užiť -je -jú dok.
1. prijať do žalúdka (liek): u. tabletku, sirup
2. prežiť vo veľkej miere, okúsiť, zakúsiť: u. radosti, strachu; u. si v živote svoje; u. života, sveta
3. príjemne zužitkovať; zažiť radosť z niečoho: nestačil u. ovocie svojej práce; cez prázdniny si u-li slnka, vody
4. príjemne prežiť čas s niekým: deti rodičov málo u-ú; dosť sa u-li cez dovolenku;
nedok. užívať -a
1. k užiť 1 – 3
2. používať vec, kt. nie je vlastníctvom, na svoj úžitok: u. dom, záhradu; právo na u-nie bytu, odovzdať do u-nia
užívať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.
užívať 1. používať nejakú vec na svoj úžitok: má právo užívať dom • obhospodarovať (hospodáriť na niečom): obhospodarovať záhradu, pozemky
2. porov. užiť
užiť, užije, užijú dok.
1. (čo) prijať do žalúdka, zjesť al. vypiť (najmä liek, trochu zastar. i potravu vôbec): u. liek, u. prášky, tabletky, kvapky; [Elenka] užila svoje mlieko. (Šolt.) Katica nechcela užiť ani šálku čiernej kávy. (Kuk.) Najlepšie kúsky jedál posiela pre slečnu, aby to v dobrom zdraví užila. (Švant.)
2. (čo, čoho i bezpredm.) zažiť, prežiť (najmä niečo príjemné, pekné, radostné); zakúsiť, okúsiť: u. radosti, šťastia, slasti; Na veselie ma zavoláš; chcela by som niečo užiť. (Kuk.) Nič nemá človek, len to, čo užije. (Tim.) Škodoval som desiatku a hnevu som užil za stovku. (Kuk.) Užil som dosť, nevravím. Pešť. Viedeň. (Tat.); u. života, u. sveta prežiť život v radovánkach;
3. (čo) využiť pre svoj prospech, radosť, potešenie; zužitkovať: Chlapi si o desiatej posadali, aby užili kus predobedia. (Tim.) Tvoj vnuksotva užije, čo si mu vydobil. (Ráz.-Mart.) Vynález mal veľký význam. Len vynálezca nemohol užiť ovocie svojej práce. (Hor.)
4. hovor. (koho) zažiť radosť z niečej prítomnosti, príjemne stráviť čas s niekým: Veď ich [deti] nechaj! Kedyže ma užijú. (Laz.) Ako vidím, dosť vás užije švagor so sestrou. (Karv.) Myslel som, že ma dosť užiješ aj v úradnej funkcii. (Štef.)
5. kniž. zastar. (čoho) upotrebiť, použiť: Nástroje ako mŕtve stoja, nemôž’ ich užiť do boja. (J. Kráľ) Jaroslav užil vojenskej ľsti. (Kal.);
nedok. užívať
užívať, -a, -ajú nedok.
1-5. p. užiť;
6. (čo) mať niečo v držbe, v užívaní, brať z niečoho úžitok; obhospodarovať: u. pôdu, u. polia, role, hory; Mala právo dom užívať do smrti. (Ráz.) Lúku iba dva roky užíval. (Taj.)
užiť dk čo 1. prijať do žalúdka, zjesť, vypiť niečo: posilam kossicek czeressny, ktere pan Buch dag Wasseg Welkomožnosty w dobrem zdravy vžyt (BUDATÍN 1648); mnohy člowek mnoho wypige, wssak gest strizliwy, giny malo užige, awssak gest opily (SP 1696); Wasseg Oswicenosti tichto gelenich hubek odsilam, aby račila w dobrem zdrawy užit (RADOĽA 1715); bohaty zeman pro nemoc nemohl z deseti gidel ani gedno vžiti (RPo 1790) 2. zažiť, prežiť niečo: ziadame, zie Janowj, ty spravedlnosti uzyti date (SKALICA 1544 E); syna bezbozneho a neposlussneho trpko otec vzige (BV 1652); spraw lužko w srdcy mem tebe tak, abych twe slawy užil (COB 17. st); mug clowece, si mlady w mladosti, esste musis roskossi swetskich užiti (MS 1758); len se ožeň čo nejskorej, až užiješ vúle dobrej (PV 1761-81) L. moje mladé letá neužili sveta (PV 18. st) ešte som nič neprežil 3. využiť na svoj prospech, potešenie; zužitkovať niečo: zebi (syn) k Wassim Milostem ti penize prinessel, kdi bi byl winen, nez by ssiel na stranu, kde by mohel toho uzity (P. BYSTRICA 1566); kdo nechce aneb nemuže swe slobody w této častce lepé vžity, nech nas vposlechne (BZ 1749); any tj penize sam (Vendelín) neužil, nez chudiežj wssecky rozdal (KT 1753); bohatemu každy člowek chce prytelem byťi, každy se mu komenduge, chtegic ho užyťi (GP 1782) 4. upotrebiť, použiť na istý účel: ktere penyze prynuteny sem byl uzyty na potrebu meho syna (NOVÁKY 1698); kdo na prednjch mjstech gste, bázné wám potrebj, aby ste w néčem dáblu neswolili a za nástrog se gemu užiti nedali (COB 17. st) nedali ste sa zneužiť; pri sčepowany, kdo se nemuže zhibowaty, nech užige stoličky (OR 17. st); te wecy, ktere w inwentarium poznamenane stogj, Martinus prigal, užil (PUKANEC 18. st); užívať ndk k 1: pro sve zdravj tu rybu vžjvatj budete (MOŠOVCE 1585 E); Africani, naleznuwsse tito napoge, užiwali z hognosti, až su ku ospanliwosti priwedeni (TC 1631); prassek od horučosti, ktery y djetky w osypkach užjwati magi (RT 17. st); kehož bolj hlawa, hled mleka neužiwati (MBF 1721); ňeužiwag owoce ňezlupene aneb s koru (PR 18. st); x. pren lyékarsztvo duchovné Búh dál, abi ho tslovek usivál, na veki v peklye nye zosztál (HPS 1752) aby sa ním riadil L. uznano bilo, že mdle dietatko materinskich prsuw neužiwalo do smrty (LÁB 1691 E) nebolo dojčené; x. náb y krestiané prwý, pod gedným gsu vžýwali, kdy gim aposstole chleb lámali (CC 1655 náb) prijímali v podobe chleba; musýss často uctiwe a pobožně swátosti obzwlasstě welebnég oltárnég užjwati (IA 1708) príjímať sviatosť oltárnu F. kdo lekarstwj moc vžjwa, zrydka kedy zdrawj bywa (Se 18. st); k 2: pobožni w oneg nebeskeg wlasti budu užiwati teg wečneg a neskonaleg radosti (TC 1631); ten wetssi pokog máwa, kdo samotňe, bez hodnosti, sstesti swe užíwa (GV 1755); z gakeg pričiny blahoslaweni w nebi stasliwy gsu, zdaliss že roskosse nebeske uziwagu (MS 1758); delicior: kratochwilu užjwám (KS 1763) L. jestli kdo bude vesele volati, ale vy budete smutku užívati (ASL 1781) budete smutní F. w meg težkeg nemocj powstaweny netrufam sebe hore powstatj a wicz sweta užiwati (KLÁŠTOR p. Z. 1742 E) prežívať život v radovánkach; od toho času Benedykt do wěcy vherských mjsseti se wule neměl, Otto pokoge vžjwal (SH 1786) žil v pokoji; k 3: zdawam swe ženie czozkolwiek gmam, malo nebo mnoho, a po mogi smrti aby toho swobodnie vziwala (ŽK 1485); czo se piwoware dotycze y take rzadu, ktery k warzeny piwa gest potrebny, ma gedna y druha strana, poky piwowar stogy, vzywati (P. ĽUPČA 1543); ty, kteryz gyž prwe gsu od czyrkwe prygaty, aby take swych rozumely, czy rady vžywaty aneb vzženy posluchaty (ŠV 1675) koho radami sa majú riadiť; luku Badinskeho užiwagi Kizelowcy (KRUPINA 1683); šest vinohradu v našem chotari zemane uživaju a porcie platit nechteju (MOJZESOVO 1770 LP) F. Paullus bratowé a sestrine mozole užjwa (PUKANEC 1774) žije na ich úkor; nezprawedliwe nabytky zritka vžjwagj ditky (Se 18. st) neprávom získaný majetok neprináša úžitok potomkom; armaturam in lingua habet: vžjwá gazyka mjsto meče (PD 18. st) v slovnej potýčke býva ostrý k 4: pro lepssie gistotu swu wlastni peczet, kterzuz vzywamy, k tomuto listu przytisknuti gsmi kazali (ŽILINA 1472 SČL); was napomjname a moczy predrecženu, ktereg užjwame, wam dostatecžne porucžugeme (BRATISLAVA 1559); wylož ge (zeliny) do tiglička, gakowy zlatnicy užjwagj (RT 17. st); magistrowe žadali, aby bez wsselike prekažky slobodu tychže artikuluw vžjwati mohli (CA 1676); tyto nástroge a sekere y pántóki su, které tén remeselnjk užjwá (BlR 18. st); Kristus Pan žadneg zbroge telesneg neuzjwal protj peklu (CS 18. st) F. (zdravého) rozumu u. rozumne uvažovať: ya, gsaucze kryžem od Pana Boha nawsstiweny, ale wssak z wule geho bozskey, zdraweho rozumu užiwagicze, nažadal sem sobe Gich Milosty radnich (ŽILINA 1674); gak rozumu užiwa, wssemožne obchodi (GŠ 1758); wiceg ussi nežli gazik užiwati swečy (GV 1755) viac počúvať a menej hovoriť; -vavať frekv k 1: (Filokles) warene gjdla neužjwawal (PT 1796)