Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

ublížiť -i dok. spôsobiť fyzickú al. morálnu ujmu: u. niekomu na zdraví, na cti; nedvíhaj to, u-š si!

ani kuraťu, muche neu-i je dobrák;

nedok. ubližovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ublížiť ‑i ‑ia dok.

ublížiť -ži -žia (ne)ublíž! -žil -žiac -žený -ženie dok.

-žiť/126429 3.32: verbá inf. dok. 82261 využiť/13322 použiť/12283 znížiť/5908 prežiť/5492 priblížiť/4116 položiť/3662 predložiť/3026 založiť/2813 ublížiť/2196 zažiť/2175 uložiť/1753 odložiť/1730 zvážiť/1662 zložiť/1597 vložiť/1542 poslúžiť/1528 preložiť/1287 (113/16169)

poškodiť 1. spôsobiť nepriaznivú zmenu, škodu na niečom • pokaziť: nárazom si poškodil, pokazil hodinkyporušiť (najmä na povrchu): porušiť náter, maľovkuzničiťznivočiť (poškodiť tak, že niečo sa stane celkom nepoužiteľné, nefunkčné a pod.): ľadovec zničil úrodu; v čistiarni mi znivočili oblekporúchať (spôsobiť poruchu, poruchy): porúchaný strojexpr.: popsuťpošramotiť: popsulo, pošramotilo mi to zdraviepoškrabaťpoškriabaťpodriapať (škrabaním poškodiť): poškr(i)abať, podriapať hladký povrch niečohoodraťodrieťzodraťzodrieťoškrieť (drením poškodiť): odrieť, oškrieť nábytok, lak, skloexpr. strhať (Kukučín)devastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie lesov; oheň spustošil časť budovy; zhumpľované vodné zdrojeexpr. doriadiťhovor. expr. dorichtovať: oheň doriadil, dorichtoval lesošúchaťošarpať (častým používaním, nedbanlivosťou poškodiť)

2. spôsobiť niekomu škodu, stratu, ujmu (hmotnú, duchovnú al. zdravotnú) • uškodiť: požiar poškodil viacerých, uškodil viacerým; námaha mu poškodila, uškodilazaškodiť: ťažké jedlo chorému zaškodiloublížiť: ublížilo mu, že tak veľa pracovalkraj.: oškodiťoškodovať: dozeral, aby ho neoškodovali; pri delení majetku ho oškodovali


raniť spôsobiť fyzickú al. duševnú bolesť • zraniťporaniť: ranili, zranili, poranili ho do hlavy; ranila, zranila ju výčitkadoraniťexpr.: doráňaťdorantať: doranil, dorantal si prsty; mala doráňanú dušuublížiť: pri páde si ublížil; ublížil jej svojím odchodomodrieťoškrieťpoškrabaťpoškriabaťexpr. oškúliť (raniť kožu): oškrel, poškrabal si lakeťskrvaviťdokrvaviťzakrvaviťzakrvácať (zraniť do krvi): skrvavil si nohy; mal zakrvácanú hlavudodriapaťrozškrabaťrozškriabaťrozškrabnúť (driapaním, škrabaním raniť): dodriapal si tvárdokaličiťskaličiťdokatovaťzmrzačiť (telesne deformovať, pren. expr. i duševne): dokaličil sa pri lyžovaní; pren. expr. mala zmrzačenú dušuexpr.: dochrámaťdodrúzgať: po nehode boli dodrúzganídostrieľať (raniť streľbou): prišiel z vojny dostrieľaný


ublížiť spôsobiť fyzickú al. duševnú bolesť, neprávosť, ujmu: ublížil si na tele, ublížili mu na ctipoškodiťzaškodiťuškodiť (spôsobiť materiálnu, zdravotnú al. morálnu ujmu): jedlo mu zaškodilo, poškodilo; poškodilo, uškodilo jej to na povestiukrivdiť: vyzerá, ako keby mu bol ktosi ukrivdilfraz. expr. podťať/podkosiť niekomu nohyraniťzraniť: mužove slová ju (z)ranilinaubližovať (sa)poubližovať (viackrát, veľa): dosť mi po celý život naubližovali, poubližovalihovor. expr.: zavariťpodkúriť (spôsobiť niekomu nepríjemnosti): Však ja im zavarím, podkúrim!


ukrátiť neoprávnene odňať niekomu, čo mu patrí (obyč. časť niečoho): chcú ho ukrátiť pri delení dedičstva; cíti sa ukrátenýpripraviť (o niečo): pri predaji domu ma pripravili o veľké peniaze; pripraviť deti o radosťochudobniť: vojna nás ochudobnila o zážitky z cestovaniaukrivdiťublížiť (spôsobiť morálnu al. inú ujmu): nerád by deťom ukrivdil, ublížil, preto sa radšej nerozvedieutiahnuť (nedopriať al. vziať niekomu niečo obyč. na úkor iného): matka radšej sebe utiahne a viac dá deťom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ublížiť, -i, -ia dok. (komu) spôsobiť poranenie, bolesť al. krivdu, urobiť materiálnu al. morálnu škodu, uškodiť, ukrivdiť: u. niekomu na tele, na zdraví, na cti; Nech by mu na hlave, žalúdku, zdraví ublížil, dá ho na kriminál. (Taj.) Ja chudobným neublížim. (J. Chal.)

neublíži ani muške (muche) o veľkom dobrákovi;

nedok. ubližovať, -uje, -ujú

ublížiť dk komu, čomu spôsobiť fyzickú al. morálnu ujmu niekomu, niečomu: my neysme takowy, abichme Wassi Milosty mely co vblizyty, nez radnie, abi sme yako krestiany mecy sebow dokonaly (SKLABIŇA 1572); raczte powedet gedneho z poddanich nassych, kterzi by Wassi Milosty poddanym w czem vblyzily (KRASŇANY 1585); czo za uzitek čloweku gest, kdi bi wsseček swet ziskal a dussy sweg bi ubližil (TC 1631); neubližiss gazikowi, y klobuku twemu, gak dass slowem, neb s klobukem uctiwost druhemu (GV 1755); Globka matku dobil a geg ubližil (BYTČA 1779)
F. u. na dobrom mene, na poctivosti komu uraziť niekoho: Jano Sskorina spolu z swogi manzelkau ublizili na pocztivosti a na dobrom gmenie Kristinie, manzelce Tomassa Parssiaka (ŽILINA 1617); Petro Piatrowiech Halay Ferenczowy na pocztiwostj vbližil a gemu na očzj nametal, že skrze tich gistich penezj prisahu sobe vloženu nepoložil (ZVOLEN 1644); predlozila gest zalobu Joanes Jamriska naprotiwa susedi swogeg Katreny Merška, a to zebi pred nekterim čsasom gemu (manželovi) z mnohimy neporadnimy rečsmy, ktere any sem do prothokolu polozit neslušy, na pocztiwosti ublizila (S. ĽUPČA 1732); u. (svojmu) zdraviu, na tele, na zdraví spôsobiť (sebe al. iným) zranenie, chorobu: nestarteze sa o mna, abi ste i swemu zdrawi neublizili (RADVAŇ 1716); gedenkrat wihodicze kamen na zwissgmenuwaneho pana Eömödy Matyassa, z kterim ho y trafila, ale mu žadnu ranu s nym neurobila a any mu na zdrawi neubližila (OPATOVCE 1749); -ovať ndk: abychom bliznymu swému nesskodili a nevbližowali (BK 1581); zalowal sem richtari, wsadil nas spolu do klady, rekl mne: bil-li sem tebe, gesste budem, nebo si y memu otcy ubližowal mnoho (NIŽNÁ 1635); kolko razj si stricžila? Yakowim kunsstom? Komu si czuo strigactwym ubližowala a sskodila? (KRUPINA 1672); bohdag tya Buh ubil, ket ty darmo ludom ubližugess (H. JASENO 1727)
F. u. (na) (v) poctivosti, na dobrom mene urážať, krivdiť niekomu: on zadagjcze, zebych ga k Wassy Opaternosty psanj wczjnjl strany theytho, zeby gemu nektery lyde nahanjly a pocztjwosty wblysowaly (LEŠETICE 1577); niebola by dobra wecz, abychme maly gym dopustytt geden druhemu, aby sobe na pocztywosty ublyžowatty maly (SITNIANSKA 1602); pany Bohunya Eržibeth panu Zorkouszky Janossowy mnohokrate na dobrom gmene ubližowala, proty nemu usstipne rečy mluwila, gmenowite pak zlodeg, zbognik a mordar (ZORKOVCE 1732); aby geden prisediczi druhemu w pocztiwosty neublizowal (CA 1794); u. (svojmu) telu, zdraviu spôsobovať (sebe al. iným) zranenie, chorobu: mnohi smilstwim, hnewem, záwistu a ginimi naružiwostmi a hrissnostami dusse i telu swemu ubližuge a zdrawi swe kazia (SJ 18. st)

ublížiť ublížiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

ublížiť: →speex →vorbis
osobu, ktorá vám ublížila personne qui vous a offensé

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu