brániť1, -i, -ia nedok.
1. (koho, čo proti komu, proti čomu, pred kým, pred čím) chrániť, hájiť pred nebezpečenstvom, útokom, bitkou ap.: b. svoju vlasť, svoj národ, svoje dieťa, svoje mláďa; b. svoj jazyk, svoj život, svoju kožu, svoju existenciu; My život bránime za každou barikádou. (Lajč.) Bránil som ju (slobodienku) až do krvi. (Pláv.) Profesorský sbor bránil prednostné práva maďarčiny na ústave i proti nemčine. (Mráz) Sľúb mi, že ju budeš chrániť a brániť pred krivdou. (Vans.)
2. (komu v čom, čo i s neurč., zried. i čomu) prekážať, nedovoľovať, zabraňovať: Bránila jej vydávať sa za ľahkomyseľného Filipa. (Kuk.) V ich láske im ani nebránili. (Urb.) Nebránila som mu v tom. (Tim.) Dobre vedeli moja mať, keď mi ju bránili (Tim.) zakazovali vziať si ju. Ja nebudem brániť svojej dcére, aby čakala za nimi. (Šolt.) My sme mu už dávno prácu bránili. (Taj.) Nebránila našej láske. (Jégé)
3. šport. hrať obrannú hru;
opak. bránievať, -a, -ajú;
dok. k 1 obrániť, ubrániť, k 2 zabrániť
|| brániť sa
1. (bezpredm., proti komu, proti čomu, pred kým, pred čím) chrániť sa, hájiť sa, chrániť si život, bezpečnosť ap.: hrdinsky, húževnate, zúfalo sa b.; b. sa so zbraňou v ruke; b. sa do poslednej kvapky krvi; Skladajú sľub, že sa budú brániť v nebezpečí. (Ráz.) Pred nápadmi ľudí ľahšie sa brániť než pred vlastným svedomím. (Kuk.) Vyhrabal svoju starú pušku, že sa proti Nemcom bude brániť sám. (Ondr.) Proti tejto ideológii musíme sa brániť zo všetkých síl. (Urb.)
2. (čomu i bezpredm.) odporovať, vzpierať sa, ohradzovať sa proti niečomu: b. sa driemotám; b. sa smrti (Taj., Šolt.); Ondrej sa obyčajne bránil otcovým bozkom. (Krno) Čomu sa toľme brániš? (Kuk.) Ja som nevedel, — bráni sa chlapec. (Ráz.)
● b. sa zubami-nechtami zo všetkých síl;
3. šport. hrať obrannú hru (napr. vo futbale);
opak. bránievať sa;
dok. k 1 obrániť sa, ubrániť sa
ubrániť, -i, -ia dok. (čo) ochrániť, obrániť, zachrániť, zachovať: u. mier, slobodu; My ubránime svoju pevnosť. (Gab.) Útekom ubránili život. (Ondr.) Pamiatkový úrad ubránil iba vežu. (Taj.)
|| ubrániť sa
1. (komu, čomu, proti komu, proti čomu) obrániť sa, ochrániť sa, zachrániť sa: Tatári lukmi strieľali, pištoľami nebolo možno ubrániť sa im. (Jégé) Choroba [je] chytľavá, ťažko sa jej ubrániť. (Kuk.) Proti všetkým sa ubránim. (Bend.) Múdrosťou sa bránil a ubránil proti biede. (Min.)
2. (čomu, pri zápore i s neurč.) potlačiť v sebe nejaký pocit, hnutie mysle, myšlienku ap.; zabrániť niečomu, zamedziť niečo: Nemôže sa ubrániť istej hrdosti. (Kuk.) Ubránila sa plaču a slzám. (Jil.) Nevedel sa ubrániť dojatosti. (Tat.) Nemožno sa ubrániť dojmu, že ... (Chorv.) Kalinčiak neubránil sa použiť osobné invektívy proti svojím odporcom. (Mráz)