbený až po uši veľmi; jedným uchom dnu a druhým von nevenovať pozornosť niečomu počutému; húsť niekomu za ušami ustavične mu niečo hovoriť, pripomínať; byť, topiť sa v niečom (napr. v dlžobách) až po uši mať niečoho veľa; zapísať si niečo za uši dobre si zapamätať; mať tenké uši dobre všetko počuť; počúvať len jedným uchom, na pol ucha s nezáujmom; sedieť si na ušiach nič nepočuť; neveriť vlastným ušiam byť veľmi prekvapený; smiať sa od ucha k uchu veľmi; aj steny majú uši (úsl.) treba si dávať pozor na reč; Chlapci na laviciach zmenili sa na jediné ucho (Ráz.) všetci napäto počúvali. Aranka bola ušami, očami a jazykom mesta (Zel.) všetko počula. Všetky tieto hriechy nemôžeme pripísať za uši iba samotným autorom (Pláv.) nemôžeme z nich obviniť len autorov. Dostal sa ten chýr do uší i Husiarovcom (Tim.) dozvedeli sa to. Pustil radu mimo ucha (Jes.) nevenoval jej pozornosť; somárske uši zahnuté rožky na listoch knihy al. zošita; anat. stredné ucho, vnútorné ucho;

2. (mn. č. uši i uchá) rukoväť, držadlo v podobe ucha na nádobách al. iných predmetoch: u. hrnca; Chytil čižmu za obe uši. (Jes.) Chytil hrniec za obe uši. (Tomašč.) Priväzuje lano o ucho bóje. (Kuk.)

3. (mn. č. uchá, úch) otvor v predmete slúžiaci na navlečenie al. nasadenie niečoho: u. ihly; u. sekery, motyky;

4. (mn. č. uchá, úch) horná, po stranách dopredu vybiehajúca časť fotela staršieho typu: Sadol si do fotela s ohromnými uchami. (Jes.)

5. (mn. č. uchá, úch) pejor. nadávka neskúsenému človekovi: Také doktorské uchá a namýšľajú si, že požrali všetku múdrosť sveta. (Urb.) Vidím, ze si ucho. (Krno)

6. nár. volie (volské) ucho rastlina skorocel

ucho s
1. orgán sluchu; jeho vonkajšia časť: komu vsta anebo nos, oczy, jazyk aneb vssy anebo nohy, ruce, by obrubili, kdyz by chromotu w tom podgial, teho magi oprawiti s pul platem (ŽK 1473); idem Matthias eundem zimpera teti gisst za ucho usque ad effusionem sanguinis (BYTČA 1567); (kôň) barnasti, čerwenasti, široki chodil, hriwu konopastu, dobre chodil, ussi pekne trima (BARDEJOV 1653); (cechmajster) poznawsse, že gest sukno nehodne, ma mu ucho urezati a winneho slussne potrestati (CA 1675); geden gazyk a dwe ussi mame w swogem tele, čo slyssime, ňemusime wssecko mluwit smele (GV 1755); insussuro: do ucha sseptam, posseptáwam (KS 1763);
x. pren modlitba gest, ktera nebe otwira, oblaky huste proraža, ussy Pane otwira (TC 1631) nabáda Pána, aby vyslyšal prosby; ale ja zvyknut jsa jedným uchem spáti, druhým sem umínil dobre poslúchati (ASL 1781) tváril som sa, že nepočúvam; w ussách srdca twého tyto slowá nech hučá (BlR 18. st) precíť ich srdcom
L. bot medvedie u. skorocel väčší Plantago major: auricula ursi: medwedy ucho (OR 1672); myšie u. jastrabník chlpánik Hieracium pilosella: hieracium pilosella: myssi ucho (LF 1791); volové u. skorocel väčší Plantago major: plantago floratica: wolowe ucho wodni (NPH 17. st); Salome kazne geho pilnym uchem posluchala, mnoho dobreho gemu y učedlnjkum činila (SP 1696) pozorne počúvala; blahoslaweny ge člowek, kdo má wecy ďewet: kdo rozmluwa sprawedliwost do ucha dobreho (GV 1755) kto sa radí s dobrým človekom; slowa mé do úss prigmi Pane, wyrozum wolánj mé vyslyš ma; srdco múdre wládat bude s umenjm a ucho múdrych hledá učenj múdri chcú počuť rozumné (KB 1757); ačkolwek te nagohawnegsse hrichy, neprawosti, swatokradežne spowedi do ussuw knezkich položiss, nikdy zradzeny nebudess (MK 18. st) povieš ich kňazovi; doniesť (sa) do uší, k ušiam o oboznámení (sa) s nej. správou: kdiž giž ku vssam slawneg stolicy vradu ta vec prissla (LEVOČA 1724); slawnim wrchnostiam gse gest do ussi doneslo (B. BYSTRICA 1781);
x. práv uchom, (svojimi, vlastnými) ušami, na (svoje) uši počuť, slyšať, čuť o hodnovernom svedectve: Anna Baldiak slissala swogima ussima, kdi tieto reči howoril Koziar (KRUPINA 1726); w pritomnosti swetka na, geho ussi cžuti drab slibowal gmenem p. sweho, ze sa chromemu Zidowi f 30 dluzne zloza (SKALICA 1725); (vlastným) uchom počuť, na uši počuť, slyšať právne výroky o priamom svedectve: co swedek swim wlastnim uchem počul (V. ČEPČÍN 1734); ga chcem powedety, co gsem z mogima očima widel a ussima slissel (V. BOCA 1762); nech wyzna swedek pod prisahu, neslissal-li na swoge ussi (BYTČA 1773); mnohykrat fatens na swe ussy počul (DEMÄNOVÁ 1777); nastaviť, nastrojiť, nachýliť uši pripraviť sa, snažiť sa vypočuť, pochopiť: o, hrissniku nečisty, ó, hrissnico nečista, nadstaw ussi swoge, sliss hlas Pana Boha tweho; aby ste ussi wasse k posluchani nastrogili (MS 1758); od slowa Božyho si se odwracal a nachilowal sy ussy twe na klebety, utrhactwo (MiK 18. st); nakloniť uši, ucha, uchá k čomu, ku komu, na čo obyč. pri oslovovaní P. Boha prosba o vyslyšanie: rač mé prosby uslyšeti a své uši ke mňe nakloniti (RL 1634); dcéra nebeská uchá naklonila, radosť nesmýrnú wssem gest učinila (CC 1655); naklon, Bože, ke mne vcha sweho a prispeg mne bidnemu ku spomozeny (AgS 1708); nakloň my ucho swé, Pane, a wyslyss slowa mé (BlR 18. st); prísť v uši, do uší, do ušú, k ušom komu dostať sa niekomu do povedomia na základe vypočutej správy: nowynna tato pryssla w ussy krale yzrahelského (SlK 1641-57); pane sswakre, mne obzwlasstne myly, mne prawe tuto chwylu prysslo k ussom, že racsite chtet wyslat executiu na prusstansky maly statek (VRŠATEC 1685); to, co o ňem mluweno bylo, do geho ussý prigde (MPS 1777); ostatnjm, ked to též prisslo do vssu, smáli se, rjkagjc: Magyar, na mu dussu (MKH 1799); púšťať mimo, pomimo ušú, uší čo nevypočuť niečo, nevenovať niečomu potrebnú pozornosť: viducze, že naše pracze daremna by byla a že našy žalobu y prozbu niekedy mymo ušú púštegy (KEVICE 1595 E); napominany a hrozby pomymo swich ussy pusstal (PREŠOV 1666); Petr aposstol do seba newstaupil, wssecko to mimo ussy pustil (SP 1696); sklopiť uši ostať, byť zarazený, zahanbený: farizei to čitagic ussi sklopili a geden po druhem odchazali (MS 1758); pobožné uši kt. sa vyhýbajú hriešnym rečiam: nebo nalezen jest ňekdo, jenž ďílo to zďílu pohoršujíce a škodlivé, zďílu dvojmislné, ale zňejícé, pobožné uši obrážajícé (BR 1785); zapchávať, zacpávať, zatkávať svoje uši na čo nereagovať (obyč. na sťažnosti ap.): ale Buch sprawedliwy ussy swoge zatkal na te zuffanliwe geho hlasy (MS 1758); ach, nebude hlas ten mily lidem, kteri w swete zapchawali pred nim swoge ussi (GŠ 1758); tak, že sy museli na tu kljatbu geho tiže dwa ussj zatkat (BYTČA 1779); ale bjdny, ktery na tento hlas Páne zacpáwagú ussi swé (BlR 18. st); zhrešiť s ušima počúvať hriešne reči: že sem mnohokráte zhressyl z očima, z vssyma (MP 1718); poza uši, za uchom sa škriabať byť v rozpakoch: vtedy se bude poza vssi sskrábat (BrV 1798); sedlák se za uchom škrábe ked slamu mlátí, žita v nej není (ASL 18. st); ležať, byť, sedieť, väzieť, žrať (až) po uši v niečom celkom, v najvyššej možnej miere: ti, kteri do dnessného dne wezice owssem w temnostech bludau a pobonku licomernych az po ussy (HP 1734); nema čo predat, upáda do dluhov po ussy (GV 1755); v bezbožnostech až po ussi ležiss; predce w mnohich neprawostech po ussi sedime (GŠ 1758); kde tak se zachádzá s tým, ktery po vssy gest w hrjchoh gak s tým, který z krechkosti ňeco málo prewinil (PE 1764)
F. mnohý hlawu, ussi mrwj, y když nenj, co ho swrbj o bezdôvodnom ošívaní sa; tebe z ust, gemu mimo ussj ssust (SiN 1678) nepočúva nič; jedným u-m počuť, druhým von vypúšťať neprikladať niečomu dôležitosť: Duch s. nás skrze slowo B. na kázanj wyučuge, my ale to gednym uchom slyssime, druhym wen wypusstame (SJ 18. st); brucho nemá u., uši rečou nemožno oklamať hlad: brucho nema ucho (SiN 1678); famen sedabimus: hladowité brjcho nedá se slowy, ani s peknu reči spokogiti, brjcho nemá ussy, když se chce gjsti, nebywáme weseli (WU 1750); (ani) oko nevidelo, (ani) ucho neslýchalo bibl o niečom nepredstaviteľnom, o raji: oko newidalo, ucho neslichalo takowu radosti (TC 1631); požjwat budess to nepremeňené dobré, které oko newidelo, any ucho neslyssalo (BlR 18. st)
2. vec pripomínajúca ucho, časť veci v podobe ucha: Petrowi Chorwatowi, czo dielal obluky, vcha a retiezy na studni mesku (TRENČÍN 1587); vdelal se poczet s Tuilothem Gassperom, czo delal od pati pokowuw, czo okowal a ssestemu ruczku nowú a ucha prywaril, za to sobe rata f 1, d 60 (ŽILINA 1610); sskop do masstale potrebny o dwuch usgech (TRENČÍN 1713); nebožyecz, z kterim se ucha wrtagu (NITRA 1737); dyota: ze dwogjma ussama winny ždbáň; nasus: hrncowé ucho; ansa: ucho nádobi, rúčka, držadlo (KS 1763); nebožece ucha kolesam wrtat (M. KAMEŇ 1774); zlate wačne hodinky z drahimi kamenkami wiložene, ucho, na kterem retazka wisi gest poskriwene (LEVICE 1788)
F. bibl snadněgssý gest welbludu skrze gehelnj ucho progjti, nežli bohatému wegjti do králowstwj božjho (MPS 1777) o lakomstve
P. atpn Janko Uchaly (v Juskovej Voli 1618 U2)

---

ušečko p. ucho

Ucho_1 Ucho_2 Ucho_3 Ucho_4 Ucho_5

ucho
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedno)	ucho	ktorom ešte aj najvycibrenejšie	ucho	len s ťažkosťami vedelo v hĺbke	✋
G	(bez)	ucha	sa tomu, až keď mi zašepkala do	ucha	, Neboj sa, neujdem ti, na	✋
D	(k)	uchu	basta! Usmievala som sa od ucha k	uchu	, aj keď moje vnútro sa zmietalo	✋
A	(vidím)	ucho	zastrčila si prameň vlasov za	ucho	. Rozrušene potriasla hlavou a	✋
L	(o)	uchu	podnose, v pravej ruke telefón pri	uchu	. Túto potravnú ponuku si všimol	✋
I	(s)	uchom	umývať riad.“ Poškrabala sa za	uchom	, pričom sa jej rozhojdala kovová	✋

stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	uši	tváre hrnie krv a ako mi horia	uši	. Tvárila sa, že to nevidí, usadila	✋
G	(bez)	ušú	Táto zvesť sa dostala aj do	ušú	červienôčky Veľkoočky, ktorá sa	✋
G	(bez)	uší	letelo ďalej ako oheň, až prišlo do	uší	samému pánovi. Jedného večera	✋
D	(k)	ušiam	Nemohol neveriť vlastným očiam a	ušiam	. Mala rada všetkých. Ľudia ju	✋
A	(vidím)	uši	kto nášho kráľa za nos a za	uši	drží? - Veru neviem! - priznáva	✋
L	(o)	ušiach	väčšmi silnel vietor, hvízdal mu v	ušiach	, driapal šatstvo. Akoby ho chcel	✋
I	(s)	ušami	cesty, iba zastrihali citlivými	ušami	a pozorovali voz, kým prejde.	✋

---

ucho
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedno)	ucho	mne, v nepokojnej pravej ruke	ucho	krígľa, a čoraz vehemetnejšie,	✋
G	(bez)	ucha	textilný lem často zdobia roh	ucha	. Overte si proporcie ucha na	✋
D	(k)	uchu	hrnca tak, že ho priviažete k	uchu	hrnca, aby sa dal pred podávaním	✋
A	(vidím)	ucho	Vyzerá ako ostatné. Je brúsený, má	ucho	a štítok so špachtličkou, na ktorom	✋
L	(o)	uchu	zásadnú zmenu podobenstva o ťave a	uchu	ihly. A predbežne si nemožno ani	✋
I	(s)	uchom	Dobre pôjdu oválne košíky s veľkým	uchom	. Rozkladá tovar z prútia. V sobotu	✋

stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	uchá	všetko boli výmysly, odlomené	uchá	jednoznačne dokazujú, že sa nenašlo	✋
G	(bez)	úch	predtuche kožených rukovätí a	úch	kufrov či kabiel. Ešte trochu	✋
D	(k)	uchám	túžba napnutá ako luk, k dvanástim	uchám	sekier, vraždí ich vysilených.	✋
A	(vidím)	uchá	hneď prvým výstrelom prestrelil	uchá	všetkých dvanástich sekier. „Tvoj	✋
L	(o)	uchách	že ja som tá potvora, čo je na	uchách	krčaha, ktorý priniesli z	✋
I	(s)	uchami	učupený sedliacky džbán s dvoma	uchami	a pevne zazátkovaným hrdlom. Ako	✋

ucho: ^{→speex →vorbis}

až po uši a sklopil ≈ jusqu'aux oreilles et baissa
do ucha niekoľko slov ≈ quelques mots à l'oreille
do ucha tieto slová ≈ ces mots à l'oreille
uši a bol by ma ≈ les oreilles et m'eût
ušiach, a pochopil som ≈ mes oreilles et j'ai compris
uši a chveli sa ≈ les oreilles et tremblant
uši a sklopil oči ≈ aux oreilles et baissa les yeux
začervenal sa až po uši ≈ rougit jusqu'aux oreilles
...

najbystrejšími očami a ušami ≈ nejbystřejšíma ušima a očima
Nastražil som uši a ≈ Nastražil jsem uši a
oči a neobnažiť uši ≈ oči a neobnažit uši
quot % ŠTRAMBERSKÉ UŠI % quot ≈ quot % ŠTRAMBERSKÉ UŠI % quot
ružovými zamatovými ušami a ≈ růžovýma sametovýma ušima a
ucho a opuchnutú tvár ≈ ucho a zpuchlý obličej
ucho Volentovmu koltu, a ≈ Valoušovu koltu ucho, a
uši a nos a ≈ nos a uši a
...

jeho uši a prsty ≈ his ears and fingers
oči a uši ľahko ≈ eyes and ears easily
oči a uši otvorené ≈ eyes and ears open
oči a uši spoločnosti ≈ company eyes and ears
oči, uši a hlas ≈ eyes, ears, and voice
uši a oči všade ≈ eyes and ears everywhere
uši, nos a pery ≈ ears, nose, and lips
uši, ruky a nohy ≈ ears, hands and feet
...