Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

učičíkať -a dok. expr.

1. kolísaním ap. uspať, utíšiť: u. dieťa

2. upokojiť, uchlácholiť, učankať: u. niekoho peknými slovami, sľubmi

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
učičíkať ‑a ‑ajú dok.

čičíkať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. expr. 1. (koho, čo) ▶ hojdaním, chlácholením tíšiť, uspávať (dieťa), upokojovať, utišovať: č. vnúča; dievčatko čičíka bábiku; čičíkajúci hlas; matkino láskavé čičíkanie; Kedy si k nemu v noci vstával, vymieňal mu obklady, čičíkal ho, aby revom nezburcoval celý panelák? [E. Farkašová]
2. (koho, čo (čím)) ▶ robiť pokojným; tlmiť niečo negatívne, napr. nespokojnosť, nesúhlas, odpor, chlácholiť, utešovať: č. niekoho sľubmi; č. si svedomie; Čičíkajú nás, lebo nás potrebujú, a potom sa na nás vyondejú. [M. Chudík]; Dobre, dobre, čičíka ho doktor a voľačo si zapisuje do zápisníka. [D. Kužel]
dok.učičíkať


čičíkať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok. expr. (ø; čím) ▶ tlmiť si (navzájom al. sám v sebe) niečo negatívne, napr. nespokojnosť, podozrenie, chlácholiť sa, utešovať sa: vždy sme boli sami, to sme sa len čičíkali, že nie sme sami; Daktorí väzni sa čičíkali nádejami, že Nemci už majú dosť krvi. [Š. Bednár]; Znovu som sa čičíkal a ubezpečoval, že gesto ani úsmev nepatrili mne. [P. Karvaš]dok.učičíkať sa

učičíkať p. utíšiť 1


uspokojiť 1. vyhovieť požiadavkám a tým urobiť spokojným: žiak uspokojil učiteľa svojou odpoveďou; uspokojiť nároky niekohourobiť zadosťkniž. učiniť zadosťvyhovieť: urobiť, učiniť zadosť potrebám obyvateľstva; žiadateľom o byt treba vyhovieťkniž. zadosťučiniť: zadosťučinili svojej povinnostikniž. saturovať (úplne uspokojiť): saturovať trh výrobkaminasýtiť (potrebu): nasýtiť potreby zákazníkov

2. stlmiť (záporné) citové reakcie (pozitívnym spôsobom), urobiť pokojným • upokojiťutíšiť: u(s)pokojiť pobúrené publikum; utíšiť plačúce dieťa, zlé svedomieuchlácholiť: usilovala sa uchlácholiť rozhnevaného mužaexpr.: učičíkaťučankaťuvravkaťexpr. zried.: umojkaťusepkať: učičíkali, učankali nás sľubmi; umojkali, usepkali otca, aby sa nehnevalukolísaťukolembať: svedomie si ukolísal, ukolembal tým, že zaplatilutešiť (poskytnúť útechu, obyč. v žiali): utešili nás slovami útechykniž. ukojiť

3. naplniť potrebu, túžbu za niečím • kniž. ukojiť: uspokojiť svoju zvedavosť, ukojiť svoje chúťky po maškrtáchzastaráv. spokojiť: spokojiť hlad (Dobšinský)kniž. saturovať (plne uspokojiť): saturovať všetky potreby školynasýtiťpokryť: nasýtiť, pokryť trh tovarom


utíšiť 1. urobiť tichým, pokojným; zmenšiť (záporné) citové reakcie obyč. pozitívnym spôsobom • upokojiťuspokojiť: ledva utíšil, u(s)pokojil rozvravených žiakovuchlácholiť: utíšiť, uchlácholiť si svedomie dobrým predsavzatím • ukolísaťukolembať: ukolísali, ukolembali nás sľubmiexpr.: učičíkaťučankaťuvravkaťexpr. zried.: umojkaťusepkať: učičíkali, učankali nás, aby sme vydržali a boli trpezlivízried. uláskať (láskaním upokojiť): deti tak matku uláskali, že im odpustilautešiť (v žiali poskytnúť útechu): nijako ma jeho slová neutešilipren. uspať: usiloval sa svedomie uspať

2. odstrániť al. zmenšiť niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity al. iné prejavy • stíšiťstlmiť: utíšiť, stlmiť aspoň trochu hlad, smädzmierniťumierniť (urobiť miernejším, menej prudkým): zmierniť, umierniť hluk na pracoviskuschladiťskrotiť (hnev, zlosť, vášeň) • uhasiťzahasiť: iba tretím pohárom uhasí, zahasí smäd; expr. túžbu ničím neuhasízahlušiťprehlušiť (prekonať, potlačiť niečo niečím silnejším): zahlušiť výčitky pitímkniž. ukojiť (vyhovieť fyzickej al. psychickej potrebe): ukojiť túžbu po poznaní

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

čičíkať, -a, -ajú nedok. expr. (koho)

1. kolísaním, hojdaním, chlácholením tíšiť al. uspávať dieťa: Mať žne a kto to dieťa čičíka? (Sládk.)

2. utišovať, upokojovať, chlácholiť: Počal som ju tešiť a čičíkať ako malé decko. (Min.);

dok. učičíkať


učičíkať, -a, -ajú dok. expr. (koho, čo)

1. uspať, utíšiť čičíkaním, kolísaním: Matka hľadelaho [dieťa v plachte] učičíkať. (Kuk.) Rovnomerné kolembanie mohlo ma ľahko učičíkať. (Švant.)

2. upokojiť, uchlácholiť, učankať: učičíkať nespokojných alebo ukrivdených (Zgur.); Robotníctvo sa už nemieni dať učičíkať. (Urb.);

nedok. učičíkavať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

učičíkať dokonavé sloveso
(ja) učičíkam VKdsa+; (ty) učičíkaš VKdsb+; (on, ona, ono) učičíka VKdsc+; (my) učičíkame VKdpa+; (vy) učičíkate VKdpb+; (oni, ony) učičíkajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) učičíkal VLdsam+; (ona) učičíkala VLdsaf+; (ono) učičíkalo VLdsan+; (oni, ony) učičíkali VLdpah+;
(ty) učičíkaj! VMdsb+; (my) učičíkajme! VMdpa+; (vy) učičíkajte! VMdpb+;
(nejako) učičíkajúc VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor