učiteľ -a mn. -ia m.
1. kto z povolania vyučuje: u. na základnej škole, u. hudby, lyžovania
2. osobnosť, kt. svojím učením vplýva na niekoho: Fándly bol u-om roľníkov;
učiteľka -y -liek ž.;
učiteľský príd.: u-é povolanie, u. zbor, u. plat;
učiteľsky prísl.;
učiteľstvo -a s.
1. učitelia
2. povolanie učiteľa;
učitelík -a mn. -ci m. zdrob. iron.
učiteľka -ky -liek ž.
učiteľka žena, ktorá z povolania vyučuje • pedagogička: učiteľka základnej školy • profesorka • slang. profka (stredoškolská, najmä gymnaziálna učiteľka) • štud. slang. učka: máme novú učku • guvernantka (domáca učiteľka)
vychovávateľka žena, ktorá sa profesionálne zaoberá výchovou: vychovávateľka v detskom domove • guvernantka (domáca vychovávateľka al. učiteľka) • učiteľka (vychovávateľka v škole)
učiteľ, -a, mn. č. -lia m.
1. osoba, ktorá z povolania vyučuje a vychováva mládež: odborný, stredoškolský, vysokoškolský u.; u. ruštiny, hudby, tanca; dedinský u.; domáci u.;
pren. o niečom, čo pôsobí výchovne al. poučne: čas, učiteľ života (Len.);
2. osobnosť, ktorá svojím (obyč. filozofickým) učením vplýva na niekoho: Marx a Lenin sú učiteľmi proletariátu; duchovný u.;
učiteľka, -y, -liek ž.
1. osoba vyučujúca a vychovávajúca mládež: u. na národnej škole; u. varenia, šitia;
pren. o niečom, čo pôsobí výchovne a poučne: história je učiteľkou života; príroda, učiteľka ľudstva (Vlč.); Učiteľkou mu bola detvianska pieseň. (Krčm.)
2. ľud. učiteľova manželka (Taj., Jégé);
učiteľský príd.: u. diplom, u-é povolanie, u-é miesto; u. byt, u-á knižnica, u-é noviny určený(-á, -é) pre učiteľov; u. dorast, u-é sily, u. sbor; u-á rodina v ktorej je viac učiteľov; zastar. u. ústav, u-á akadémia škola, v ktorej sa vzdelávali budúci učitelia, pedagogická škola;
učitelík, -a, mn. č. -ci m. zdrob. iron.;
učiteľko, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. hypok.;
učiteľstvo, -a str.
1. učiteľské povolanie;
2. hromad. učitelia