Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

utiahnuť -e -u -hol dok.

1. pritiahnuť (význ. 2): u. remeň, uzol

2. i nedok. mať silu ťahať; ťahaním dopraviť, vytiahnuť: silný motor u-e hore kopcom, lokomotíva neu-la náklad

3. expr. uvládať, zvládnuť: človek sám neu-e toľko roboty;

nedok. k 1 uťahovať

u. si opasok uskromniť sa (v jedle ap.)

// utiahnuť sa

1. odísť (na odľahlé miesto), uchýliť sa: u. sa do kútika; u. sa do samoty, do ústrania, pren. prerušiť styky so spoločnosťou

2. prestať sa zaujímať, odtiahnuť sa: u. sa od verejnej činnosti;

nedok. uťahovať sa

// utiahnuť si urobiť si žart, posmech: u. si z kamarátov;

nedok. uťahovať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
uťahovať ‑uje ‑ujú nedok.; uťahovať sa; uťahovať si

uťahovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok.


uťahovať sa -huje sa -hujú sa -huj sa! -hoval sa -hujúc sa -hujúci sa -hovanie sa nedok.


uťahovať si -huje si -hujú si -huj si! -hoval si -hujúc si -hujúci si -hovanie si nedok.

doberať, doberať si robiť si z niekoho žarty (obyč. priateľsky) • žartovať: chlapci (si) doberali dievčence, žartovali s dievčencami; So mnou nežartuj!prekáraťpodpichovať (s cieľom povedať niečo nepríjemné): kolegovia sa navzájom prekárali, podpichovalinaberať (útočne doberať): dcéra naberala otca za ľahostajnosťhovor. uťahovať siexpr. naťahovať (ironicky doberať): uťahoval si z priateľa; naťahovala manžela pre zábudlivosťexpr. harkať sa (navzájom sa doberať): deti sa v izbe harkalinár. fačkovaťsubšt.: štengrovať • hecovať


posmievať sa posmechom zľahčovať, znevažovať niekoho, smiechom prejavovať škodoradosť • obsmievať (koho, čo): posmievali sa mi, obsmievali ma, že sa bojímexpr.: posmeškovať (koho) • posmeškovať sa (komu) • posmechovať (koho) • posmechovať sa (komu): posmeškuje, posmechuje vlastnú rodinu; posmeškujú sa, posmechujú sa slabšiemuzried. posmeškáriť (Matuška)vysmievať sasmiať sa (smiechom, posmechom prejavovať škodoradosť, opovrhnutie a pod.): vysmievali sa, smiali sa mu v škole pre veľké ušiironizovaťzosmiešňovať (posmievať sa pomocou irónie, smiať sa z niekoho obyč. pred viacerými): rád každého ironizuje; zosmiešňovať kamarátauťahovať si (robiť si žarty, posmech z niekoho): bol to veselý človek, aj sám zo seba si rád uťahovalexpr.: vyškľabovať sapoškľabovať saškľabiť sa: deti sa mu vyškľabujú, poškľabujú, že je nešikovný, že sa zajakávaexpr.: vyškierať sauškŕňať saškeriť sanaškierať sauškierať sa (úsmevom jemne naznačovať iróniu, posmech): vyškierať sa, uškŕňať sa nad takým konaním; škerí sa, uškiera sa nad jeho naivitoukraj. porúhať sa (Šoltésová, Jégé)fraz.: strúhať mrkvu/mrkvičku (niekomu) • smiať sa do očí

p. aj smiať sa


zosmiešňovať robiť niekoho, niečo smiešnym • fraz.: vyvádzať/privádzať na posmechobracať na posmech: zosmiešňovali ma v očiach kolektívu; rád žartuje, vyvádza, obracia na posmech inýchironizovaťkniž. satirizovať (zosmiešňovať iróniou, satirou): ironizovať, satirizovať pomerykarikovaťparodizovaťparodovať (zosmiešňovať napodobňovaním): karikovať, parod(iz)ovať prejavy známeho politikakniž. persiflovaťhovor. blamovaťzahanbovať (zosmiešňovať vyvolávaním trápnej situácie, spôsobovaním pocitu hanby a pod.): často ma blamoval, zahanboval pred celou spoločnosťouuťahovať si (z niekoho) • posmievať sa (niekomu) • vysmievať sa (z niekoho) • vysmievať (niekoho) • zried.: obsmievaťosmievať (robiť si žarty z niekoho, niečoho, zahŕňať posmechom, výsmechom): uťahovať si, posmievať sa zo spolužiaka; najprv nás vítali a potom vysmievali, o(b)smievalistrápňovať (robiť trápnym): strápňovať sa pred všetkými


žartovať 1. hovoriť al. robiť niečo, čo vzbudzuje veselosť, zábavu, čo pôsobí humorne • robiť žarty: rád s deťmi žartuje, robí s deťmi žarty; o vážnych veciach nežartujvtipkovaťrobiť vtipy (najmä slovne): vtipkuje, robí vtipy na cudzí účethovor.: vtipkáriťšpásovať: vtipkária, špásujú o všetkomhovor. zastar. vicovať (Timrava)hovor. figľovať (vzbudzovať veselosť najmä veselými kúskami) • hovor. zastaráv. furtáčiťsubšt. švandovať • subšt. a vulg. srandovať (najmä slovne) • expr. laškovať (robiť samopašné kúsky, slovné hračky a pod.): mladí laškujúprekárať (dobromyseľne podpichovať): chlapci prekárajú spolužiačkyuťahovať sinár. fačkovať (žartovať s iróniou): fačkovať s ľuďmi (Kukučín)expr. frčkovať (dávať niekomu frčky) (Kalinčiak)

2. (obyč. v zápore) ľahkomyseľne zaobchádzať s niečím • zahrávať sazahrávať sipohrávať sa: s ohňom sa nežartuje, s ohňom sa netreba zahrávať, pohrávaťbrať naľahko: svoje poverenie nesmieš brať naľahko, s poverením nežartuj

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

uťahovať si1 p. utiahnuť si1

uťahovať si2 p. utiahnuť si2


uťahovať, uťahovať sa1 p. utiahnuť1, utiahnuť sa1

uťahovať sa2 p. utiahnuť sa2


utiahnuť sa2, -ne, -nu, -hol dok.

1. (kam, do čoho) uchýliť sa, odísť na tiché, nenápadné, odľahlé, bezpečné miesto: u. sa do kútika; u. sa do samoty (Kal.); Človek sa utiahol do skrýše, do domku, do hôr. (Rys.) Ani vtáča sa neohlási, všetko sa kamsi utiahlo. (Kuk.) Môžeme sa tu aspoň na noc, ako lesná zver do svojho brloha, utiahnuť. (Fr. Kráľ) [Vojská] sa museli utiahnuť za Moravu (Stod.) stiahnuť; u. sa do úzadia, do ústrania a) vyhľadať nerušené miesto; b) prerušiť styky so známymi, so spoločnosťou; u. sa do seba stať sa uzavretým, zadumaným, zamysleným, málovravným;

2. (od čoho, zried. i od koho) prestať sa zaujímať o niečo, začať sa vyhýbať niečomu, odtiahnuť sa: u. sa od roboty (Urb.); u. sa od verejnej činnosti (Taj.); Utiahol sa razom od Žofie a zaliečal sa bohatej vdove (Kuk.) odvrátil sa;

nedok. uťahovať sa2


utiahnuť si1, -ne, -nu, -hol dok. hovor. (z koho, z čoho) urobiť si žart, posmech: u. si z kamarátov, zo spolužiakov; Rád si utiahne z ľudí, i jemu najbližších. (Hruš.);

nedok. uťahovať si1, -uje, -ujú

utiahnuť si2, -ne, -nu, -hol dok. expr. zried. (čoho i bezpredm.) upiť si, potiahnuť si: Utiahne si z fľaše. (Ráz.);

nedok. uťahovať si2, -uje, -ujú


utiahnuť1, -ne, -nu, -hol dok.

1. (čo, čo čím) pevnejšie stiahnuť, pritiahnuť: u. skrutky, matice, u. remeň, remienok; u. niečo remeňom, povrazom

hovor. expr. u. si opasok (remeň) uskromniť sa (obyč. v jedle);

2. (komu, komu čoho) ukrátiť niekoho v niečom, nedopriať niekomu niečo: Koľko nevoľne utiahol svojmu ľudu! (Vaj.) Čo i sebe utiahnu (rodičia), keď sa deti učia, netreba šanovať. (Taj.) Ale pálenky mi neutiahnu. (Taj.)

3. nár. (čo) potiahnuť, odtiahnuť: u. ruku nazad (Kal.); u. stolec (od stola) (Tim.);

4. nár. (čo) stiahnuť, skriviť (obyč. ústa): Paholok utiahol ústa. (Kuk.); neos. Matke utiahlo kútiky (do úsmevu). (Fig.);

nedok. uťahovať, -uje, -ujú

|| utiahnuť sa1

1. zried. uskromniť sa, obmedziť sa v niečom: Popri peniazoch počal dostávať i listy plné prosieb, žeby sa utiahol, že nemajú toľko. (Taj.)

2. nár. (obyč. o ústach) stiahnuť sa, skriviť sa: Ústa sa jej kŕčovite utiahli. (Kuk.) Tu jeden, tu druhý kútik [úst] sa utiahne. (Kuk.);

nedok. uťahovať sa1

uťahovať p. utiahnuť


utiahnuť dk čo
1. ťahaním dať na iné miesto, odtiahnuť niečo: na welike swatky prichazej nektery a tachnu za sebu welike brime hrichu, že by ge par konu sotwy utahlo (Le 1730); nevtahni ruku twu od mrtwého (WP 1768)
2. expr ukradnúť, potiahnuť niečo: čloweče, čokolwek chudimu utachness, pocug swateho Bernarda, neni twoge, ale lupess (SJ 18. st); jeho náboženstwj a swedomj nedopausstj, aby swému netco vtáhel a odgal (STo 1783); uťahovať ndk expr odoberať, uberať niečo: (hriech je) když zaslauženau mzdu ďelnjkum vtahugeme (WK 1779); chudá (krava) se skoreg než tučná nabehá, načjm geg nekdy málo vtahowat (PL 1787) uberať potravu; ci to ge skromne zit, robotnikom plat prodluhowat aneb gim utahowat; (farizejmi) su y ty, ktery mzdu slizebnikum utahugu (SJ 18. st); nezbohatne, ktery pridawa, ale ktery utahuge sebe a swym wymisslenym potrebam (MC 18. st) uskromňuje sa
F. luhar a zlodeg su gednaky, to gich rozdeluge, zlodeg wecy, luhar z rečy prawdu uťahuge (GŠ 1755); utiahnuť sa dk odísť (na odľahlé miesto), uchýliť sa: dilapsi domum: tágňe do domu seba utáhli (KS 1763); (lotri) nebezpečenstwy presspehuicze, do swych tagnich dupat se utáhly (PeP 1769); Kalipso do geskine swe se utahnauce, nesstestnj los swug oplakawala (PT 1796); uťahovať sa ndk
1. uchyľovať sa: do smutneg samotnosty wssicknj takowj se uťahugj (PT 1796)
2. vyhýbať sa, odťahovať sa od niečoho, niekoho: powinnosti djtek k rodiču, za cokoli prawe neb domnele nemstiti, ani se od gjch za opatrowánj neutahowáti (HeT 1775); on ňikdi any pred negtwrdssjmj wogenskimj pracemj se ňeuťahowal (PT 1796)

uťahowať uťahowať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu