Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

sss ssj hssj

čoskoro po malom časovom úseku, v dohľadnom čase, o krátky čas • čochvíľao chvíľu: čoskoro, čochvíľa, o chvíľu bude polnocskoro: svadba bude už skoroonedlhozanedlhonezadlho: čoskoro, onedlho bude zima; syn sa zanedlho vráti z vojny; nezadlho potom mu umrela matkazakrátkozried. okrátkoexpr.: zakratučkozakratunkozakratulinko: zakrátko, zakratunko sa vydá na ďalekú cestu; pôjdu okrátko na bojové polia (Figuli)čosi-kdesičosi-kamsi: čosi-kdesi, čosi-kamsi je tu zimanezaveľazastar.: naskorenaskoro: povráva sa, že ti vraj nezaveľa pôjdeme na sobáš; I bez pravdy oslobodím ťa naskore. (Vajanský)hneďhovor.: už-užraz-dva (o veľmi krátky čas): vrátim sa hneď; už-už, raz-dva príde jarfraz. dnes-zajtranespis. čo nevidieť


hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneďokamžitezaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiťterazmomentálnezastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázaliuž aj: hneď, už, už aj sa vráťtezačerstvazahorúca, pís. i za čerstva, za horúcazried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitkybezodkladneneodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviťobratommihomnaskutkurazomexpr. v mihu-okamihuhovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do robotyhovor. štandopedeexpr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domovhovor. expr. nafľaku, pís. i na fľakunár.: porád (Dobšinský)pospolu (Kukučín)stojme (Dobšinský)fraz.: hneď a zarazobratom rukyna prvý pohľad

2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneďskoročoskoročochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerírýchlo: mal to rýchlo hotovézakrátkozanedlhoonedlhozried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadkupriamhovor.: čosi-kdesičosi-kamsiuž-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tmaexpr.: zamálozamáličko (Plávka, Rázus)fraz. každú chvíľu

3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneďbezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikaťtesnerovno: prišiel tesne, rovno po začiatkublízko: blízko pri ceste je odpočívadlookamžitevzápätíkniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

4. p. rovno 9


práve 1. vyjadruje súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť, v tej chvíli, v tú chvíľu • priamteraz: práve, priam začalo pršať; teraz sme prišliuž-už: už, už-už chcel odísť, keď zazvonil telefónhovor.: akurátakurátnedirekt: akurát, akurátne, direkt som sa zobudilzastar. zrovna

2. zdôrazňuje význam nasledujúceho výrazu • priam: táto kniha nie je práve, priam najlacnejšiapriamorovno: uchmatol mi to priamo, rovno spred nosahovor.: akurátakurátnejust: akurát(ne), just tebe to prezradípresne: urobil to práve, presne tak, ako som chcelzastar. zrovna


takmer obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí; vyjadruje, že veľa nechýbalo a dej by sa bol uskutočnil • skorobezmálatemer: takmer, skoro narazili do stromu; bezmála, temer sa minulipomalyexpr. čajsi: je už pomaly najlepší; bolo už čajsi osem hodín, keď prišliuž-užpriam: už-už, priam by ho boli chytiliviac-menejtakrečenotakpovediac: víťazstvo má viac-menejhovor. praktickykniž. kvázi: povedali mi, že kvázi patrím do rodinylen-lenlen-len žehovor. tak-tak žedobre žedivdiv žezried. len toľko že (v spojení so záporným slovesom): len-len (že), tak-tak že nespadolfraz.: veľa nechýbalolen vlások chýbal: veľa nechýbalo a boli by sa prevrátilipribližne (vyjadruje približnosť): sú približne rovnakí


už-už 1. p. čoskoro, hneď 2 2. p. práve 1, už 2 3. p. takmer


1. vyjadruje okamžité nastúpenie deja, v tomto okamihu, v tomto momente • teraz: Keď ti poviem, vybehneš. – Už, teraz!

2. vyjadruje súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť; v tej chvíli, v tú chvíľu • už-užprávepriamhovor. akurát: už, už-už chcel odísť, keď ktosi zazvonil; práve, priam mi chcel niečo povedať; akurát začal kopať jamu

3. uvádza vetu al. výraz s novým vysvetlením al. komentárom známeho textu; pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • teda: a ako to už, teda býva, nešťastie nechodí samonakoniecnaostatoknapokonveruvlastne: na tom sa napokon, veru, vlastne nedá nič meniť

4. uvádza vetu a zároveň má pobádaciu funkciu • hovor. veď: Vstávaj, už, veď je deň!

5. vyjadruje naliehavosť konať dej al. uspokojenie s dosiahnutím niečoho • konečne: Buď už, konečne ticho! Už, konečne to viem!

