Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

uľahčiť -hč/-i! dok.

1. urobiť ľahším, menej namáhavým: u. (si) prácu

2. uľaviť, odľahčiť: u. rodičom; pocítiť u-enie;

nedok. uľahčovať

// uľahčiť sa

1. stať sa ľahším, menej namáhavým: manipulácia s kontajnermi sa im u-la

2. neos. uľaviť sa, odľahnúť: po lieku sa mu u-lo;

nedok. uľahčovať sa

// uľahčiť si uľaviť si, odľahčiť si: u. si zahrešením

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
uľahčiť ‑í ‑ia ‑hč/‑i! dok.; uľahčiť sa; uľahčiť si

uľahčiť sa p. uľaviť sa


uľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým, menej obťažným • obľahčiť: uľahčia, obľahčia nám cestovanie občerstvenímzľahčiť: zľahčíme si úlohu, povinnosť a odídemezmierniť: zmiernil jeho ťažkú situáciu finančnou podporouodbremeniť (od niečoho zaťažujúceho): odbremeniť zamestnané ženy

2. pomôcť v ťažkostiach, zbaviť nepríjemných pocitov, duševných al. telesných stavov • uľaviť: uľahčiť, uľaviť chorému; uľaviť, uľahčiť duši, srdcu piesňou; uľaviť boľavým nohám kúpeľomodľahčiťobľahčiť: odľahčiť si svedomiu; obľahčiť utrpenie chorýmpoľahčiť: neos. večer sa otcovi poľahčilo

3. urobiť ľahším (čo sa týka váhy), zmenšiť váhu niečoho • zľahčiť: odoberie z vreca a uľahčí deťom; zľahčiť nákladodbremeniť: postojte, odbremením vás (od kufra)obľahčiťzried. odťažiť (zbaviť zaťaženia): odťažiť si chrbát


uľaviť sa neos. zbaviť sa nepríjemných, ťaživých fyzických al. psychických pocitov; stať sa prijateľným (o fyzických al. psychických pocitoch) • neos.: uľahčiť sapoľahčiť sa: po požití lieku sa ti uľaví, uľahčí, poľahčíneos.: obľahčiť saodľahčiť sa: keď sa nám zdôveril, naraz sa mu obľahčilo, odľahčiloodľahnúťzried. odľahčieť: po skúške mi odľahne, odľahčieuvoľniť sa: po plači sa jej uvoľnilo


zľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým (fyzicky i duševne) • odľahčiťobľahčiťuľahčiť: zľahčiť, odľahčiť, uľahčiť niekomu ťažký náklad; zľahčil, odľahčil, obľahčil mu jeho finančnú situáciupoľahčiťuľaviť (obyč. duševne): po skúške sa mu poľahčilo, uľavilovyľahčiť: vyľahčiť, zľahčiť konštrukciu, pôdu

2. ubrať niekomu, niečomu na dôležitosti, závažnosti • znevážiť: zľahčiť, znevážiť výsledky práce niekoho; zľahčiť celú situáciuhovor. zbagatelizovať: naše úsilie zbagatelizovalipodceniťznehodnotiťzdiskreditovať: podceniť význam tlačeného slova; zdiskreditovať niekoho v očiach verejnostiobsmiaťvysmiať (zľahčiť smiechom) • potupiťzneuctiť (zľahčiť vo veľkej miere, ubrať na cti) • fraz. expr. hádzať frčky niekomu (nedok.)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

uľahčiť, -i, -ia, rozk. -či/-č dok.

1. (komu čo) urobiť ľahším, menej obťažným, menej namáhavým: Odriad partizánov im uľahčí prechod. (Tat.) Mne postačí, že ti budem môcť aspoň trochu uľahčiť život. (Zúb.)

2. (komu, čomu) pomôcť v ťažkostiach, uľaviť: Chcel by som pracovať. Uľahčiť matke. (Barč) Chcela v slzách uľahčiť svojmu osudu. (Kuk.)

3. (komu) zmierniť ťarchu (bremena ap.): „Počkaj, uľahčím ti,“ a nadvihol Tomášovo vrece odspodu. (Zúb.);

nedok. uľahčovať, -uje, -ujú

|| uľahčiť sa neos. (komu) (o fyzických al. duševných stavoch človeka) zlepšiť sa, uľaviť sa: Uľahčilo sa jej, že mohla skončiť nepríjemný rozhovor. (Červ.) Veď sa i jemu uľahčí, keď sa vyžaluje. (Fr. Kráľ)

|| uľahčiť si spôsobiť si zmiernenie tiesne, hnevu ap., napr. rečou, uľaviť si: Uľahčil si odvrknutím. (Hor.) Možno si tým hrešením predsa len trochu uľahčí. (Fr. Kráľ) Rusko je široké, uľahčil si jeden z chlapov. (Jaš.);

nedok. uľahčovať si

Morfologický analyzátor

uľahčiť dokonavé sloveso
(ja) uľahčím VKdsa+; (ty) uľahčíš VKdsb+; (on, ona, ono) uľahčí VKdsc+; (my) uľahčíme VKdpa+; (vy) uľahčíte VKdpb+; (oni, ony) uľahčia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) uľahčil VLdsam+; (ona) uľahčila VLdsaf+; (ono) uľahčilo VLdsan+; (oni, ony) uľahčili VLdpah+;
(ty) uľahči! VMdsb+; (my) uľahčime! VMdpa+; (vy) uľahčite! VMdpb+;
(nejako) uľahčiac VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

uľahčiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor