Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

užitočný príd.

1. prinášajúci úžitok: u-á vec, u-á práca, u-é vtáctvo; spojiť príjemné s u-ým

2. odb. kt. sa dá skutočne využiť: u-é zaťaženie vozidla, u. ťah;

užitočne prísl.: u. prežiť deň;

užitočnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
užitočný; užitočne prísl.; užitočnosť ‑i ‑í ž.

užitočný -ná -né 2. st. -nejší príd.

-čný/150508±1 2.03: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 110429→110430
+0
−1
spoločný/5761 skutočný/4549 ročný/3888 finančný/3468 večný/2719 konečný/2540→2541
+0
−1
dostatočný/2330 tradičný/2168 vianočný/2127 nebezpečný/2102 náročný/1997 nočný/1988 značný/1829 výnimočný/1730 opačný/1692 informačný/1685 mesačný/1610 jedinečný/1494 zahraničný/1469 záverečný/1421 slnečný/1355 jednoznačný/1319 nekonečný/1217 tohtoročný/1104 bezpečný/1061 operačný/1022 medziročný/1004 komunikačný/1001 stručný/987 akčný/980 funkčný/888 zázračný/880 tanečný/878 investičný/865 zbytočný/795 organizačný/773 užitočný/736 hraničný/718 reprezentačný/693 nedostatočný/638 čiastočný/569 (852/42379)

blahodarný majúci pozitívny účinok; prinášajúci blaho, dobro, úžitok a pod. • priaznivý: blahodarný, priaznivý vplyv pohybu na zdravie človekakladnýpozitívnydobrý: kladný, pozitívny, dobrý účinok liekuexpr. požehnaný: požehnaný dážďužitočnýosožný: pobyt v horách bol pre deti užitočný, osožnýzastar.: blahodejnýdobrodejnýblahonosnýblahočinnýpoet. zastar. blahodajnýkniž. zastar. blahodatný


dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


užitočný prinášajúci úžitok (op. neužitočný, škodlivý) • osožnýprospešný: užitočný, osožný hmyz (op. škodlivý); užitočná, osožná, prospešná vecdobrý: dobrý plán; na špinavú robotu mu bol užitočný, dobrýpotrebný (op. zbytočný, nepotrebný): venuje sa užitočnejším, potrebnejším činnostiam; ešte som vám potrebná, ale čoskoro ma oželiete; chcem byť ešte potrebnýna nezaplatenie (veľmi užitočný) • lepší (iba v 2. stupni): bolo by užitočnejšie, lepšie, keby si trénoval


výhodný poskytujúci výhodu, prospech (op. nevýhodný) • užitočnýprospešný: uzavrieť výhodnú zmluvu; výhodná, užitočná, prospešná kúpapriaznivý: výhodné, priaznivé postavenie figúrky na šachovniciosožný: osožný plándobrý: našiel som si dobré zamestnanie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

užitočný príd. prinášajúci úžitok, osoh, osožný: u-á práca, u-á vec; u-é vtáctvo, u. hmyz, u-á rastlina; byť niekomu u.; spojiť príjemné s u-ým; Užitočnejšie by bolo cvičiť sa v písaní a čítaní. (Taj.) Chceli byť spoločensky užitoční. (Tim.) Terezka sa usiluje zo všetkých síl byť matke užitočná (Zúb.) pomáhať matke;

užitočne prísl.: u. využiť niečo;

užitočnosť, -ti ž.

užitočný príd prinášajúci úžitok, osoh, osožný: nežádaj domu blížnieho, ani cožkolvek jest jeho, než co užitočného, teho vždy žádaj jemu jakožto sobe (ASL 1532); mezy masarmy tato společnost užitečna att se zachowawa, aby prezpolny masary bez kože masa do mesta newozily (CA 1579); s teg pričini vžitečnegssj gest, aby wedle običagu wichodnjch cirkwj tem klerikom staw manželsky se dowolil (WO 1670); oleg z ffyoly užitečny gest proty horkostem (HL 17. st); wislissal gich pan Buch a hnedky desst welky, desst užitečny dal gim (KT 1753); služebnik ťi užitečny, wssak mu plaťit musiss (GV 1755); Trawa k čemu gest užjtečna? K potrawe dobitka. (UD 1775); -e prísl: sprawy a običege, ktere mezy sebu wseligake zhromaždeny držy, slussne a užitečne w poradek bywagj sprawene a do lystuw zapsane (CA 1579); gest to y k chwale knezum a učitelum cyrkewnym, že totiž užitečne w swem powolanj pracugj (SP 1696); tráwme wssecek čas ostatny žiwota tohoto užitéčňe (BlR 18. st); y tj se nabožne a užytečne modlia (CS 18. st); -o vetná prísl: opera est: lacino, užitečno (KS 1763); -osť ž osožnosť: utilitas: užitečnost, úžitek (KS 1763)
L. pro užitečnost zemy a prygemnost powetry z rozličnimy žiwotssyky plna a krásna (KrP 1760) úrodnosť

Zvukové nahrávky niektorých slov

užitočný: →speex →vorbis
a bude oficiálne užitočná et serait officiellement utile
čo mohlo byť užitočné qui pouvait être utile
je užitočné, ale preto elle est utile, mais parce
nám mohli byť veľmi užitoční pouvaient nous être utiles
oficiálne užitočná pre spoločnosť officiellement utile pour la société
užitočné, pretože je pekné utile puisque c'est joli
veľmi užitočné a praktické très utile et très pratique
v hlbokých a užitočných à de profondes et utiles
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu