Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

uľaviť dok. zbaviť nepríjemného stavu, pocitu, ťažkostí ap., uľahčiť, odľahčiť: u. postihnutému v trápení, u. ukonanému telu;

nedok. uľavovať

// uľaviť sa neos. (o nepríjemnom stave) zlepšiť sa, uľahčiť sa: chorému sa u-lo;

nedok. uľavovať sa

// uľaviť si zmierniť nepríjemný pocit, stav ap., uľahčiť si: rozkričal sa, aby si u-l (v hneve)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
uľaviť ‑í ‑ia dok.; uľaviť sa; uľaviť si

uľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým, menej obťažným • obľahčiť: uľahčia, obľahčia nám cestovanie občerstvenímzľahčiť: zľahčíme si úlohu, povinnosť a odídemezmierniť: zmiernil jeho ťažkú situáciu finančnou podporouodbremeniť (od niečoho zaťažujúceho): odbremeniť zamestnané ženy

2. pomôcť v ťažkostiach, zbaviť nepríjemných pocitov, duševných al. telesných stavov • uľaviť: uľahčiť, uľaviť chorému; uľaviť, uľahčiť duši, srdcu piesňou; uľaviť boľavým nohám kúpeľomodľahčiťobľahčiť: odľahčiť si svedomiu; obľahčiť utrpenie chorýmpoľahčiť: neos. večer sa otcovi poľahčilo

3. urobiť ľahším (čo sa týka váhy), zmenšiť váhu niečoho • zľahčiť: odoberie z vreca a uľahčí deťom; zľahčiť nákladodbremeniť: postojte, odbremením vás (od kufra)obľahčiťzried. odťažiť (zbaviť zaťaženia): odťažiť si chrbát


uľaviť p. uľahčiť 2


uľaviť sa neos. zbaviť sa nepríjemných, ťaživých fyzických al. psychických pocitov; stať sa prijateľným (o fyzických al. psychických pocitoch) • neos.: uľahčiť sapoľahčiť sa: po požití lieku sa ti uľaví, uľahčí, poľahčíneos.: obľahčiť saodľahčiť sa: keď sa nám zdôveril, naraz sa mu obľahčilo, odľahčiloodľahnúťzried. odľahčieť: po skúške mi odľahne, odľahčieuvoľniť sa: po plači sa jej uvoľnilo


zľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým (fyzicky i duševne) • odľahčiťobľahčiťuľahčiť: zľahčiť, odľahčiť, uľahčiť niekomu ťažký náklad; zľahčil, odľahčil, obľahčil mu jeho finančnú situáciupoľahčiťuľaviť (obyč. duševne): po skúške sa mu poľahčilo, uľavilovyľahčiť: vyľahčiť, zľahčiť konštrukciu, pôdu

2. ubrať niekomu, niečomu na dôležitosti, závažnosti • znevážiť: zľahčiť, znevážiť výsledky práce niekoho; zľahčiť celú situáciuhovor. zbagatelizovať: naše úsilie zbagatelizovalipodceniťznehodnotiťzdiskreditovať: podceniť význam tlačeného slova; zdiskreditovať niekoho v očiach verejnostiobsmiaťvysmiať (zľahčiť smiechom) • potupiťzneuctiť (zľahčiť vo veľkej miere, ubrať na cti) • fraz. expr. hádzať frčky niekomu (nedok.)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

uľaviť, -í, -ia dok. (komu, čomu) poskytnúť úľavu v ťažkostiach, v trápení; zmierniť, uľahčiť niečo ťažké, nepríjemné: Rodič vychová desať detí, ale tých desatoro v starobe nevie jednému uľaviť. (Al.) Anzula našla slová, ktoré jej uľavili, ktoré potešili. (Kuk.) Neodmietaj ma a uľav môjmu ubolenému srdcu. (VHV) Ivana iste kolená už hodne omínali, lebo sa každú chvíľu všelijako prekrúcal, aby im uľavil. (Šolt.);

nedok. uľavovať, -uje, -ujú

|| uľaviť sa neos. (komu) (o fyzických a psychických stavoch človeka) zlepšiť sa, uľahčiť sa: Keď sa napil, uľavilo sa mu. (Hor.) Tak by sa mu uľavilo, keby mu žena začala vyčítať, že je pri ňom nešťastná. (Greg.);

nedok. uľavovať sa

|| uľaviť si spôsobiť si zmiernenie tiesne, hnevu ap., napr. rečou, uľahčiť si: Hreší a tým si chce uľaviť. (Tim.) Beštia, uľavil si voľakto. (Švant.) Anula si uľaví vzdychmi, nadávkami. (Laz.) Bil sa päsťou po prsiach, aby si uľavil. (Jégé);

nedok. uľavovať si

Morfologický analyzátor

uľaviť dokonavé sloveso
(ja) uľavím VKdsa+; (ty) uľavíš VKdsb+; (on, ona, ono) uľaví VKdsc+; (my) uľavíme VKdpa+; (vy) uľavíte VKdpb+; (oni, ony) uľavia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) uľavil VLdsam+; (ona) uľavila VLdsaf+; (ono) uľavilo VLdsan+; (oni, ony) uľavili VLdpah+;
(ty) uľav! VMdsb+; (my) uľavme! VMdpa+; (vy) uľavte! VMdpb+;
(nejako) uľaviac VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor