ubehnúť -e -ú -hol dok.
1. prebehnúť (význ. 2): (bežec) už u-l polovicu cesty
2. (o čase) uplynúť, utiecť, prejsť: hodina u-la ako nič; dvom cesta chytro u-e;
nedok. k 2 ubiehať -a
míňať sa 1. postupne sa stávať menším (v množstve, v rozsahu) • zmenšovať sa: zásoby sa míňajú, zmenšujú • ubúdať • odbúdať: majetok sa míňa, majetku ubúda • strácať sa • tratiť sa • miznúť • zanikať (míňať sa do vyčerpania): vekom sa sila stráca; miznú nerastné bohatstvá • zastar.: pomíňať • pomíňať sa (Štúr, Kukučín)
2. postupovať v čase • ubiehať: dni sa míňajú, ubiehajú jeden za druhým • expr. tiecť • kniž. plynúť: dni, roky tečú ako voda; v nečinnosti čas plynie pomaly • bežať • utekať • letieť (rýchlo sa míňať): čas beží; roky utekajú, letia • expr.: ťahať sa • vliecť sa (pomaly sa míňať): zima sa vlečie • poet. zried.: pomíjať (Hviezdoslav) • míňať: sedem rôčkov míňa (Botto)
plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) • tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slová • prebiehať • pokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojne • konať sa • uskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly
2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase • ubiehať: roky plynú, ubiehajú • míňať sa • míňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikde • ísť: čas ide rýchlo • bežať • letieť • utekať • expr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divý • expr.: vliecť sa • ťahať sa (pomaly plynúť; o čase)
3. mať pôvod v niečom • vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenie • vychádzať • vychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záver • kniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus
pretekať sa usilovať sa získať prvenstvo pri vzájomnom porovnávaní s niekým • predbiehať sa • predbehávať sa • predbehúvať sa • predbehovať sa • predháňať sa • predstihovať sa: deti sa pretekajú, predbiehajú vo vymýšľaní žartov; predstihovať sa, predháňať sa, kto bude s robotou skôr hotový • hovor.: ubiehať sa • ubehávať sa • ubehúvať sa • ubehovať sa: ubiehajú sa jeden pred druhým • pretekať (aktívne sa zúčastňovať na pretekoch): preteká v reprezentácii • súperiť • súťažiť (s protivníkom, sokom al. v hre, v športovom zápase, v súťaži a pod.): súperiť o priazeň dievčaťa; súťažiť o zlatú medailu • zápasiť (v hre, športe): dnes mužstvo zápasí o lepšie umiestnenie • kniž. zápoliť: čestné športové zápolenie
ubiehať p. míňať sa 2
ubiehať sa p. pretekať sa
ubehávať sa i ubehúvať sa, -a, -ajú i ubiehať sa, -a, -ajú, zried. i ubehovať sa, -uje, -ujú nedok. hovor. pretekať sa, závodiť s niekým v behu: „Vstávaj, braček, budeme sa ubehávať!“ „Môj mladší brat spí, s tým sa ubehuj.“ (Dobš.) Chalani sa ubiehali jeden pred druhým. (Mor.) ubehlík, -a, mn. č. -ci m. človek, ktorý odniekiaľ ušiel, obyč. nedovoleným spôsobom, zbeh: Vydali rozkaz každého ubehlíka zastreliť. (Urb.);
ubehlíčka, -y, -čok i ubehlica, -e, -líc ž.
ubehnúť, -ne, -nú, -hol dok.
1. (čo) behom prekonať, prejsť určitú vzdialenosť: Nestačila ubehnúť ani polovicu cesty. (Zgur.); šport. u. trať 5 km;
2. utiecť, ujsť, odbehnúť: Vše sme ho (med) oblizli a ubehli. (Kuk.) „Vítam vás.“ riekla i ubehla. (Jégé) Z tohoto domu ubehol nám gazda do Ameriky. (Heč.)
3. (o čase) uplynúť, minúť sa: V detinskom štebotaní ubehol čas. (Vans.) Dve a pol hodiny ubehli ako nič. (Zúb.) [Maťo] si pohvizdoval, aby cesta veselšie ubehla. (Jil.);
nedok. k 2, 3 ubiehať i ubehúvať
ubiehať, -a, -ajú i ubehúvať, -a, -ajú nedok.
1. behom, rýchle uchodiť, odbehúvať, utekať: Jeden za druhým preč ubiehajú. (Sládk.) Voz rýchlo ubieha hore dedinou. (Kuk.); pren. Cesta im ubehúvala pod nohami (Janč.) rýchle šli.
2. (o čase) plynúť, míňať sa: Len pomaly ubiehali hodiny nočné. (Vans.) Ubiehali aj dni, aj noci. (Bedn.);
dok. ubehnúť
ubiehať sa p. ubehávať sa