Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

ubrať uberie uberú dok.

1. zmenšiť pôv. množstvo, rozmery, odobrať: u. zo sumy; u. očko; u. zo šírky, u. do švíkov pri pletení, šití; u. plyn, u. pary i pren. expr. spomaliť chôdzu, zmierniť intenzitu ap.

2. zmenšiť význam, hodnotu, odobrať: u. niekomu, niečomu na veľkosti, na dôležitosti, na kráse, na cene;

nedok. uberať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
uberať ‑á ‑ajú nedok.
uberať sa ‑á ‑ajú nedok.

ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


poberať sa 1. chystať sa odísť, chystať sa na cestu • zberať sa: poberá sa, zberá sa do Tatierbrať sa: berie sa od nás prečvydávať savystrájať sachystať sa: lastovičky sa už vydávajú, chystajú do teplých krajovvypravovať sa: vypravuje sa na dlhú túruodoberať sa (odniekiaľ): odoberajú sa už domovuberať sa: nevedno, kam sa tak odrazu začali uberaťhovor.: hotoviť sahotovať sa: už sa hotovia, hotujú na cestu

p. aj brať sa 1

2. pripravovať sa a začínať niečo robiť • zberať sapriberať sa: poberajú sa, zberajú sa rodine pomôcť; priberá sa do robotybrať sa: berie sa do praniachystať sahovor.: hotoviť sahotovať sa: chystá sa, hotuje sa rúbať drevopúšťať sadávať sa: púšťa sa, dáva sa písať úlohy, púšťa sa, dáva sa do písania úlohchytať sahovor. lapať sa: nevesta sa chytá, lapá každej roboty

3. p. ísť 1


tiahnuť 1. ísť vo väčšom počte al. v skupine: ľudia tiahnu k vode, vojsko tiahne do mestauberať sa (zvoľna) • putovať: zástup sa uberal ďalej; kočovníci putovali púšťouvaliť saexpr.: hrnúť sasypať sa: mládež sa valila, hrnula, sypala z kinaexpr. hnať sa (rýchlo): dav sa ženie námestímprúdiť (jedným smerom): po nábreží prúdia turisti

2. p. sťahovať sa2 3. p. viať 1, šíriť sa 2 4. p. pútať 2 5. p. ťahať 2


uberať sa p. ísť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

uberať p. ubrať


uberať sa, -á, -ajú (star. i ubierať sa, -a, -ajú) nedok.

1. ísť, kráčať niekam: Cesta, po ktorej sa uberá Poliak do Kameníc, nevedie po úpätí vrchov. (Laz.) Každý sa uberáme za svojím cieľom. (Hor.) Chodníkom v dolinu sa ráno ubierala procesia. (Kuk.)

2. chystať sa odísť, odoberať sa, poberať sa: Stisnúc ruku, uberal sa preč. (Tim.); pren. Jeho dni sú spočítané, prichodí sa mu uberať (Kuk.) umrieť;

opak. uberávať sa, -a, -ajú;

dok. k 1 ubrať sa1


ubierať sa p. uberať sa


ubrať sa1, uberie, uberú dok. zried. odísť, pobrať sa: Ubrala sa každá [chodníkom cez siatiny]. (Kuk.);

nedok. uberať sa


ubrať, uberie, uberú dok.

1. (čo, čoho i z čoho) vziať, odňať, odobrať: u. očko pri pletení spojiť dve očká a tak zmenšiť ich počet; u. zo šírky sukne zúžiť sukňu; Každý si ubral svoj kus. (Kuk.) Zaučil Ondreja, ako pridať alebo ubrať vody. (Ondr.); motor u. plyn, plynu spomaliť chod motorového vozidla, pren. hovor. žart. spomaliť krok, chôdzu;

2. (komu, čomu na čom, čoho, zried. i z čoho) zmenšiť, znížiť význam, hodnotu, veľkosť niekoho al. niečoho: to ubralo (uberie) niekomu na veľkosti, na sláve, na cti, na kráse; to ubralo (uberie) niečomu na cene, na výkone; Tereza s nemanželským potomkom ubrala chalupe úcty. (Gab.) Tak mu ubral veľa z jeho pôvodnej hodnoty. (Fel.);

nedok. uberať, -á, -ajú (star. i ubierať, -a, -ajú)

Morfologický analyzátor

uberať nedokonavé sloveso
(ja) uberám VKesa+; (ty) uberáš VKesb+; (on, ona, ono) uberá VKesc+; (my) uberáme VKepa+; (vy) uberáte VKepb+; (oni, ony) uberajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) uberal VLesam+; (ona) uberala VLesaf+; (ono) uberalo VLesan+; (oni, ony) uberali VLepah+;
(ty) uberaj! VMesb+; (my) uberajme! VMepa+; (vy) uberajte! VMepb+;
(nejako) uberajúc VHe+;
uberať uberať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor