Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

užiť -je -jú dok.

1. prijať do žalúdka (liek): u. tabletku, sirup

2. prežiť vo veľkej miere, okúsiť, zakúsiť: u. radosti, strachu; u. si v živote svoje; u. života, sveta

3. príjemne zužitkovať; zažiť radosť z niečoho: nestačil u. ovocie svojej práce; cez prázdniny si u-li slnka, vody

4. príjemne prežiť čas s niekým: deti rodičov málo u-ú; dosť sa u-li cez dovolenku;

nedok. užívať -a

1. k užiť 1 – 3

2. používať vec, kt. nie je vlastníctvom, na svoj úžitok: u. dom, záhradu; právo na u-nie bytu, odovzdať do u-nia

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
užiť ‑je ‑jú dok.

užiť užije užijú uži! užil užijúc užitý užitie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

poznať2 dok. 1. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosť, správnu predstavu o niečom • spoznať: (s)poznal, že sa mýlil; spoznal dávneho známehozbadaťzistiť: nik nezbadal, nezistil mužovo klamstvospozorovaťpostrehnúťkniž. postihnúť: spozorovať, postrehnúť zlý úmysel; postihol niečie zámerypresvedčiť sa: presvedčil sa o tom na vlastné oči, poznal to na vlastné očipobadaťzastar. obadať: pobadať náhlu zmenuzacítiťuvedomiť si (poznať zmyslami): zacítil, uvedomil si blížiacu sa pohromu

2. osobne prísť do kontaktu s niekým, nadviazať známosť • zoznámiť saspoznať sa: kamaráti sa (s)poznali, zoznámili na vojenčine; teším sa, že som vás (s)poznal, že som sa s vami zoznámilpozoznamovať sa (postupne, viacerí): pozoznamovali sme sa na večierku

p. aj zoznámiť sa 1

3. získať, mať skúsenosť z niečoho • okúsiťskúsiťzakúsiť: nikdy nepoznal, neokúsil, nezakúsil, čo je hladzažiťprežiťužiť: zažil, prežil, poznal v živote veľa zléhopocítiťzacítiťucítiť: pocítil, zacítil na vlastnej koži biedu a nedostatok; ucítil pach krviprestáťvystáťprekonaťpretrpieť (poznať niečo nepríjemné): prestáť, prekonať príkorie; pretrpieť mukyposkusovať (všeličo skúsiť, poznať)


skúsiť 1. vyvinúť úsilie dosiahnuť niečo • pokúsiť saurobiť pokus: skúsiť, pokúsiť sa nájsť riešenie; pokúsiť sa, urobiť pokus o útek, o zmiereniehovor.: oprobovaťsprobovaťpoprobovať: oprobujeme, sprobujeme šťastiehovor. opáčiť: opáčim to ešte razhovor. posprobúvať (viac vecí al. spôsobov) • pousilovať savynasnažiť sa: pousilujeme sa, vynasnažíme sa robotu dohotoviť

2. zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom (obyč. nepriaznivom) vlastnou skúsenosťou • okúsiťzakúsiť: za mladi skúsil veľa zlého; sklamanie, hlad ešte neskúsil, neokúsil, nezakúsilposkusovaťnaskusovať (všeličo skúsiť): veľa toho v živote poskusuješprežiťzažiť (stať sa účastníkom niečoho): cez vojnu sme prežili, zažili veľa trápenia, biedyužiť (intenzívne al. vo veľkej miere skúsiť niečo, obyč. príjemné, kladné): užiť si dobroty, radostiprekonaťpretrpieťprestáťvytrpieťvystáťpocítiť (utrpením skúsiť): prekonať, pretrpieť, prestáť muky; pocítiť niečo na vlastnej koži; vytrpieť, vystáť veľa príkoria, posmechuprejsť (čím) • podstúpiť: podstúpiť tvrdý výcvik, prejsť ťažkosťamipren. expr. privoňať: privoňať k poriadnej robote

3. skúškou sa presvedčiť o stave niečoho, preveriť spôsobilosť niečoho • vyskúšaťpreskúšať: skúsime, vyskúšame svoje sily; skúste, preskúšajte, či motor fungujehovor.: oprobovaťsprobovaťvyprobovaťopáčiť: oprobujem, sprobujem si topánky, či ma nebudú tlačiť; opáčiť mäso, či je uvarené

p. aj vyskúšať


spotrebovať používaním vyčerpať; použiť (s úžitkom) vo svoj prospech • vypotrebovať: benzín spotreboval, vypotreboval za dva dniminúť: minúť všetky otcove peniazevymíňaťpomíňať (postupne): vymíňal, pomíňal všetko, čo si našetrilzužitkovať (s úžitkom všetko upotrebiť): zužitkovať staré zásobyužiť (použiť vo svoj prospech): tovar užite čím skôr, lebo podlieha skazeskonzumovať (jedením, pitím spotrebovať): deti nestačia skonzumovať všetko, čo dostanú na obed; skonzumovalo sa veľa alkoholuvyplytvaťvymrhaťpremrhať (nehospodárne spotrebovať): vyplytvať, premrhať energiuhovor. stroviťzried. pretroviťutratiť (peniaze, zried. aj iné hodnoty; obyč. ľahkomyseľným spôsobom): za krátky čas strovil celé dedičstvozmárniťskynožiť (použiť niečoho veľa, obyč. zbytočne): zmárnila, skynožila veľa látky, veľa múkyhovor. expr. zožrať: motor zožerie veľa palivahovor.: vybabraťvyfafraťvypaprať (babraním spotrebovať): vybabrala všetku farbu


umúdriť sa začať múdro, triezvo, rozvážne konať • prísť k rozumudostať rozum: ak sa neumúdria, nemôžu rátať s našou pomocou; po mladíckych výstrelkoch prišiel k rozumuzmúdrieť (stať sa múdrejším, múdrym): zmúdrieť na vlastnej škode, na vlastnom nešťastífraz.: vziať rozum do hrstiužiť rozumu


užiť 1. intenzívne al. vo veľkej miere prežiť niečo (obyč. príjemné, kladné): užili dovolenku dobre; užiť si radosti, sklamania; užiť životzažiť: zažil veľa pekného; v cudzine zažil i biedu, užil si i biedyzakúsiťokúsiťskúsiť (v živote získať skúsenosťou; obyč. niečo záporné, nepríjemné): zakúsil, okúsil príkorie, nenávisť; nezakúsil šťastie, radosť; skúsil už všeličoexpr. vychutnať (s pôžitkom užiť): vychutnať radosť zo stretnutia

2. použiť na spríjemnenie života vo svoj prospech • využiť: užili si dobrého vzduchu, slnka; využili čas na oddychzužitkovať (s úžitkom využiť): všetko ovocie zužitkovalizúročiť (uplatniť vo svoj prospech) • zried.: zosožiťzosohovať

3. p. zjesť, vypiť 1


vypiť 1. pitím dostať do seba • vliať do sebakniž. požiť (tekutinu): vypiť, vliať do seba za šálku kávy; vypiť, požiť alkohol, väčšie množstvo tekutínužiť (liek): kvapky sa majú užiť nalačnopopiť (postupne al. veľa, všetko; expr. i málo): do rána popili, čo sa prichystalo; posedeli s kamarátmi, (niečo) popiliexpr.: prevrátiť (do seba)vsúkať (do seba)vysúkaťvyzunknúťvydurknúťvylúpnuťvyhŕknuťvydúchnuťvyhltnúťvychlipnúťvyglgnúťvylognúť (vypiť na dúšok, naraz): prevráti do seba, vysúka, vyzunkne deci koňaku ako nič; vylúpne, vyhŕkne, vydúchne, vylogne za pohár vína, ani okom nemihneexpr. vytrúsiť: vytrúsil pohár do dnavysŕkaťvysrkaťvysrknúťvysŕknuť (nahlas, sŕkavo): slamkou vysŕkal limonádu do dnaexpr.: vystrebaťvyslopaťvychľastaťvylogaťvyglgaťvylôchaťvylúchaťvydúchaťvychleptaťvychloptaťvychľaptaťvychlípaťvygrúliť (nahlas, hltavo; o zvieratách, pejor. o ľuďoch) • expr.: vycmúľaťvycicaťvycucaťvyťahaťvytiahnuťvydrúľať (obyč. z fľaše) • det.: vybumbaťvydudaťexpr.: vycickaťvychlipkať (pomaly vypiť) • vychutnať (s pôžitkom vypiť): vychutnal pohár červeného vínadopiť (vypiť všetko až do dna): dopiť vínopovypíjať (postupne) • expr.: postrebaťposlopaťpochľastaťpochleptaťpochlípať (hlučne, hltavo, veľa, obyč. postupne vypiť)

2. p. vpiť


využiť racionálne použiť vo svoj prospech • zužitkovaťvyužitkovať: treba využiť, zužitkovať skúsenosti starších; dobre využitkovať časužiť (príjemne využiť): deti užili slnka do vôlezried.: zosožiťzosohovať: všetko vie v domácnosti zosožiťzúročiť: vedomosti získané v cudzine mnohonásobne zúročilhovor.: vychosnovaťschosnovať: vedela vychosnovať aj staré šatstvozneužiťkniž. nadužiť (využiť na nečestné ciele; príliš využiť): nadužiť niečiu dôveruvykoristiťexpr. vydrancovať (bezohľadne využiť): vykoristiť, vydrancovať prírodné bohatstvoexpr. vyžmýkať: vyžmýkali gazdov, ako len mohlihovor. expr. pumpnúť (finančne využiť): chcel ešte rodičov poriadne pumpnúť


zažiť 1. stať sa účastníkom niečoho • prežiť: zažiť, prežiť veľa krásnych chvíľ v rodine; zažiť škandálzakúsiťskúsiťokúsiť (získať skúsenosťou, životom): zakúsiť, skúsiť biedu; okúsiť slávu, sklamanieposkusovaťnaskusovať sa (všeličo, veľa zažiť) • užiť (zažiť vo veľkej miere al. príjemne): užil si toho vo svete dosť; cez dovolenku sme si užili veľa príjemnéhoprestáťpretrpieťvytrpieťzniesťvydržať (zažiť v utrpení, ťažkostiach a pod.): prestáť, pretrpieť väzenie; vytrpieť, zniesť, vydržať hlad, nedostatokexpr. preskákať: preskákať peklo vojnypozažívať (postupne)

2. fyziologicky rozložiť potravu v tele • stráviťstroviť: raňajky rýchlo zažil, strávil, strovil

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

užiť, užije, užijú dok.

1. (čo) prijať do žalúdka, zjesť al. vypiť (najmä liek, trochu zastar. i potravu vôbec): u. liek, u. prášky, tabletky, kvapky; [Elenka] užila svoje mlieko. (Šolt.) Katica nechcela užiť ani šálku čiernej kávy. (Kuk.) Najlepšie kúsky jedál posiela pre slečnu, aby to v dobrom zdraví užila. (Švant.)

2. (čo, čoho i bezpredm.) zažiť, prežiť (najmä niečo príjemné, pekné, radostné); zakúsiť, okúsiť: u. radosti, šťastia, slasti; Na veselie ma zavoláš; chcela by som niečo užiť. (Kuk.) Nič nemá človek, len to, čo užije. (Tim.) Škodoval som desiatku a hnevu som užil za stovku. (Kuk.) Užil som dosť, nevravím. Pešť. Viedeň. (Tat.); u. života, u. sveta prežiť život v radovánkach;

3. (čo) využiť pre svoj prospech, radosť, potešenie; zužitkovať: Chlapi si o desiatej posadali, aby užili kus predobedia. (Tim.) Tvoj vnuksotva užije, čo si mu vydobil. (Ráz.-Mart.) Vynález mal veľký význam. Len vynálezca nemohol užiť ovocie svojej práce. (Hor.)

4. hovor. (koho) zažiť radosť z niečej prítomnosti, príjemne stráviť čas s niekým: Veď ich [deti] nechaj! Kedyže ma užijú. (Laz.) Ako vidím, dosť vás užije švagor so sestrou. (Karv.) Myslel som, že ma dosť užiješ aj v úradnej funkcii. (Štef.)

5. kniž. zastar. (čoho) upotrebiť, použiť: Nástroje ako mŕtve stoja, nemôžich užiť do boja. (J. Kráľ) Jaroslav užil vojenskej ľsti. (Kal.);

nedok. užívať

užiť dk čo
1. prijať do žalúdka, zjesť, vypiť niečo: posilam kossicek czeressny, ktere pan Buch dag Wasseg Welkomožnosty w dobrem zdravy vžyt (BUDATÍN 1648); mnohy člowek mnoho wypige, wssak gest strizliwy, giny malo užige, awssak gest opily (SP 1696); Wasseg Oswicenosti tichto gelenich hubek odsilam, aby račila w dobrem zdrawy užit (RADOĽA 1715); bohaty zeman pro nemoc nemohl z deseti gidel ani gedno vžiti (RPo 1790)
2. zažiť, prežiť niečo: ziadame, zie Janowj, ty spravedlnosti uzyti date (SKALICA 1544 E); syna bezbozneho a neposlussneho trpko otec vzige (BV 1652); spraw lužko w srdcy mem tebe tak, abych twe slawy užil (COB 17. st); mug clowece, si mlady w mladosti, esste musis roskossi swetskich užiti (MS 1758); len se ožeň čo nejskorej, až užiješ vúle dobrej (PV 1761-81)
L. moje mladé letá neužili sveta (PV 18. st) ešte som nič neprežil
3. využiť na svoj prospech, potešenie; zužitkovať niečo: zebi (syn) k Wassim Milostem ti penize prinessel, kdi bi byl winen, nez by ssiel na stranu, kde by mohel toho uzity (P. BYSTRICA 1566); kdo nechce aneb nemuže swe slobody w této častce lepé vžity, nech nas vposlechne (BZ 1749); any tj penize sam (Vendelín) neužil, nez chudiežj wssecky rozdal (KT 1753); bohatemu každy člowek chce prytelem byťi, každy se mu komenduge, chtegic ho užyťi (GP 1782)
4. upotrebiť, použiť na istý účel: ktere penyze prynuteny sem byl uzyty na potrebu meho syna (NOVÁKY 1698); kdo na prednjch mjstech gste, bázné wám potrebj, aby ste w néčem dáblu neswolili a za nástrog se gemu užiti nedali (COB 17. st) nedali ste sa zneužiť; pri sčepowany, kdo se nemuže zhibowaty, nech užige stoličky (OR 17. st); te wecy, ktere w inwentarium poznamenane stogj, Martinus prigal, užil (PUKANEC 18. st); užívať ndk k 1: pro sve zdravj tu rybu vžjvatj budete (MOŠOVCE 1585 E); Africani, naleznuwsse tito napoge, užiwali z hognosti, až su ku ospanliwosti priwedeni (TC 1631); prassek od horučosti, ktery y djetky w osypkach užjwati magi (RT 17. st); kehož bolj hlawa, hled mleka neužiwati (MBF 1721); ňeužiwag owoce ňezlupene aneb s koru (PR 18. st);
x. pren lyékarsztvo duchovné Búh dál, abi ho tslovek usivál, na veki v peklye nye zosztál (HPS 1752) aby sa ním riadil
L. uznano bilo, že mdle dietatko materinskich prsuw neužiwalo do smrty (LÁB 1691 E) nebolo dojčené;
x. náb y krestiané prwý, pod gedným gsu vžýwali, kdy gim aposstole chleb lámali (CC 1655 náb) prijímali v podobe chleba; musýss často uctiwe a pobožně swátosti obzwlasstě welebnég oltárnég užjwati (IA 1708) príjímať sviatosť oltárnu
F. kdo lekarstwj moc vžjwa, zrydka kedy zdrawj bywa (Se 18. st); k 2: pobožni w oneg nebeskeg wlasti budu užiwati teg wečneg a neskonaleg radosti (TC 1631); ten wetssi pokog máwa, kdo samotňe, bez hodnosti, sstesti swe užíwa (GV 1755); z gakeg pričiny blahoslaweni w nebi stasliwy gsu, zdaliss že roskosse nebeske uziwagu (MS 1758); delicior: kratochwilu užjwám (KS 1763)
L. jestli kdo bude vesele volati, ale vy budete smutku užívati (ASL 1781) budete smutní
F. w meg težkeg nemocj powstaweny netrufam sebe hore powstatj a wicz sweta užiwati (KLÁŠTOR p. Z. 1742 E) prežívať život v radovánkach; od toho času Benedykt do wěcy vherských mjsseti se wule neměl, Otto pokoge vžjwal (SH 1786) žil v pokoji; k 3: zdawam swe ženie czozkolwiek gmam, malo nebo mnoho, a po mogi smrti aby toho swobodnie vziwala (ŽK 1485); czo se piwoware dotycze y take rzadu, ktery k warzeny piwa gest potrebny, ma gedna y druha strana, poky piwowar stogy, vzywati (P. ĽUPČA 1543); ty, kteryz gyž prwe gsu od czyrkwe prygaty, aby take swych rozumely, czy rady vžywaty aneb vzženy posluchaty (ŠV 1675) koho radami sa majú riadiť; luku Badinskeho užiwagi Kizelowcy (KRUPINA 1683); šest vinohradu v našem chotari zemane uživaju a porcie platit nechteju (MOJZESOVO 1770 LP)
F. Paullus bratowé a sestrine mozole užjwa (PUKANEC 1774) žije na ich úkor; nezprawedliwe nabytky zritka vžjwagj ditky (Se 18. st) neprávom získaný majetok neprináša úžitok potomkom; armaturam in lingua habet: vžjwá gazyka mjsto meče (PD 18. st) v slovnej potýčke býva ostrý k 4: pro lepssie gistotu swu wlastni peczet, kterzuz vzywamy, k tomuto listu przytisknuti gsmi kazali (ŽILINA 1472 SČL); was napomjname a moczy predrecženu, ktereg užjwame, wam dostatecžne porucžugeme (BRATISLAVA 1559); wylož ge (zeliny) do tiglička, gakowy zlatnicy užjwagj (RT 17. st); magistrowe žadali, aby bez wsselike prekažky slobodu tychže artikuluw vžjwati mohli (CA 1676); tyto nástroge a sekere y pántóki su, které tén remeselnjk užjwá (BlR 18. st); Kristus Pan žadneg zbroge telesneg neuzjwal protj peklu (CS 18. st)
F. (zdravého) rozumu u. rozumne uvažovať: ya, gsaucze kryžem od Pana Boha nawsstiweny, ale wssak z wule geho bozskey, zdraweho rozumu užiwagicze, nažadal sem sobe Gich Milosty radnich (ŽILINA 1674); gak rozumu užiwa, wssemožne obchodi (GŠ 1758); wiceg ussi nežli gazik užiwati swečy (GV 1755) viac počúvať a menej hovoriť; -vavať frekv k 1: (Filokles) warene gjdla neužjwawal (PT 1796)

užiť_1 užiť užiť_2 užiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu