Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

utiahnuť -e -u -hol dok.

1. pritiahnuť (význ. 2): u. remeň, uzol

2. i nedok. mať silu ťahať; ťahaním dopraviť, vytiahnuť: silný motor u-e hore kopcom, lokomotíva neu-la náklad

3. expr. uvládať, zvládnuť: človek sám neu-e toľko roboty;

nedok. k 1 uťahovať

● u. si opasok uskromniť sa (v jedle ap.)

// utiahnuť sa

1. odísť (na odľahlé miesto), uchýliť sa: u. sa do kútika; u. sa do samoty, do ústrania, pren. prerušiť styky so spoločnosťou

2. prestať sa zaujímať, odtiahnuť sa: u. sa od verejnej činnosti;

nedok. uťahovať sa

// utiahnuť si urobiť si žart, posmech: u. si z kamarátov;

nedok. uťahovať si

uťahovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok.

uťahovať sa -huje sa -hujú sa -huj sa! -hoval sa -hujúc sa -hujúci sa -hovanie sa nedok.

uťahovať si -huje si -hujú si -huj si! -hoval si -hujúc si -hujúci si -hovanie si nedok.

uťahovať si¹ p. utiahnuť si¹

uťahovať si² p. utiahnuť si²

uťahovať, uťahovať sa¹ p. utiahnuť¹, utiahnuť sa¹

uťahovať sa² p. utiahnuť sa²

utiahnuť sa², -ne, -nu, -hol dok.

1. (kam, do čoho) uchýliť sa, odísť na tiché, nenápadné, odľahlé, bezpečné miesto: u. sa do kútika; u. sa do samoty (Kal.); Človek sa utiahol do skrýše, do domku, do hôr. (Rys.) Ani vtáča sa neohlási, všetko sa kamsi utiahlo. (Kuk.) Môžeme sa tu aspoň na noc, ako lesná zver do svojho brloha, utiahnuť. (Fr. Kráľ) [Vojská] sa museli utiahnuť za Moravu (Stod.) stiahnuť; u. sa do úzadia, do ústrania a) vyhľadať nerušené miesto; b) prerušiť styky so známymi, so spoločnosťou; u. sa do seba stať sa uzavretým, zadumaným, zamysleným, málovravným;

2. (od čoho, zried. i od koho) prestať sa zaujímať o niečo, začať sa vyhýbať niečomu, odtiahnuť sa: u. sa od roboty (Urb.); u. sa od verejnej činnosti (Taj.); Utiahol sa razom od Žofie a zaliečal sa bohatej vdove (Kuk.) odvrátil sa;

nedok. uťahovať sa²

utiahnuť si¹, -ne, -nu, -hol dok. hovor. (z koho, z čoho) urobiť si žart, posmech: u. si z kamarátov, zo spolužiakov; Rád si utiahne z ľudí, i jemu najbližších. (Hruš.);

nedok. uťahovať si¹, -uje, -ujú

utiahnuť si², -ne, -nu, -hol dok. expr. zried. (čoho i bezpredm.) upiť si, potiahnuť si: Utiahne si z fľaše. (Ráz.);

nedok. uťahovať si², -uje, -ujú

utiahnuť¹, -ne, -nu, -hol dok.

1. (čo, čo čím) pevnejšie stiahnuť, pritiahnuť: u. skrutky, matice, u. remeň, remienok; u. niečo remeňom, povrazom

● hovor. expr. u. si opasok (remeň) uskromniť sa (obyč. v jedle);

2. (komu, komu čoho) ukrátiť niekoho v niečom, nedopriať niekomu niečo: Koľko nevoľne utiahol svojmu ľudu! (Vaj.) Čo i sebe utiahnu (rodičia), keď sa deti učia, netreba šanovať. (Taj.) Ale pálenky mi neutiahnu. (Taj.)

3. nár. (čo) potiahnuť, odtiahnuť: u. ruku nazad (Kal.); u. stolec (od stola) (Tim.);

4. nár. (čo) stiahnuť, skriviť (obyč. ústa): Paholok utiahol ústa. (Kuk.); neos. Matke utiahlo kútiky (do úsmevu). (Fig.);

nedok. uťahovať, -uje, -ujú

|| utiahnuť sa¹

1. zried. uskromniť sa, obmedziť sa v niečom: Popri peniazoch počal dostávať i listy plné prosieb, žeby sa utiahol, že nemajú toľko. (Taj.)

2. nár. (obyč. o ústach) stiahnuť sa, skriviť sa: Ústa sa jej kŕčovite utiahli. (Kuk.) Tu jeden, tu druhý kútik [úst] sa utiahne. (Kuk.);

nedok. uťahovať sa¹

uťahovať p. utiahnuť

utiahnuť dk čo
1. ťahaním dať na iné miesto, odtiahnuť niečo: na welike swatky prichazej nektery a tachnu za sebu welike brime hrichu, že by ge par konu sotwy utahlo (Le 1730); nevtahni ruku twu od mrtwého (WP 1768)
2. expr ukradnúť, potiahnuť niečo: čloweče, čokolwek chudimu utachness, pocug swateho Bernarda, neni twoge, ale lupess (SJ 18. st); jeho náboženstwj a swedomj nedopausstj, aby swému netco vtáhel a odgal (STo 1783); uťahovať ndk expr odoberať, uberať niečo: (hriech je) když zaslauženau mzdu ďelnjkum vtahugeme (WK 1779); chudá (krava) se skoreg než tučná nabehá, načjm geg nekdy málo vtahowat (PL 1787) uberať potravu; ci to ge skromne zit, robotnikom plat prodluhowat aneb gim utahowat; (farizejmi) su y ty, ktery mzdu slizebnikum utahugu (SJ 18. st); nezbohatne, ktery pridawa, ale ktery utahuge sebe a swym wymisslenym potrebam (MC 18. st) uskromňuje sa
F. luhar a zlodeg su gednaky, to gich rozdeluge, zlodeg wecy, luhar z rečy prawdu uťahuge (GŠ 1755); utiahnuť sa dk odísť (na odľahlé miesto), uchýliť sa: dilapsi domum: tágňe do domu seba utáhli (KS 1763); (lotri) nebezpečenstwy presspehuicze, do swych tagnich dupat se utáhly (PeP 1769); Kalipso do geskine swe se utahnauce, nesstestnj los swug oplakawala (PT 1796); uťahovať sa ndk
1. uchyľovať sa: do smutneg samotnosty wssicknj takowj se uťahugj (PT 1796)
2. vyhýbať sa, odťahovať sa od niečoho, niekoho: powinnosti djtek k rodiču, za cokoli prawe neb domnele nemstiti, ani se od gjch za opatrowánj neutahowáti (HeT 1775); on ňikdi any pred negtwrdssjmj wogenskimj pracemj se ňeuťahowal (PT 1796)