učiť nedok.
1. stálym pôsobením pomáhať v získavaní zručnosti: u. dieťa rozprávať, u. hrať na hudobnom nástroji, u. šoférovať
2. výchovou vštepovať, privykať, priúčať: u. trpezlivosti, sebaovládaniu
3. výkladom, precvičovaním ap. poskytovať vedomosti: u. žiakov čítať, rátať, násobilku, vetný rozbor
4. pôsobiť ako učiteľ; vyučovať: u. na strednej škole; u. matematiku, u. denne 4 hodiny
5. hlásať, šíriť myšlienky: humanizmus učí úcte k človeku;
opak. učievať -a
// učiť sa
1. cvičením získavať zručnosť: u. sa plávať, tancovať, hrať na husliach
2. na zákl. výchovného pôsobenia si osvojovať, vštepovať: u. sa disciplíne, pravdovravnosti
3. získavať vedomosti: u. sa dejepis, dobre, ľahko sa u.; u. sa naspamäť; čo ste sa dnes (v škole) u-li?
4. pripravovať sa na bud. povolanie (obyč. remeslo): u. sa za automechanika; hovor. chcel by sa ďalej u. študovať
● u. sa na vlastnej škode, na vlastných chybách brať si poučenie zo (zlej) skúsenosti;
opak. učievať sa
učiť sa učí sa učia sa uč sa! učil sa učiac sa učiaci sa učenie sa nedok.
učiť učí učia uč! učil učiac učiaci učený učenie nedok.
naučiť -čí -čia nauč! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (koho čo/s neurčitkom; koho, čo čomu/s neurčitkom) ▶ poskytnúť, dať, odovzdať vedomosti, skúsenosti; spôsobiť, aby si niekto niečo zapamätal: n. prváčikov čítať, písať, počítať; n. deti novú básničku; n. žiakov samostatne myslieť, samostatnému mysleniu; n. psa poslušnosti; kto ťa naučil tak škaredo rozprávať?; láska vás všetko naučí [J. Buzássy]; Blahorečil svojmu otcovi za to, že ho naučil remeslu. [J. Lenčo] 2. (koho čomu; koho s neurčitkom) ▶ vštepiť spôsob videnia sveta, hodnotový systém, priučiť: rodičia ma naučili milovať prírodu, umenie, život; cudzina ju naučila veriť si; choroba ho naučila pokore a trpezlivosti 3. (koho na čo; koho s neurčitkom) ▶ vštepiť návyky, navyknúť na niečo: ako n. deti na nočník?; v mestách sú ľudia naučení na vyšší štandard; naše deti sú naučené chodiť skoro spať ◘ fraz. naučiť niekoho móresu/móresom naučiť niekoho slušne sa správať; expr. ja ťa naučím po kostole hvízdať! naučím ťa poriadku, disciplíne, naučím ťa správať sa al. konať, ako treba, ako sa patrí ◘ parem. núdza naučí každého počítať; život ťa naučí ▷ nedok. ↗ učiť
naučiť sa -čí sa -čia sa nauč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok. 1. (čo/s neurčitkom) ▶ učením, cvičením si niečo osvojiť, získať vedomosti, zručnosti: n. sa čítať, písať; n. sa plávať, lyžovať, tancovať; n. sa báseň naspamäť; naučil sa po anglicky ako šesťdesiatročný; to sa časom naučíš; naučte sa hospodáriť s časom; chcel by som sa n. hrať na husliach, jazdiť na koni; to sa nedá n. z kníh; naučila som sa vážiť si každú korunu; n. sa ovládať svoje emócie; kde ste sa naučili tak dobre variť?; všeličo sa musela n.; n. sa narábať so svojím hlasom; deti predviedli, čo sa v škole naučili; Koľko mi len trvalo, kým som sa naučila správne zamiesiť cesto, kým bol chlebík taký, ako má byť. [E. Farkašová] 2. (čomu (od koho)) ▶ na základe výchovného pôsobenia si osvojiť isté návyky, priučiť sa: od rodičov sa naučili disciplíne, pravdovravnosti, láske; mnohému som sa od neho naučil ◘ parem. čo sa za mladi naučíš, v starobe akoby si našiel ▷ nedok. ↗ učiť sa
cvičiť 1. opakovať niečo s cieľom nadobudnúť zručnosť, schopnosť, vedomosť • nacvičovať • precvičovať: cvičí, nacvičuje, precvičuje streľbu do cieľa, prednes básne; cvičí hru na husliach • trénovať (najmä pri športových výkonoch): trénuje skok do diaľky • učiť sa • zdokonaľovať sa: musíme sa učiť trpezlivosti, musíme sa zdokonaľovať v sebaovládaní, musíme cvičiť svoje sebaovládanie
2. viesť niekoho k získaniu zručnosti, schopnosti, vedomosti • nacvičovať • precvičovať: cvičiť, nacvičovať pieseň so spevákmi • drezírovať (tvrdo pritom zaobchádzať) • trénovať (pri športe): drezíruje, trénuje, cvičí so zverencami každý pohyb • učiť • vychovávať: učia, cvičia nás zachovať poriadok • hovor. muštrovať: matka stále cvičí, učí, muštruje svoje deti
hlásať verejne dávať na vedomie • ohlasovať • ohlášať: hlásať, ohlasovať Evanjelium • šíriť • rozširovať: šírili, rozširovali myšlienky slobody • učiť (náuku, učenie, poznatky a pod.): kresťanstvo učí, že láska k blížnemu je najdôležitejšia • kázať • apoštolovať (v súvislosti s náboženským učením): kázať Božie slovo; dva roky apoštoloval v Afrike • propagovať (zároveň i odporúčať): propagovať boj proti fajčeniu
študovať 1. vzdelávať sa na strednej al. vysokej škole; získavať vedomosti (v istom odbore) • hovor. zastar. al. expr. študírovať: študuje matematiku; expr. Čo študíruješ? • učiť sa (získavať vedomosti): ľahko, rád sa učí, študuje • fraz. expr. prehŕňať sa v knihách
p. aj učiť sa 1
2. vedecky zisťovať poznatky o niečom • bádať: študuje príčiny vyschýnania lesa; báda o vplyve prostredia na ľudský organizmus • skúmať: skúma dejiny svojho rodiska
3. sústredene, dôkladne pozorovať • skúmať • obzerať • prezerať: študuje, skúma, aká je situácia; obzerá, prezerá sa v zrkadle
4. štúdiom, cvičením, učením si osvojovať: divadelný súbor študuje novú hru • cvičiť • nacvičovať • učiť sa: herci cvičia, nacvičujú, učia sa svoje úlohy
učiť sa 1. cvičením, precvičovaním, počúvaním učiteľa, štúdiom a pod. získavať zručnosť al. vedomosti (často v rámci školy): učiť sa spievať, bicyklovať; učiť sa fyziku (na vysokej škole); zle sa učí • vzdelávať sa (rozvíjať si intelektuálne schopnosti, nadobúdať všestranné vedomosti): vzdelávať sa v cudzine • študovať • hovor. zastar. al. expr. študírovať (nadobúdať vzdelanie na strednej al. vysokej škole al. získavať vedomosti v istom odbore): študuje na technike; študuje astronómiu; študuje, učí sa za doktora • zastaráv. školovať sa: je to školovaný človek • školiť sa (získavať potrebné vedomosti, schopnosti, obyč. krátkodobo, mimo školy): školil sa u významného odborníka na mikropočítače; ekonomicky sa školili na sústredení v Tatrách • zaúčať sa • zaškoľovať sa (pri postupnom ovládaní istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča sa, zaškoľuje sa do odboru • memorovať (učiť sa naspamäť): žiak memoruje báseň • hovor. expr. bifľovať sa (mechanicky sa učiť naspamäť) • expr. drieť sa (usilovne, intenzívne a obyč. netvorivo sa učiť): drie sa na skúšku • štud. slang.: drviť sa • drviť • šprtať sa • štukovať sa (usilovne a obyč. mechanicky, netvorivo sa učiť): drví sa, šprtá sa chémiu • vštepovať si do pamäti: vštepuje si do pamäti zložité vzorce • podúčať sa (získavať ďalšie, podrobnejšie vedomosti o niečom): podúča sa šiť
2. na základe výchovného pôsobenia si zapamätávať a prijímať ako svoje • osvojovať si • prijímať za svoje: učiť sa skromnosti; osvojovať si správne držanie tela • privykať si • privykať sa • priúčať sa: privyká si na poriadok; priúča sa variť
p. aj cvičiť 1
učiť 1. cvičením, precvičovaním, výkladom a pod. pomáhať v získavaní zručnosti al. vedomostí (často v rámci školy): učiť deti písať, čítať, hrať, plávať, učiť o histórii národa • vzdelávať (rozvíjať duševné schopnosti, poskytovať všestranné vzdelanie): vzdelávali ho najlepší pedagógovia; ľud treba vzdelávať • vyučovať (učiť v škole) • školiť (učiť obyč. mimo školy, krátkodobo, s cieľom zdokonaliť v istom odbore): našich pracovníkov školia v zahraničí; školiť ašpiranta • zaúčať • zaškoľovať (týka sa obyč. postupného ovládania istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča ho narábať s prístrojom; zaškoľujú nových pracovníkov; zaúčať niekoho do remesla • zastaráv. školovať: školovanie žiakov
2. výchovou upevňovať niečo (v prejavoch, v pamäti): učiť mládež sebaovládaniu • navykať • privykať • zvykať • priúčať: privyká, priúča ho trpezlivosti; navyká, zvyká nás na poriadok • vštepovať (niečo niekomu): vštepujú deťom lásku k vlasti, úctu k starším
p. aj cvičiť 2
3. systematicky vzdelávať vo vyučovacom procese, pôsobiť ako učiteľ • vyučovať • byť učiteľom: učí, vyučuje na strednej, na vysokej škole; je učiteľom slovenčiny; učí, vyučuje matematiku
4. p. hlásať
učiť, -i, -ia nedok.
1. (koho čo s neurč. i o čom) dávať niekomu vedomosti o niečom, zaúčať niekoho do niečoho: u. deti, u. žiakov matematiku, chémiu, dejepis, zemepis; u. počítať, kresliť; u. o Veľkomoravskej ríši; Učia nás slovenčinu, čítať i pravopis. (Taj.)
2. (koho čomu, zried. i na čo) vštepovať niekomu niečo, pôsobiť na niekoho výchovne, privykať, priúčať: u. niekoho skromnosti, trpezlivosti; Vy ste nás vždy len nenávisti učili. (Tim.) To je prvé, na čo Slováci deti učia: poníženosti. (Taj.)
3. (koho, čo i bezpredm.) pôsobiť ako učiteľ na skole, vyučovať: u. na strednej škole; u. dejiny (Urb.); Synovec učí na gymnáziu veľkých študentov. (Tat.)
4. hlásať, šíriť nejaké názory, učenie: marxizmus, Lenin učí, že ...;
5. zried. radiť, napomínať, poučovať: „Neboj sa, nevytečie, je mastný,“ učil bača. (Taj.) Nevídali, Vanovský, príde skaderuka-skadenoha a už by chcel učiť. (Vaj.);
opak. učievať, a, -ajú
|| učiť sa
1. (bezpredm., čo s neurč., o čom) nadobúdať vedomosti štúdiom al. praxou, študovať, zaúčať sa do niečoho: u. sa ľahko, bystro rýchlo chápať a pamätať si učivo; u. sa niečo naspamäť; u. sa maďarčinu (Taj.); Išiel sa učiť drotárčinu. (Urb.) Dvaja chlapci sa už pri otcovi učia (Taj.) remeslo ako učni. Od koho ste sa učili spievať? (Hviezd.) Tuho sa učila od muža a z novín po maďarsky. (Taj.) V škole sa o tom ešte neučili. (Ráz.)
● u. sa na vlastnej škode poúčať sa zo svojho nešťastia, zo svojej škody;
2. (za čo, na čo i bezpredm.) byť v učení, na štúdiách, študovať: u. sa za učiteľa, za doktora; Mladý Ďuro v škole učí sa na kňaza. (Ráz.-Mart.) Išli sa učiť na kupectvo. (Kuk.) Kde by som sa ja učil! Veď sme my chudobní! (Ráz.)
3. (čomu) osvojovať si, nadobúdať isté vlastnosti, privykať sa, priúčať sa: u. sa trpezlivosti, skromnosti;
učiť ndk 1. stálym pôsobením viesť k získaniu zručnosti, návyku: aby mistr wisse trych towarissow a gedneho stuckwerkera na geho werksstate po gednu nedržel, any dwůch ucžnow razom neucžil (CA 1674); excolere aliqvem doctrina: ňekoho na umenj učiti; loqvendi magistra consvetudo: obyčag uči mlúwiti; figurare os pueri: na mlúwenj učiti chlapca; infico, inficere pueros bonis artibus: chlapcú na remeslo učitj; artem dicendi tradere: ozdobné mlúweni učiti (KS 1763); chlapca v reči, mravnosťi a umeňí vašem učastného učiň, cvič a uč (BR 1785) 2. výchovou pestovať nej. vlastnosť, schopnosť: Abraham Žyd kolyk ffuntow korenia opowedel a zaplatel-ly bil od toho korenia a czedulu giž-ly bil wzal a yako prawili ostatni Židie, yako gich Sylessy vczil, aby prawili wicze, nez co tricatku daly, o tom rychtar slyssel (PÚCHOV 1610); každa matka pohorssuge swe ditky, kdy gjch neučj k modlitbam, k pobožnosti, k znamostj Pana Boha (AgS 1708); imbuere aliqvem vitys: na zlé učiti ňekoho; farcire centones alicui: na mnohé lhanj učiti ňekoho; informare puerilem aetatem ad humilitatem: ďetj na ponjženost učitj (KS 1763); gak mass ditki a chleba ňic, uč gich ku roboťe, aby skrz pracu swym časem branili se psoťe (GP 1782); když ale po 8. aneb 10. dni k sýly prydu (ovce) musýme je pomáli na tráwu učiti (VOv 1779); mass ly synow, uč gych a zhybug gych od detynstwa gegych (MiK 18. st) 3. výkladom, cvičením ap. poskytovať vedomosti, vzdelanie: zaplatyty chceme za to dobrodeni, czo oni sinow nassich chowaly a wczyly (BOJNICE 1565 SČL); (chcem) dytky me z gegych statkem dostatecne zaopatryt a wo wyre katolyczkeg zadrzety a gych we sskolach yezuwytoch uczyty dati (TC 1631); explicare scholam: ňegaké umeni welmy rozssyrňe učiti; inculcare graecea verba alicui: ňekoho na geretské slowa učiti; informo: učjm, formugem, naučenj dawam (KS 1763); taťík (ma) hňeď v maličkosťi arabštinu dal učiťi (BR 1785) 4. pôsobiť ako učiteľ: doceo: uczim (VTL 1679); učitel (:praceptor:) sedj na stolici (:katedre:), žacy po lawicech, on učj, tjto pak se učj (OP 1685); žaden ňewi gak gest tassko učit cudze ďeťi (GV 1755); docere aliqvem eiteras mercede: ňekoho za plat učiti; profitetur philosophiam: fylozophiu učj; erudio: wyučugem, učjm, naučugem (KS 1763); kral techdj anglitsky dal ho (učiteľa) powolat k sobe, abj ucil geho sinaczka (Káz 18. st) F. kdo učj gineho, učj se sameho (SiN 1678) učiteľ rastie so žiakom 5. hlásať, šíriť nej. myšlienky, a tým získavať stúpencov: swaty Petr napomyna a vcžy pobožne matrony a ženy, kterak netoliko ženy podane magy bity mužom swogym, ale take, kterak w ozdobie, w okrase nositi se magy (BAg 1585); ucži a ukazuge swati Pawel, že wssichni darowe su a pochazegy od Pana Boha (TC 1631); Krystus kazal gjmu (apoštolom) na wssecken swet gjti, wssecky narodi prawe učjti (KK 1709); páni lutheráni vča a prawá, že cýrkew rjmská za prwnjch čtyry aneb pět rokuw byla oprawdiwá cýrkew Krystowá, a potom, že w mnohých wěcách pochybila a pobludila (PE 1764); prorok uči z gaku pobožnostu mame se zadržet w hrame (SJ 18. st); učievať frekv k 4: k wam sem chodiwal, w chrame tomto častokrate učiwal (SP 1696); Gežjss nato odpowed dal, ga sem wždy w chrame učjwal (PoP 1723); djtě w disputácy lekcy na otázky rozoberé tak gako kdy včitel včjwá (BZ 1749); učiť sa ndk 1. cvičením získavať schopnosť, zručnosť: nemluwnatko učy se chodit (KoA 17. st); pilarowj len za dwanast sto sem zaplatil, aby y on se učjl lepssge desky pilit (ROVŇANY 1755); fidicinius ludus: hudébny sskola, kde sa učá; permanere in disciplina multos annos: dluho učiti se ňekteré umeni; (KS 1763); na to mne gakz weznu múg odew wzati byl a musel sem se učit napoli nahi chodit (VP 1764); kone se ag učit dagj, su techdi nachilne ku naučeni powinnosti (PR 18. st) F. na malem zagačku učja se psy srny gest (SiN 1678) robenie zla sa stupňuje 2. pestovať v sebe nej. vlastnosť, schopnosť: mi, lide vcžime se potwrzowati wieru nassu (BAg 1585); ucžiti se mame, yako a kterak poznawati mame prawdiwich kazatelow (TC 1631); Holeczy sina pak w takowem hospodarstwy zanechal, aby sa učily gazdowat, a že by sa dačuo zmohly (L. MIKULÁŠ 1770); že mu domluwal, abi se mores učil (CA 1773) F. gako chodj stary rak, včj se y mlady tak (Se 18. st) mladší napodobňujú starších; aká matka, taká Katka 3. získavať vedomosti: disco: uczim sa (VTL 1648); kdy se uczil w sskolje, tatik mel nan starost (TRENČÍN 1679); operari studijs liberalibus: učiti se peknému umeňú; jus civile tractare: prawá se učiti (KS 1763); išlo devča do školy, učiti se písmo (PV 18. st) F. kdo se rad učj, brjcha netučj (SiN 1678) pri učení sa nepriberá; kdo se na vswite rad včj, ten se malo s knissku muči (Se 18. st) ranné učenie je užitočné 4. pripravovať sa na povolanie (remeslo): ktery by se vczen do roka vczil, ten a takowy nicz nedlužen platit (MURÁŇ 1585 E); ya sem se ucžil w Domanižy remeslu ssewczowskemu (V. ZÁLUŽIE 1617-19); kdy se u Iakubusa remeslu krajcirskemu učil (VELIČNÁ 1732); gisty Bardiowčan, ktery masarstwo se učil (Kur 1784); kdo sa remesla negakeho učj, dlúho pracowati mosý (BlR 18. st); učievať sa frekv k 2: potrebno gest, aby on (muž) guž po zanechánych hrách detjnských burki snasati se učiwal (BlR 18. st)
učiť p. učuť