užitočný príd.
1. prinášajúci úžitok: u-á vec, u-á práca, u-é vtáctvo; spojiť príjemné s u-ým
2. odb. kt. sa dá skutočne využiť: u-é zaťaženie vozidla, u. ťah;
užitočne prísl.: u. prežiť deň;
užitočnosť -i ž.
užitočnosť -ti ž.
užitočný príd. prinášajúci úžitok, osoh, osožný: u-á práca, u-á vec; u-é vtáctvo, u. hmyz, u-á rastlina; byť niekomu u.; spojiť príjemné s u-ým; Užitočnejšie by bolo cvičiť sa v písaní a čítaní. (Taj.) Chceli byť spoločensky užitoční. (Tim.) Terezka sa usiluje zo všetkých síl byť matke užitočná (Zúb.) pomáhať matke;
užitočne prísl.: u. využiť niečo;
užitočnosť, -ti ž.