uľahčiť -hč/-i! dok.
1. urobiť ľahším, menej namáhavým: u. (si) prácu
2. uľaviť, odľahčiť: u. rodičom; pocítiť u-enie;
nedok. uľahčovať
// uľahčiť sa
1. stať sa ľahším, menej namáhavým: manipulácia s kontajnermi sa im u-la
2. neos. uľaviť sa, odľahnúť: po lieku sa mu u-lo;
nedok. uľahčovať sa
// uľahčiť si uľaviť si, odľahčiť si: u. si zahrešením
uľahčiť sa p. uľaviť sa
uľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým, menej obťažným • obľahčiť: uľahčia, obľahčia nám cestovanie občerstvením • zľahčiť: zľahčíme si úlohu, povinnosť a odídeme • zmierniť: zmiernil jeho ťažkú situáciu finančnou podporou • odbremeniť (od niečoho zaťažujúceho): odbremeniť zamestnané ženy
2. pomôcť v ťažkostiach, zbaviť nepríjemných pocitov, duševných al. telesných stavov • uľaviť: uľahčiť, uľaviť chorému; uľaviť, uľahčiť duši, srdcu piesňou; uľaviť boľavým nohám kúpeľom • odľahčiť • obľahčiť: odľahčiť si svedomiu; obľahčiť utrpenie chorým • poľahčiť: neos. večer sa otcovi poľahčilo
3. urobiť ľahším (čo sa týka váhy), zmenšiť váhu niečoho • zľahčiť: odoberie z vreca a uľahčí deťom; zľahčiť náklad • odbremeniť: postojte, odbremením vás (od kufra) • obľahčiť • zried. odťažiť (zbaviť zaťaženia): odťažiť si chrbát
uľaviť sa neos. zbaviť sa nepríjemných, ťaživých fyzických al. psychických pocitov; stať sa prijateľným (o fyzických al. psychických pocitoch) • neos.: uľahčiť sa • poľahčiť sa: po požití lieku sa ti uľaví, uľahčí, poľahčí • neos.: obľahčiť sa • odľahčiť sa: keď sa nám zdôveril, naraz sa mu obľahčilo, odľahčilo • odľahnúť • zried. odľahčieť: po skúške mi odľahne, odľahčie • uvoľniť sa: po plači sa jej uvoľnilo
zľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým (fyzicky i duševne) • odľahčiť • obľahčiť • uľahčiť: zľahčiť, odľahčiť, uľahčiť niekomu ťažký náklad; zľahčil, odľahčil, obľahčil mu jeho finančnú situáciu • poľahčiť • uľaviť (obyč. duševne): po skúške sa mu poľahčilo, uľavilo • vyľahčiť: vyľahčiť, zľahčiť konštrukciu, pôdu
2. ubrať niekomu, niečomu na dôležitosti, závažnosti • znevážiť: zľahčiť, znevážiť výsledky práce niekoho; zľahčiť celú situáciu • hovor. zbagatelizovať: naše úsilie zbagatelizovali • podceniť • znehodnotiť • zdiskreditovať: podceniť význam tlačeného slova; zdiskreditovať niekoho v očiach verejnosti • obsmiať • vysmiať (zľahčiť smiechom) • potupiť • zneuctiť (zľahčiť vo veľkej miere, ubrať na cti) • fraz. expr. hádzať frčky niekomu (nedok.)
uľahčiť, -i, -ia, rozk. -či/-č dok.
1. (komu čo) urobiť ľahším, menej obťažným, menej namáhavým: Odriad partizánov im uľahčí prechod. (Tat.) Mne postačí, že ti budem môcť aspoň trochu uľahčiť život. (Zúb.)
2. (komu, čomu) pomôcť v ťažkostiach, uľaviť: Chcel by som pracovať. Uľahčiť matke. (Barč) Chcela v slzách uľahčiť svojmu osudu. (Kuk.)
3. (komu) zmierniť ťarchu (bremena ap.): „Počkaj, uľahčím ti,“ a nadvihol Tomášovo vrece odspodu. (Zúb.);
nedok. uľahčovať, -uje, -ujú
|| uľahčiť sa neos. (komu) (o fyzických al. duševných stavoch človeka) zlepšiť sa, uľaviť sa: Uľahčilo sa jej, že mohla skončiť nepríjemný rozhovor. (Červ.) Veď sa i jemu uľahčí, keď sa vyžaluje. (Fr. Kráľ)
|| uľahčiť si spôsobiť si zmiernenie tiesne, hnevu ap., napr. rečou, uľaviť si: Uľahčil si odvrknutím. (Hor.) Možno si tým hrešením predsa len trochu uľahčí. (Fr. Kráľ) Rusko je široké, uľahčil si jeden z chlapov. (Jaš.);
nedok. uľahčovať si