užasnúť -e -ú -sol dok. veľmi sa prekvapiť, byť ohromený: u. nad nečakanými zmenami; u-l, keď si uvedomil tú hrôzu
užasnúť p. začudovať sa
začudovať sa prejaviť (obyč. na chvíľu, náhle) prekvapenie, údiv • zadiviť sa • počudovať sa • podiviť sa: deti sa začudovali, zadivili novej hračke; počudoval sa, podivil sa, že čas tak rýchlo ubehol • prekvapiť sa: prekvapil som sa, že sme súťaž vyhrali • zaraziť sa (ostať veľmi a obyč. nie príjemne prekvapený): zarazili sme sa nad takým činom • užasnúť (pocítiť veľké prekvapenie, ohromenie): užasnúť nad toľkou krásou
užasnúť, -ne, -nú, -sol dok. (nad čím i bezpredm.) veľmi sa zadiviť, začudovať, prekvapiť; ostať zdesený, ohromený; ustrnúť; zmeravieť: u. nad počínaním niekoho; Užasol nad jeho výzorom. (Jégé) Každý, kto pôjde okolo Babylonu, užasne a čudovať sa bude nad všetkými tými ranami. (Fig.) Všetci sme užasli, aké otázky nám dávali tieto žiačky. (Heč.) Dedinčania až užasli, čomu sa kováč rozumie. (Tat.)
žasnúť, -ne, -nú, -sol nedok. (nad kým, nad čím) veľmi sa čudovať, diviť sa, pociťovať veľký údiv, prekvapenie: Páni žasli nad ohromnou silou mladého človeka. (Ráz.) Mala zvyk žasnúť nad sebou. (Tim.) Človek žasne, čo to stvárate. (Heč.) Návštevníci od údivu žasnú. (Šteinh.);
dok. užasnúť