Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

učiteľ -a mn. -ia m.

1. kto z povolania vyučuje: u. na základnej škole, u. hudby, lyžovania

2. osobnosť, kt. svojím učením vplýva na niekoho: Fándly bol u-om roľníkov;

učiteľka -y -liek ž.;

učiteľský príd.: u-é povolanie, u. zbor, u. plat;

učiteľsky prísl.;

učiteľstvo -a s.

1. učitelia

2. povolanie učiteľa;

učitelík -a mn. -ci m. zdrob. iron.

učiteľ, -a, mn. č. -lia m.

1. osoba, ktorá z povolania vyučuje a vychováva mládež: odborný, stredoškolský, vysokoškolský u.; u. ruštiny, hudby, tanca; dedinský u.; domáci u.;

pren. o niečom, čo pôsobí výchovne al. poučne: čas, učiteľ života (Len.);

2. osobnosť, ktorá svojím (obyč. filozofickým) učením vplýva na niekoho: Marx a Lenin sú učiteľmi proletariátu; duchovný u.;

učiteľka, -y, -liek ž.

1. osoba vyučujúca a vychovávajúca mládež: u. na národnej škole; u. varenia, šitia;

pren. o niečom, čo pôsobí výchovne a poučne: história je učiteľkou života; príroda, učiteľka ľudstva (Vlč.); Učiteľkou mu bola detvianska pieseň. (Krčm.)

2. ľud. učiteľova manželka (Taj., Jégé);

učiteľský príd.: u. diplom, u-é povolanie, u-é miesto; u. byt, u-á knižnica, u-é noviny určený(-á, -é) pre učiteľov; u. dorast, u-é sily, u. sbor; u-á rodina v ktorej je viac učiteľov; zastar. u. ústav, u-á akadémia škola, v ktorej sa vzdelávali budúci učitelia, pedagogická škola;

učitelík, -a, mn. č. -ci m. zdrob. iron.;

učiteľko, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. hypok.;

učiteľstvo, -a str.

1. učiteľské povolanie;

2. hromad. učitelia

(jeden) učiteľ; (bez) učiteľa; (k) učiteľovi; (vidím) učiteľa; (hej) učiteľ!; (o) učiteľovi; (s) učiteľom;

(štyria) učitelia; (bez) učiteľov; (k) učiteľom; (vidím) učiteľov; (hej) učitelia!; (o) učiteľoch; (s) učiteľmi;