ubehávať sa i ubehúvať sa, -a, -ajú i ubiehať sa, -a, -ajú, zried. i ubehovať sa, -uje, -ujú nedok. hovor. pretekať sa, závodiť s niekým v behu: „Vstávaj, braček, budeme sa ubehávať!“ „Môj mladší brat spí, s tým sa ubehuj.“ (Dobš.) Chalani sa ubiehali jeden pred druhým. (Mor.) ubehlík, -a, mn. č. -ci m. človek, ktorý odniekiaľ ušiel, obyč. nedovoleným spôsobom, zbeh: Vydali rozkaz každého ubehlíka zastreliť. (Urb.);
ubehlíčka, -y, -čok i ubehlica, -e, -líc ž.
ubehnúť, -ne, -nú, -hol dok.
1. (čo) behom prekonať, prejsť určitú vzdialenosť: Nestačila ubehnúť ani polovicu cesty. (Zgur.); šport. u. trať 5 km;
2. utiecť, ujsť, odbehnúť: Vše sme ho (med) oblizli a ubehli. (Kuk.) „Vítam vás.“ riekla i ubehla. (Jégé) Z tohoto domu ubehol nám gazda do Ameriky. (Heč.)
3. (o čase) uplynúť, minúť sa: V detinskom štebotaní ubehol čas. (Vans.) Dve a pol hodiny ubehli ako nič. (Zúb.) [Maťo] si pohvizdoval, aby cesta veselšie ubehla. (Jil.);
nedok. k 2, 3 ubiehať i ubehúvať
ubiehať, -a, -ajú i ubehúvať, -a, -ajú nedok.
1. behom, rýchle uchodiť, odbehúvať, utekať: Jeden za druhým preč ubiehajú. (Sládk.) Voz rýchlo ubieha hore dedinou. (Kuk.); pren. Cesta im ubehúvala pod nohami (Janč.) rýchle šli.
2. (o čase) plynúť, míňať sa: Len pomaly ubiehali hodiny nočné. (Vans.) Ubiehali aj dni, aj noci. (Bedn.);
dok. ubehnúť
ubiehať sa p. ubehávať sa