6. p. hneď 1 7. p. viac 3 8. p. tam 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

už-už p.

[už, juž], čes již
I. prísl vyj.
1. ukončenie deja, stavu al. okolnosti: wydiely sme, zie hay stiaty bol, y drewa už tu nebolo (TRENČÍN 1584); (Mrwa) giz w Panu Bohu odpocjwa (SLIAČE 1615); juž na večnu mizeriu sme mnohi vyšli (LOVČA 1682 LP); us sa poradily boly, yako gich pobity magy (B. ŠTIAVNICA 17. st); služny uss bol odessel (ŽILINA 1705); swetlice som uss dal wibjeliti (NOVÁKY 1752); prawdu wam powgem, že uss takoweho krale na tomto swete neni (MS 1758)
2. začatie deja, ihneď: už wydym, že Wassy Milostty s panskymi poddanimi dobre nakladatty nechczete (ILIJA 1598); statek pustily sme do zalohu panv Koleczanskemv a gyz den ten, ktery sme mely mezy sebu dokonany, pryssel (PRÍLES 1595); (sedliaci) už prwopostni stredu společne dawagi hrachu (BUDATÍN 1629); iam: guž, hned; jam domu itionem parant: guz domu chcú gjti (KS 1763); včul už pani nam haje odjali, nesmime na haje ani pozret (UHROVEC 1776 LP); už wec na to prissla, ze mne prawotne pohledawagu (PUKANEC 1799)
3. naliehavosť niečo uskutočniť, konečne: wnydi že giž, požehnana, do chramu božyho (BAg 1585); y mnye y bratu wy nadawate, protoze nech us teprow konyecz toho bude (KALINOV 1595); na ten cžas Wahu dost, aby se giž bez messkany takowe budowany mohlo wikonáwaty (ŽILINA 1613); da mili Pan Boh, abi ste sa us skoro hibali domu (RADVAŇ 1714); porodila panenka (syna), pobiežte, dnes sa wam guž narodil (Pas 18. st)
4. už-už že dej takmer nastal, práve: gak za stasliweho pokladal bi si zločinca, ktery kdyz bi guss guss na ssibenicu bil wedeny, od knižete gratiu dostal (MS 1758); Krystus guss guss k sudu zegde (GŠ 1758); pan prelat ku oltaru guš guš pristupuge (MaS 1776)
II. čast
1. v spojení s prísl času má význam častíc ešte, hneď: wčera giž na zmrkawanj sem se pustil z plty k mostu (ŽILINA 1613); juž včil pak za takove dve dediny musime teškosti zbyvati (SELCE 1716 LP); prespala se ze wčilegssim geg mužom, z kterim guž potom tyarssena bola (ORAVA 1730)
2. v spojení s číselnými výrazmi vyjadruje, že ide o väčšie množstvo, väčší počet niečoho al. niekoho, až: vss ttomu gest skorro puol roka a mne moge kosse mne gest nekcell werritty (ŠÁŠOV 1579); len lezim, us na sedmi tiden (RADVAŇ 1714); husy nasse kapu, guž 4 skapali (s. l. 1753); z našej dediny juž šestnast hospodarov ušlo (MACHULINCE 18. st LP)
3. zdôrazňuje nasledujúci výraz, dokonca: my, zbedowany Srnange, ktery sy guž any rady newime (H. SRNIE 1690); ag pani matka ge us lebsse (RADVAŇ 1694); Dora powedala, že ge uš tyarssena a že uš y mlgeko w prsach cziti (VELIČNÁ 1724); Egipčane guž anj peniezy, anj dobitka nemagu (KT 1753)
4. v spojení s časticou len má význam modálnej častice, hádam, vari: na Potoku byla cela dedina spustla, už len čtyri dvory se nachazeji (DRIENČANY 1683 LP); zabigem toho Praszrejka, strela geho matery, ale uss len dolu leteu (BLATNICA 1734)
5. používa sa na oživenie reči vo funkcii častíc teda, veru: giz slysste, kazdy czlowiek ma dokazati zaplaceny dluh (ŽK 1473); již ja práve vidím, že musím umríti (ASL 1687); guss ale co powim o hriessnikowy (MS 1758); už mali za pjsara, a snad gjch trtko z Prjekopi pjsal (PRIEKOPA 1779)
III. spoj dvojčl už - už vyj. vylučovací al. rozlučovací vzťah, alebo: cesta k smrti rozlična, guž mokra, guž sucha (GŠ 1758); modo hoc, modo illud: guž toto, guž to (KS 1763); modo temporibus, modo serius: giž skoreg, giž neskoreg (ML 1779); guss pokani činiti, guss zasek do hrichuw se nawracowati, guss Bohu slubowati, guss slub ten zrussowati (MK 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu