uchádzať, -a, -ajú i uchodiť1, -í, -ia nedok.
1. vzďaľovať sa, odchádzať: Zemani uchádzali domov. (Kal.) Slano čakal ešte chvíľu, aby nepadol do podozrenia, že uchádza. (Vaj.) Ľudia uchodili po jednom z kostola. (Al.); pren. Uchádzala jeseň, prichádzala zima. (Vans.)
2. unikať: plyn uchádza; Cítil, ako chabne, ako mu uchádzajú sily. (Bod.) Uchodí naša mladosť. (Šolt.) Krv mu uchodí z tváre. (Bod.) Z komína uchodilo čosi dymu. (Červ.)
uchádzať sa1, -a, -ajú, zried. i uchodiť sa2, -í, -ia nedok. (o čo, o koho) podnikať kroky na dosiahnutie niečoho al. niekoho, snažiť sa, usilovať sa získať niečo al. niekoho: ii. sa o miesto, o prijatie; u. sa o milosť, o niečiu priazeň; O službu sa uchádzal. (Hviezd.) Istá spoločnosť sa uchádza o kutacie právo na tomto pozemku. (Stod.); u. sa o ruku niekoho žiadať niekoho za manželku; Každý zeman je hoden uchádzať sa o vašu dcéru (Kal.) požiadať ju za manželku. Hneď uchodil sa o ňu u Oľgy (Šolt.) žiadal ju za manželku-
uchádzať sa2, -a, -ajú nedok. zried. (komu) dostávať sa: Predsa sa vždy sirotám uchádza ovsená skyva. (Vaj.);
dok. ujsť sa
ujsť sa, ujde, ujdú, ušiel dok. (komu, na koho; komu čoho i s neurč.) dostať sa, pripadnúť niekomu ako podiel: Panej sa tiež ušlo roboty. (Kuk.) Zvyškový statok ušiel sa len jednému. (Fr. Kráľ) Miesto ušlo sa každému občanovi. (Heč.) Každý si odlomil chleba, koľko sa asi na neho ušlo. (Tomašč.) Jonášovi sa ušlo sedieť medzi školákmi. (Laz.) Komu sa ušlo času, písal listy (Urb.) kto mal čas;
nedok. uchádzať sa
ujsť1, ujde, ujdú, ušiel dok.
1. (odkiaľ. kam, komu) chôdzou sa vzdialiť, odisť, uniknúť, uprchnúť, utiecť, zutekať: u. z domu, zo školy, u. z väzenia, u. zo zajatia; Dvaja zo synov ušli do hôr. (Krčm.) Žena ušla do komory, aby sa nerozosmiala. (Tim.) Jozef ušiel z Rudopolia. (Vaj.) Nie je to pekné, že ušla od muža. (Laz.) Ušiel žandárom pred nosom. (Min.); ušiel mu vlak, autobus zmeškal ho; pren.: Mlčal, myšlienky mu ušli (Hor.) prestal premýšľať. Ušla mu pôda spod nôh (Vaj.) stratil istotu. Nedal si ujsť príležitosť (Šolt.) využil ju.
2. (čomu) dostať sa z dosahu niečoho, vyhnúť sa, uniknúť, vyviaznuť z niečoho: Koho má raz nešťastie stretnúť, ten mu neujde. (Kal.) Ušiel smrti. (Bedn.) Neušiel posmechu. (Podj.) Osudu, ktorý mi pripravili, teda neujdem. (Zúb.)
3. (komu, čomu) uniknúť niečej pozornosti, zostať nepovšimnutý: Zuzke nemohli ujsť skúmavé pohľady. (Kuk.) Neušlo jej, ako mládenci za Kačou lipnú. (Zgur.) Jej pozornosti neujde nič. (Tim.) Nič neujde môjmu zraku. (Al.) Rýchlo sa vracajú, aby im mnoho neušlo z toho, čo rozpráva. (Tomašč.) Voz viedol pomaly, aby mu nič neušlo z krás večera. (Laz.)
4. minúť sa, uplynúť, prejsť: Robotný deň ujde v kolobehu práce. (Gráf) Hlavná vec, aby mu ušiel čas. (Heč.) Kým sa ona zdvihne, ujde hodina. (Tim.) Aj táto cesta ujde čo nevidieť. (Štítn.) Ušlo už temer pol decembra. (Bedn.) Mladosť ušla. (Pon.)
5. (čo) chôdzou al. jazdou vykonať, absolvovať, prejsť: Ušli sme dobrý kus cesty. (J. Chal.) Ušli sme asi dvesto kilometrov. (Sev.)
6. (komu) (o mimovoľných prejavoch človeka) uniknúť, vyjsť (z úst), ukĺznuť: Otec sa nezdrží, aby mu neušlo niekoľko slov. (Al.) Mamke doma neraz ujdú z úst i horké slová. (Ráz.) Otca som chcel navštíviť. — Teraz? — ušlo Hlavajovi. (Urb.); ho. vor. žart. neos. ušlo mu vypustil vetry;
7. hovor. prísť navnivoč, uniknúť bez osohu; vykypieť, vytiecť, vyvetrať sa: mlieko ušlo (pri varení); Rýchlo zdvihla fľašu, aby víno neušlo. (Tim.) Drahá voda bez osohu ušla. (Kuk.) Zavrel dvere, nech teplo neujde. (Tat.);
nedok. k 1 uchádzať i uchodiť1