Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

ubrať uberie uberú dok.

1. zmenšiť pôv. množstvo, rozmery, odobrať: u. zo sumy; u. očko; u. zo šírky, u. do švíkov pri pletení, šití; u. plyn, u. pary i pren. expr. spomaliť chôdzu, zmierniť intenzitu ap.

2. zmenšiť význam, hodnotu, odobrať: u. niekomu, niečomu na veľkosti, na dôležitosti, na kráse, na cene;

nedok. uberať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
uberať ‑á ‑ajú nedok.
uberať sa ‑á ‑ajú nedok.

uberať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok.


uberať sa -rá sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok.

ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


poberať sa 1. chystať sa odísť, chystať sa na cestu • zberať sa: poberá sa, zberá sa do Tatierbrať sa: berie sa od nás prečvydávať savystrájať sachystať sa: lastovičky sa už vydávajú, chystajú do teplých krajovvypravovať sa: vypravuje sa na dlhú túruodoberať sa (odniekiaľ): odoberajú sa už domovuberať sa: nevedno, kam sa tak odrazu začali uberaťhovor.: hotoviť sahotovať sa: už sa hotovia, hotujú na cestu

p. aj brať sa 1

2. pripravovať sa a začínať niečo robiť • zberať sapriberať sa: poberajú sa, zberajú sa rodine pomôcť; priberá sa do robotybrať sa: berie sa do praniachystať sahovor.: hotoviť sahotovať sa: chystá sa, hotuje sa rúbať drevopúšťať sadávať sa: púšťa sa, dáva sa písať úlohy, púšťa sa, dáva sa do písania úlohchytať sahovor. lapať sa: nevesta sa chytá, lapá každej roboty

3. p. ísť 1


tiahnuť 1. ísť vo väčšom počte al. v skupine: ľudia tiahnu k vode, vojsko tiahne do mestauberať sa (zvoľna) • putovať: zástup sa uberal ďalej; kočovníci putovali púšťouvaliť saexpr.: hrnúť sasypať sa: mládež sa valila, hrnula, sypala z kinaexpr. hnať sa (rýchlo): dav sa ženie námestímprúdiť (jedným smerom): po nábreží prúdia turisti

2. p. sťahovať sa2 3. p. viať 1, šíriť sa 2 4. p. pútať 2 5. p. ťahať 2


uberať sa p. ísť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

uberať p. ubrať


uberať sa, -á, -ajú (star. i ubierať sa, -a, -ajú) nedok.

1. ísť, kráčať niekam: Cesta, po ktorej sa uberá Poliak do Kameníc, nevedie po úpätí vrchov. (Laz.) Každý sa uberáme za svojím cieľom. (Hor.) Chodníkom v dolinu sa ráno ubierala procesia. (Kuk.)

2. chystať sa odísť, odoberať sa, poberať sa: Stisnúc ruku, uberal sa preč. (Tim.); pren. Jeho dni sú spočítané, prichodí sa mu uberať (Kuk.) umrieť;

opak. uberávať sa, -a, -ajú;

dok. k 1 ubrať sa1


ubierať sa p. uberať sa


ubrať sa1, uberie, uberú dok. zried. odísť, pobrať sa: Ubrala sa každá [chodníkom cez siatiny]. (Kuk.);

nedok. uberať sa


ubrať, uberie, uberú dok.

1. (čo, čoho i z čoho) vziať, odňať, odobrať: u. očko pri pletení spojiť dve očká a tak zmenšiť ich počet; u. zo šírky sukne zúžiť sukňu; Každý si ubral svoj kus. (Kuk.) Zaučil Ondreja, ako pridať alebo ubrať vody. (Ondr.); motor u. plyn, plynu spomaliť chod motorového vozidla, pren. hovor. žart. spomaliť krok, chôdzu;

2. (komu, čomu na čom, čoho, zried. i z čoho) zmenšiť, znížiť význam, hodnotu, veľkosť niekoho al. niečoho: to ubralo (uberie) niekomu na veľkosti, na sláve, na cti, na kráse; to ubralo (uberie) niečomu na cene, na výkone; Tereza s nemanželským potomkom ubrala chalupe úcty. (Gab.) Tak mu ubral veľa z jeho pôvodnej hodnoty. (Fel.);

nedok. uberať, -á, -ajú (star. i ubierať, -a, -ajú)

uberať ndk zmenšiť pôvodné množstvo, rozmery, odoberať: deminuo: ubjrám, ugjmám (WU 1750); smrt bez wsseckeg rozdilnosti ze sweta tohoto ubira dobrich y zlich, welkich y malich (SF 18. st)


uberať sa [ube-, ubí-] ndk
1. k čomu, načo, z čoho/do čoho poberať sa, odchádzať k niečomu, na niečo, z niečoho ap.: napasauce se zwirata k swim pelešem ubiragi se (KoA 17. st); czlowečze, z cizy kraginy do sweg wlasty se vberass, z nebezpečenstwy na brech bezpečny wykrocugess (AgS 1708); na cestu sa uberame, Boha za pomoc žadame (PoP 1723-24)
2. od koho opúšťať niekoho: o, Pawle, proč mne zanecháwass, odemne se ubiráss, tak richle odcháziss (VP 1764); pisen mú zawiram, od wás, se ubyram, giž gá musim zase k babge git (SNS 1786); meg se dobre Ježissku wssecek rostomilý, guž se daleg ubirame od tebe tu chvili (Pas 18. st)
F. u. sa zo života, u. sa na druhý svet, u. sa na smrť umierať: ya Bolemány Sofia pri dobrem a zdrawem rozumu, ubiragicze sze sz tohoto bidneho ziwota do matkj zeme, chtegicze osztatnj poradek mezi ditkami ucsinity (DEŽERICE 1739); komu mne pak zanechass, mug neymilegssy synacku, kdyz se na smrt ubirass (PI 1749)

uberať uberať

Zvukové nahrávky niektorých slov

uberajúc sa na východ marchant vers l'est

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu