učičíkať -a dok. expr.
1. kolísaním ap. uspať, utíšiť: u. dieťa
2. upokojiť, uchlácholiť, učankať: u. niekoho peknými slovami, sľubmi
čičíkať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. expr. 1. (koho, čo) ▶ hojdaním, chlácholením tíšiť, uspávať (dieťa), upokojovať, utišovať: č. vnúča; dievčatko čičíka bábiku; čičíkajúci hlas; matkino láskavé čičíkanie; Kedy si k nemu v noci vstával, vymieňal mu obklady, čičíkal ho, aby revom nezburcoval celý panelák? [E. Farkašová] 2. (koho, čo (čím)) ▶ robiť pokojným; tlmiť niečo negatívne, napr. nespokojnosť, nesúhlas, odpor, chlácholiť, utešovať: č. niekoho sľubmi; č. si svedomie; Čičíkajú nás, lebo nás potrebujú, a potom sa na nás vyondejú. [M. Chudík]; Dobre, dobre, čičíka ho doktor a voľačo si zapisuje do zápisníka. [D. Kužel] ▷ dok. ↗ učičíkať
čičíkať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok. expr. (ø; čím) ▶ tlmiť si (navzájom al. sám v sebe) niečo negatívne, napr. nespokojnosť, podozrenie, chlácholiť sa, utešovať sa: vždy sme boli sami, to sme sa len čičíkali, že nie sme sami; Daktorí väzni sa čičíkali nádejami, že Nemci už majú dosť krvi. [Š. Bednár]; Znovu som sa čičíkal a ubezpečoval, že gesto ani úsmev nepatrili mne. [P. Karvaš] ▷ dok. ↗ učičíkať sa
učičíkať p. utíšiť 1
uspokojiť 1. vyhovieť požiadavkám a tým urobiť spokojným: žiak uspokojil učiteľa svojou odpoveďou; uspokojiť nároky niekoho • urobiť zadosť • kniž. učiniť zadosť • vyhovieť: urobiť, učiniť zadosť potrebám obyvateľstva; žiadateľom o byt treba vyhovieť • kniž. zadosťučiniť: zadosťučinili svojej povinnosti • kniž. saturovať (úplne uspokojiť): saturovať trh výrobkami • nasýtiť (potrebu): nasýtiť potreby zákazníkov
2. stlmiť (záporné) citové reakcie (pozitívnym spôsobom), urobiť pokojným • upokojiť • utíšiť: u(s)pokojiť pobúrené publikum; utíšiť plačúce dieťa, zlé svedomie • uchlácholiť: usilovala sa uchlácholiť rozhnevaného muža • expr.: učičíkať • učankať • uvravkať • expr. zried.: umojkať • usepkať: učičíkali, učankali nás sľubmi; umojkali, usepkali otca, aby sa nehneval • ukolísať • ukolembať: svedomie si ukolísal, ukolembal tým, že zaplatil • utešiť (poskytnúť útechu, obyč. v žiali): utešili nás slovami útechy • kniž. ukojiť
3. naplniť potrebu, túžbu za niečím • kniž. ukojiť: uspokojiť svoju zvedavosť, ukojiť svoje chúťky po maškrtách • zastaráv. spokojiť: spokojiť hlad (Dobšinský) • kniž. saturovať (plne uspokojiť): saturovať všetky potreby školy • nasýtiť • pokryť: nasýtiť, pokryť trh tovarom
utíšiť 1. urobiť tichým, pokojným; zmenšiť (záporné) citové reakcie obyč. pozitívnym spôsobom • upokojiť • uspokojiť: ledva utíšil, u(s)pokojil rozvravených žiakov • uchlácholiť: utíšiť, uchlácholiť si svedomie dobrým predsavzatím • ukolísať • ukolembať: ukolísali, ukolembali nás sľubmi • expr.: učičíkať • učankať • uvravkať • expr. zried.: umojkať • usepkať: učičíkali, učankali nás, aby sme vydržali a boli trpezliví • zried. uláskať (láskaním upokojiť): deti tak matku uláskali, že im odpustila • utešiť (v žiali poskytnúť útechu): nijako ma jeho slová neutešili • pren. uspať: usiloval sa svedomie uspať
2. odstrániť al. zmenšiť niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity al. iné prejavy • stíšiť • stlmiť: utíšiť, stlmiť aspoň trochu hlad, smäd • zmierniť • umierniť (urobiť miernejším, menej prudkým): zmierniť, umierniť hluk na pracovisku • schladiť • skrotiť (hnev, zlosť, vášeň) • uhasiť • zahasiť: iba tretím pohárom uhasí, zahasí smäd; expr. túžbu ničím neuhasí • zahlušiť • prehlušiť (prekonať, potlačiť niečo niečím silnejším): zahlušiť výčitky pitím • kniž. ukojiť (vyhovieť fyzickej al. psychickej potrebe): ukojiť túžbu po poznaní
čičíkať, -a, -ajú nedok. expr. (koho)
1. kolísaním, hojdaním, chlácholením tíšiť al. uspávať dieťa: Mať žne a kto to dieťa čičíka? (Sládk.)
2. utišovať, upokojovať, chlácholiť: Počal som ju tešiť a čičíkať ako malé decko. (Min.);
dok. učičíkať
učičíkať, -a, -ajú dok. expr. (koho, čo)
1. uspať, utíšiť čičíkaním, kolísaním: Matka hľadelaho [dieťa v plachte] učičíkať. (Kuk.) Rovnomerné kolembanie mohlo ma ľahko učičíkať. (Švant.)
2. upokojiť, uchlácholiť, učankať: učičíkať nespokojných alebo ukrivdených (Zgur.); Robotníctvo sa už nemieni dať učičíkať. (Urb.);
nedok. učičíkavať, -a, -ajú