ubrať uberie uberú dok.
1. zmenšiť pôv. množstvo, rozmery, odobrať: u. zo sumy; u. očko; u. zo šírky, u. do švíkov pri pletení, šití; u. plyn, u. pary i pren. expr. spomaliť chôdzu, zmierniť intenzitu ap.
2. zmenšiť význam, hodnotu, odobrať: u. niekomu, niečomu na veľkosti, na dôležitosti, na kráse, na cene;
nedok. uberať
uberať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok.
uberať sa -rá sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok.
ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlak • kráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turisti • zried. zakračovať (Jégé, F. Hečko) • uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedine • vykračovať • expr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračuje • zaberať (rezko): zaberá dolu vŕškom • zried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopca • stúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnou • hýbať sa: Čo sa nehýbete? • vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou • hovor. šliapať • hovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za nami • expr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za nami • expr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovať • hovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo preč • smerovať • mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené? • hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezť • merať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domov • fraz.: zošívať cestu • šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať • odoberať sa • brať sa • poberať sa • expr.: pratať sa • pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto! • expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte! • expr.: vliecť sa • ťahať (sa) • hovor. expr.: štrachať sa • tralákať sa • tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchu • expr.: ťarbať sa • škarbať • šľampať • šmotkať sa • cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za nami • expr.: teperiť sa • terigať sa • redikať sa • nár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po dom • nár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa • šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stolu • expr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k stanici • expr.: trmácať sa • trmázgať sa • trmádzgať sa • drgáňať sa • drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mesta • hovor., trocha pejor.: trepať sa • trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočne • expr.: drobčiť • cupkať • cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkou • expr. badkať • hovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za nami • expr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domov • expr.: capkať • ťapkať • tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blate • expr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhrady • expr.: hopkať • hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)
2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2
poberať sa 1. chystať sa odísť, chystať sa na cestu • zberať sa: poberá sa, zberá sa do Tatier • brať sa: berie sa od nás preč • vydávať sa • vystrájať sa • chystať sa: lastovičky sa už vydávajú, chystajú do teplých krajov • vypravovať sa: vypravuje sa na dlhú túru • odoberať sa (odniekiaľ): odoberajú sa už domov • uberať sa: nevedno, kam sa tak odrazu začali uberať • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: už sa hotovia, hotujú na cestu
p. aj brať sa 1
2. pripravovať sa a začínať niečo robiť • zberať sa • priberať sa: poberajú sa, zberajú sa rodine pomôcť; priberá sa do roboty • brať sa: berie sa do prania • chystať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: chystá sa, hotuje sa rúbať drevo • púšťať sa • dávať sa: púšťa sa, dáva sa písať úlohy, púšťa sa, dáva sa do písania úloh • chytať sa • hovor. lapať sa: nevesta sa chytá, lapá každej roboty
3. p. ísť 1
tiahnuť 1. ísť vo väčšom počte al. v skupine: ľudia tiahnu k vode, vojsko tiahne do mesta • uberať sa (zvoľna) • putovať: zástup sa uberal ďalej; kočovníci putovali púšťou • valiť sa • expr.: hrnúť sa • sypať sa: mládež sa valila, hrnula, sypala z kina • expr. hnať sa (rýchlo): dav sa ženie námestím • prúdiť (jedným smerom): po nábreží prúdia turisti
2. p. sťahovať sa2 3. p. viať 1, šíriť sa 2 4. p. pútať 2 5. p. ťahať 2
uberať sa p. ísť 1
uberať p. ubrať
uberať sa, -á, -ajú (star. i ubierať sa, -a, -ajú) nedok.
1. ísť, kráčať niekam: Cesta, po ktorej sa uberá Poliak do Kameníc, nevedie po úpätí vrchov. (Laz.) Každý sa uberáme za svojím cieľom. (Hor.) Chodníkom v dolinu sa ráno ubierala procesia. (Kuk.)
2. chystať sa odísť, odoberať sa, poberať sa: Stisnúc ruku, uberal sa preč. (Tim.); pren. Jeho dni sú spočítané, prichodí sa mu uberať (Kuk.) umrieť;
opak. uberávať sa, -a, -ajú;
dok. k 1 ubrať sa1
ubierať sa p. uberať sa
ubrať sa1, uberie, uberú dok. zried. odísť, pobrať sa: Ubrala sa každá [chodníkom cez siatiny]. (Kuk.);
nedok. uberať sa
ubrať, uberie, uberú dok.
1. (čo, čoho i z čoho) vziať, odňať, odobrať: u. očko pri pletení spojiť dve očká a tak zmenšiť ich počet; u. zo šírky sukne zúžiť sukňu; Každý si ubral svoj kus. (Kuk.) Zaučil Ondreja, ako pridať alebo ubrať vody. (Ondr.); motor u. plyn, plynu spomaliť chod motorového vozidla, pren. hovor. žart. spomaliť krok, chôdzu;
2. (komu, čomu na čom, čoho, zried. i z čoho) zmenšiť, znížiť význam, hodnotu, veľkosť niekoho al. niečoho: to ubralo (uberie) niekomu na veľkosti, na sláve, na cti, na kráse; to ubralo (uberie) niečomu na cene, na výkone; Tereza s nemanželským potomkom ubrala chalupe úcty. (Gab.) Tak mu ubral veľa z jeho pôvodnej hodnoty. (Fel.);
nedok. uberať, -á, -ajú (star. i ubierať, -a, -ajú)
uberať ndk zmenšiť pôvodné množstvo, rozmery, odoberať: deminuo: ubjrám, ugjmám (WU 1750); smrt bez wsseckeg rozdilnosti ze sweta tohoto ubira dobrich y zlich, welkich y malich (SF 18. st)
uberať sa [ube-, ubí-] ndk 1. k čomu, načo, z čoho/do čoho poberať sa, odchádzať k niečomu, na niečo, z niečoho ap.: napasauce se zwirata k swim pelešem ubiragi se (KoA 17. st); czlowečze, z cizy kraginy do sweg wlasty se vberass, z nebezpečenstwy na brech bezpečny wykrocugess (AgS 1708); na cestu sa uberame, Boha za pomoc žadame (PoP 1723-24) 2. od koho opúšťať niekoho: o, Pawle, proč mne zanecháwass, odemne se ubiráss, tak richle odcháziss (VP 1764); pisen mú zawiram, od wás, se ubyram, giž gá musim zase k babge git (SNS 1786); meg se dobre Ježissku wssecek rostomilý, guž se daleg ubirame od tebe tu chvili (Pas 18. st) F. u. sa zo života, u. sa na druhý svet, u. sa na smrť umierať: ya Bolemány Sofia pri dobrem a zdrawem rozumu, ubiragicze sze sz tohoto bidneho ziwota do matkj zeme, chtegicze osztatnj poradek mezi ditkami ucsinity (DEŽERICE 1739); komu mne pak zanechass, mug neymilegssy synacku, kdyz se na smrt ubirass (PI 1749)