Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

ujsť ujde ujdú ušiel dok.

1. rýchlym pohybom sa vzdialiť, utiecť, zutekať: zbabelo, bezhlavo u., u. pred ohňom; však ty mi neu-š! dochytím ťa; u-l mu vlak, autobus zmeškal ho;

pren. nedať si u. príležitosť nepremeškať

2. (tajne) odísť, opustiť (význ. 1), utiecť: u. z domu, zo zajatia; hneď by som u-l! odišiel by som, keby som mohol

3. dostať sa z dosahu, uniknúť: smrti nik neu-e, u. nebezpečenstvu

4. uniknúť pozornosti: (ne)ušlo mu, že nehlasovali všetci prítomní; nič mu neušlo z toho, čo sa hovorilo

5. (o veciach) uvoľniť sa (význ. 3); uniknúť, utiecť: ušlo jej očko (na pančuche, pri pletení); mlieko ušlo vykypelo

6. mimovoľne vyjsť (z úst), vykĺznuť: nechtiac mu ušlo nepremyslené slovo

7. uplynúť (v čase), ubehnúť, utiecť: pri robote deň rýchlo ujde

8. i nedok. hovor. (pre)javiť sa ako dostačujúce, zbaviť: kvalita by ešte ušla, ale farba nevyhovuje; ujde to, ešte to ujde je to dobré, v poriadku, zbaví

9. uniknúť bez využitia: zavri, aby teplo neušlo; ušla mu dobrá príležitosť, u-l mu zárobok, zisk

● expr. u. hrobárovi z lopaty vyliečiť sa z ťažkej choroby;

nedok. k 1, 4 – 7, 9 uchádzať -a, uchodiť¹: otvorom u-a, u-í vzduch

// ujsť sa pripadnúť (význ. 1, 2), dostať sa: u-l sa mu najväčší kus, neušlo sa mu miesto; ujde sa mu dosť posmechu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

uchádzať ‑a ‑ajú, uchodiť ‑í ‑ia nedok.

uchádzať sa ‑a ‑ajú nedok.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

ašpirovať vynakladať úsilie niečo získať (najmä miesto, funkciu) • uchádzať sa: ašpiruje na miesto profesora, uchádza sa o miesto profesora • reflektovať (mať záujem niečo dostať): nereflektuje na ponúkané miesto tajomníka • kniž. pretendovať (mať požiadavky získať niečo): pretenduje docentúru • robiť si nárok • nárokovať si: robí si nárok na lepšie postavenie, nárokuje si lepšie postavenie • čakať: čaká na funkciu zástupcu • usilovať sa: usiluje sa o miesto vedúceho

domáhať sa s úsilím chcieť niečo dosiahnuť • dožadovať sa: domáhať sa, dožadovať sa spravodlivosti • naliehať • vymáhať: naliehal, aby ho povýšili; vymáhal povýšenie • hlásiť sa • uchádzať sa: hlásila sa o svoje práva; uchádzať sa o prácu • žiadať • požadovať (výrazne sa domáhať): žiadať právne záruky • dotierať (dotieravo sa domáhať) • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na riaditeľa, aby zmenil projekt • expr.: domŕzať • dolípať (neodbytne sa domáhať) • doprosovať sa • expr.: pýtkať • prosíkať • proskať • modlikať (domáhať sa prosbami): doprosoval sa až na ministerstve • fraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu

dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať sa • mať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večer • zaliečať sa • lichotiť • líškať sa • expr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniam • hovor.: nahovárať si • kurizovať • brať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondíny • flirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženou • zvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicu • hovor.: krútiť sa • točiť sa • expr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčat • hovor. expr.: páliť • opaľovať • ťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňu • subšt. baliť

uchádzať porov. ujsť

uchádzať sa¹ robiť kroky na dosiahnutie, získanie niečoho, niekoho • zried. uchodiť sa: uchádza sa o prijatie na vysokú školu už druhý raz; uchádza sa o dievča • hovor. expr. uháňať sa: uháňa sa o priazeň nadriadených • hlásiť sa • prihlasovať sa (uplatňovať obyč. nárok na niečo): hlási sa, prihlasuje sa o svoje právo, o slovo do diskusie • ašpirovať • reflektovať (mať záujem niečo dostať): reflektuje, ašpiruje na miesto účtovníka • kandidovať (uchádzať sa o nejakú hodnosť, funkciu): kandidovať na miesto ministra • stáť (o niečo, o niekoho): ešte stále stojí o jeho lásku, náklonnosť • domáhať sa (s námahou sa usilovať získať): domáhať sa uznania • kniž. pretendovať (robiť si nároky na niečo): pretenduje na profesúru

uchádzať sa² porov. ujsť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

uchádzať, -a, -ajú i uchodiť¹, -í, -ia nedok.

1. vzďaľovať sa, odchádzať: Zemani uchádzali domov. (Kal.) Slano čakal ešte chvíľu, aby nepadol do podozrenia, že uchádza. (Vaj.) Ľudia uchodili po jednom z kostola. (Al.); pren. Uchádzala jeseň, prichádzala zima. (Vans.)

2. unikať: plyn uchádza; Cítil, ako chabne, ako mu uchádzajú sily. (Bod.) Uchodí naša mladosť. (Šolt.) Krv mu uchodí z tváre. (Bod.) Z komína uchodilo čosi dymu. (Červ.)

uchádzať sa¹, -a, -ajú, zried. i uchodiť sa², -í, -ia nedok. (o čo, o koho) podnikať kroky na dosiahnutie niečoho al. niekoho, snažiť sa, usilovať sa získať niečo al. niekoho: ii. sa o miesto, o prijatie; u. sa o milosť, o niečiu priazeň; O službu sa uchádzal. (Hviezd.) Istá spoločnosť sa uchádza o kutacie právo na tomto pozemku. (Stod.); u. sa o ruku niekoho žiadať niekoho za manželku; Každý zeman je hoden uchádzať sa o vašu dcéru (Kal.) požiadať ju za manželku. Hneď uchodil sa o ňu u Oľgy (Šolt.) žiadal ju za manželku-

uchádzať sa², -a, -ajú nedok. zried. (komu) dostávať sa: Predsa sa vždy sirotám uchádza ovsená skyva. (Vaj.);

dok. ujsť sa

ujsť sa, ujde, ujdú, ušiel dok. (komu, na koho; komu čoho i s neurč.) dostať sa, pripadnúť niekomu ako podiel: Panej sa tiež ušlo roboty. (Kuk.) Zvyškový statok ušiel sa len jednému. (Fr. Kráľ) Miesto ušlo sa každému občanovi. (Heč.) Každý si odlomil chleba, koľko sa asi na neho ušlo. (Tomašč.) Jonášovi sa ušlo sedieť medzi školákmi. (Laz.) Komu sa ušlo času, písal listy (Urb.) kto mal čas;

nedok. uchádzať sa

ujsť¹, ujde, ujdú, ušiel dok.

1. (odkiaľ. kam, komu) chôdzou sa vzdialiť, odisť, uniknúť, uprchnúť, utiecť, zutekať: u. z domu, zo školy, u. z väzenia, u. zo zajatia; Dvaja zo synov ušli do hôr. (Krčm.) Žena ušla do komory, aby sa nerozosmiala. (Tim.) Jozef ušiel z Rudopolia. (Vaj.) Nie je to pekné, že ušla od muža. (Laz.) Ušiel žandárom pred nosom. (Min.); ušiel mu vlak, autobus zmeškal ho; pren.: Mlčal, myšlienky mu ušli (Hor.) prestal premýšľať. Ušla mu pôda spod nôh (Vaj.) stratil istotu. Nedal si ujsť príležitosť (Šolt.) využil ju.

2. (čomu) dostať sa z dosahu niečoho, vyhnúť sa, uniknúť, vyviaznuť z niečoho: Koho má raz nešťastie stretnúť, ten mu neujde. (Kal.) Ušiel smrti. (Bedn.) Neušiel posmechu. (Podj.) Osudu, ktorý mi pripravili, teda neujdem. (Zúb.)

3. (komu, čomu) uniknúť niečej pozornosti, zostať nepovšimnutý: Zuzke nemohli ujsť skúmavé pohľady. (Kuk.) Neušlo jej, ako mládenci za Kačou lipnú. (Zgur.) Jej pozornosti neujde nič. (Tim.) Nič neujde môjmu zraku. (Al.) Rýchlo sa vracajú, aby im mnoho neušlo z toho, čo rozpráva. (Tomašč.) Voz viedol pomaly, aby mu nič neušlo z krás večera. (Laz.)

4. minúť sa, uplynúť, prejsť: Robotný deň ujde v kolobehu práce. (Gráf) Hlavná vec, aby mu ušiel čas. (Heč.) Kým sa ona zdvihne, ujde hodina. (Tim.) Aj táto cesta ujde čo nevidieť. (Štítn.) Ušlo už temer pol decembra. (Bedn.) Mladosť ušla. (Pon.)

5. (čo) chôdzou al. jazdou vykonať, absolvovať, prejsť: Ušli sme dobrý kus cesty. (J. Chal.) Ušli sme asi dvesto kilometrov. (Sev.)

6. (komu) (o mimovoľných prejavoch človeka) uniknúť, vyjsť (z úst), ukĺznuť: Otec sa nezdrží, aby mu neušlo niekoľko slov. (Al.) Mamke doma neraz ujdú z úst i horké slová. (Ráz.) Otca som chcel navštíviť. — Teraz? — ušlo Hlavajovi. (Urb.); ho. vor. žart. neos. ušlo mu vypustil vetry;

7. hovor. prísť navnivoč, uniknúť bez osohu; vykypieť, vytiecť, vyvetrať sa: mlieko ušlo (pri varení); Rýchlo zdvihla fľašu, aby víno neušlo. (Tim.) Drahá voda bez osohu ušla. (Kuk.) Zavrel dvere, nech teplo neujde. (Tat.);

nedok. k 1 uchádzať i uchodiť¹

Morfologický analyzátor

uchádzať nedokonavé sloveso
(ja) uchádzam VKesa+; (ty) uchádzaš VKesb+; (on, ona, ono) uchádza VKesc+; (my) uchádzame VKepa+; (vy) uchádzate VKepb+; (oni, ony) uchádzajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) uchádzal VLesam+; (ona) uchádzala VLesaf+; (ono) uchádzalo VLesan+; (oni, ony) uchádzali VLepah+;
(ty) uchádzaj! VMesb+; (my) uchádzajme! VMepa+; (vy) uchádzajte! VMepb+;
(nejako) uchádzajúc VHe+;